Stránky

31 októbra 2006

Blogger beta...

Niekoľko technických poznámok k (môjmu) beta blogu...

Podklad (pozadie)
Blogger beta, sa má isté vylepšenia, ktoré zjednodušujú vlastné úpravy. Skúšam meniť pozadie, považujem to za prvok, ktorým sa dá zdôrazniť atmosféra, samozrejme pri zachovaní čitateľnosti, aby text bol dostatočne kontrastný voči podkladu. Mám rád vo veciach istý systém a poriadok, na druhej strane však musí byť zachovaná variabilita, zmena je dôležitá rovnako, ako zvyk...
Fotografia
Podobne ako odtieň podkladu, je významným prvkom stránky aj fotografia. Mohla by byť moja, mohol by som tam dať nejaké zviera :), alebo krajinku s motívom práve aktuálnym. Vhodnosť občasnej zmeny je v prípade fotografie ešte významnejšia ako možnosť zmeny podkladu (aj v prípade, že by to bol autoportrét...).
Iné
- Na stránke, mi trochu prekáža umiestnenie počítadiel, ale zatiaľ som neprišiel na spôsob, ako ich umiestniť inde.
- Viete o tom, že pri poklepaní na fotografiu, alebo podklad v oblasti fotografie, sa táto zobrazí v originálnej veľkosti, ako bola "uploadovaná" na blog?
- Som spokojný s vyriešením zoskupovania spotov do rubrík. Samozrejme, popisy v blogu je možné jazykovo aj inak prispôsobovať.
Všetky tieto pripomienky a hodnotenia sa týkajú mnou zvoleného "vzoru", pri iných vzoroch sa dá postupovať obdobne.

V komentároch uvítam aj kritické postrehy a pripomienky...

.

26 októbra 2006

Stretnutie na okraji mesta

Inšpirovaný Silviiným blogom, skúsim popísať časť môjho včerajšieho dňa:

Diaľnica (rýchlostná cesta), cieľ Trnava, vlastne nie celá, iba jej začiatok. Mám dohodnuté blogerské ministretnutie na pokraji Trnavy. Kolega z Ďalekého východu sa vracia domov z Bratislavy a má mi čosi odovzdať.

Meškám 10 minút, tak letím na úrovni maximálnej dovolenej rýchlosti. Auto naráža na dlhé vlákna a chuchvalce pavučín. Babie leto je vo svojej vrcholnej forme. Kto iný, ako pavúky, by mal vedieť, kde sa práve nachádza počasie?.

Meškanie som skrátil na 5 minút. Ďalšiu minútu strácam hľadaním Opel Astry na parkovisku, až zbadám mávajúce ruky. Stretnutie je veľmi krátke, pozdravy a 3 vety z každej strany, preberám CD s folklórom a už sa lúčime, lebo čas beží a na Východ je ďaleko.

Doma si vychutnávam nádherné zborové spevy pripomínajúce moju, našu mladosť.

________
Pod čiarou: Trnava je kultúrne mesto, práve zisťujem, že som premeškal jej hudobnú jeseň...

22 októbra 2006

Le Grand Blond...

Veľký blondín s čiernou topánkou má už 34 rokov, ale nič nestratil so svojho nádherného humoru. Strávil som s ním dnešné popoludnie vo veľmi príjemnej atmosfére, kde nechýbali ani slzy smiechu... Nie nadarmo sa o ňom píše, že je na poprednom mieste v rebríčku francúzskych veselohier. Situačný humor, ktorým je film doslova prešpikovaný, nestratil nič na svojej príťažlivosti. Možno ani pri jeho premiére, kedysi dávno, som sa tak nenasmial, ako dnes. O hereckých výkonoch ani nehovorím, tie sú excelentné. Povedať viac, by bolo len opakovaním...


Žáner: komédia Réžia: William Tannen Hudba: Vladimir Cosma Hrajú: Pierre Richard Bernard Blier Jean Rochefort

19 októbra 2006

Návraty do histórie

Dnešný deň som sa na chvíľu vrátil do histórie.
Prvý návrat smeroval len niekoľko rokov dozadu, aby som bol presnejší, do roku 1988, kedy vznikali moje prvé rodinné videá. Poviete si, čo je to za históriu? Veď to bolo nedávno... To je pravda, ale deti, ktoré sa vtedy ledva naučili chodiť, dnes chodia na vysokú...
Každý rok najmenej dve spoločné rodinné udalosti, najmenej hodina videozáznamu. Neskôr, záznamy z výletov a dovoleniek... Nechcem sa chváliť, ale aj po rokoch som nadmieru spokojný s vtedajšou mojou kamerovou a režijnou prácou. Nechválim sa, len kriticky hodnotím to, čo som dnes niekoľko hodín sledoval na obrazovke.

A hlavne, malé herečky boli a sú super, dnes by sa povedalo, že boli super zabávačky.

Staré záznamy prepisujem na DVD nosiče. Z digitálnej podoby sa dajú zhotoviť ukážkové videá... Ak sa to naučím a naučím sa vkladať ich na web, niektoré vám predvediem. Nebude to hneď, som len na začiatku cesty... Teším sa na budúcnosť.

Druhý návrat do histórie ani nebol návratom v pravom zmysle slova. Do minulosti ma vrhla moderátorka rádia Slovensko, keď na príhodu istého poslucháča o konfiškácii rozhlasových prijímačov skonštatovala, že to bolo určite v roku 1968... Nielen, že je to hrubé skreslenie, lebo v tom roku sa nič také nedialo, bolo by to proti logike, lebo vtedajšie "obe strany" mali svoje vysielanie a rádioprijímače tak boli nástrojmi propagandy oboch strán.
Konfiškácia rádioprijímačov sa mohla stať v ojedinelých prípadoch, po "víťaznom februári", alebo nebodaj ešte v čase vojny. Vtedajšia vláda sa naozaj obávala rozhlasového vysielania zo západu. Premiestniť to do roku 1968 je naozaj možné len hrubou neznalosťou histórie.

Tak mi pri tejto príležitosti napadlo, že naozaj potrebujeme posilniť historickú pamäť národa, otázka je len, či sa tak má diať v špeciálnych ústavoch pamäti národa, keď máme aj také niečo ako Historický ústav SAV...

Návrat úsmevu

Spomenul som si na Úsmev, jeden z článkov predčasne vymazaných z môjho blogu. Tu je jeho "remake":


Úsmev je dar, ktorý si možno vymieňať, s úsmevom možno uzatvárať bártrové obchody. Možno ho zdediť po otcovi (matke), ale sú situácie, keď úsmev môže aj zamrznúť. Je to úžasná investícia, ktorá pomáha a zbližuje, len niekedy aj bolí.

Môžete si vybrať typ úsmevu na každú príležitosť: figliarsky, posmešný, škodoradostný aj potlačený (pri tlačení kapusty...). V skutočnosti existuje nekonečné množstvo úsmevov rôznych odtieňov. Sú aj úsmevy, ktoré na prvý pohľad nevidieť. Sú ľudia, ktorí majú na rôzne príležitosti úsmevy očíslované (nasadil svoj úsmev č. 3...).

Úsmev je výsadou ľudí, zvieratá ho vraj nepoznajú. Myslím, že o tom by sa dalo polemizovať. Na druhej strane, časť ľudstva verí, že Boh nás stvoril na svoj obraz, ale na zobrazeniach Boha, ani na obrazoch svätých som nevidel úsmev... Jasné, maľovali to ľudia...

Časť ľudí sa domnieva, že pochádzame (podľa Darwina - zjednodušene...) z opice, teda by im mal byť úsmev cudzí, lebo zvieratá sa vraj nesmejú (usmievam sa... :-)). Dokonca v krvi niektorých ľudí objavili tzv. opičí faktor RH... Majú ho tí, ktorí pochádzajú z opice a nevedia sa smiať?

Ale vážne. Niektorí ľudia naozaj svoj úsmev zdedili a majú ho vo svojich základných rysoch tváre. Iní sa smejú len vtedy, keď majú na to dôvod... :-). Niektorí sa rehocú, chichocú až sa steny trasú... Ja patrím k tým druhým, ktorí sa smejú len v prípade smiešností... Rád sa aj rehocem, najčastejšie pri domácich videách. To aby aj susedia vedeli, že som veselý (občas) ako František Krištof. :-)

Osobitnou skupinou úsmevu sú smajlíky, ale tie nebudem rozoberať, nie som dnes na smajlíky naladený, aj keď som ich v texte niekoľko použil, aby ste videli, kedy sa smejem a kedy sa vysmievam...

Úsmev na každý deň, prosím... dnes číslo 3, (4, 5, 6...) lebo je slnečný deň.

Kto nevie, čo je to úsmev, musí si "zagoogliť"... Úsmev, ako dar... Úsmev Mona Lízy... Neodpustiteľný je hlavne chýbajúci úsmev... Úsmev - úžasná investícia... Vždy je dôvod na úsmev... Kino Úsmev... Úsmev pomáha tomuto svetu... Úsmev zbližuje... Úsmev - CK pre deti... ale aj Keď úsmev bolí....

Podľa slovníka slovenského jazyka: úsmev - výraz tváre, ktorý vyjadruje príjemné stavy, pocity, príp. iróniu (obyčajne pohybmi svalov okolo úst): milý, figliarsky úsmev, posmešný, škodoradostný úsmev, potlačiť úsmev;

úsmevček -a m. zdrob. expr.

.

15 októbra 2006

Jeseň so slovami...

Na prvý pohľad by sa zdalo, že modrý zvonček patrí k jari. Je to tak, no tento je skutočný z dnešného dňa. Rozkvitol v jeseni a onedlho ho prekvapí zima. Napriek tomu rozkvitol do plnej krásy. Teší sa z lúčov slnka, v závetrí na stráni. Má právo na život? Na život, ktorý neprinesie plody? Niekto povie, že príroda sa zbláznila. Nie je to pravda, ona má svoje nemenné pravidlá. Aj jesenné kvety majú farbu a vôňu. Neďaleko rozkvitli lesné jahody. Už nedozrejú, ale skúsili to... S nádejou na niekoľko slnečných chvíľ...


.

11 októbra 2006

Jeseň je tu

Netreba ju pripomínať, ale predsa niekoľkými pohľadmi do záhrady, ktorá začína pustnúť. Je sucho, len listy na stromoch sa ešte držia. Ostatné dopovedia fotografie...











.

08 októbra 2006

Boh

Je zjednotenie, je neovplyvniteľná vyššia moc, je najvyšší.
Je stvoriteľ prírodných zákonov, náš stvoriteľ, náš otec.
Je náš spoločenský duch, ktorý nám dáva silu.
Je láska, lebo iné ani nemôže byť.
Je náš, je stvorený na náš obraz, zaujíma sa o všetko, o čo sa zaujímame my, hľadá riešenia pre nás.
Vchádza do nás, je v našich myšlienkach.
Bol na počiatku a je stále s nami, rastie v nás.

Ovláda spoločenstvo ľudí, mocní vládnu v jeho mene, lebo je to jednoduchšie a účinnejšie, vládnuť v mene niekoho, ako sám byť diktátorom. Iba zvieratá žijú bez Boha, v tom sa od nich odlišujeme.

Človek sa stal človekom len preto, že má Boha.

.

03 októbra 2006

Z novín a časopisov

Oplatí sa minúť nejakú tú korunku, vlastne desiatky korún, na nákup novín a časopisov.
Občas sa dozviete zaujímavosť, napríklad o novom fotoaparáte, ktorý je malý zázrak:










Ale neskúšajte si to porovnávať na internete... a tešte sa, že už sme tam.

- - -
Občas sa dozviete zaujímavosť, napríklad, že prichádza jeseň... Skočte do jeseňe a vyhrajte skvelé ceny, prečo nie? Titul Nového špeciálu neprezradím...










- - -
A keď toho máte dosť, kúpte si nejaký bulvár, napríklad o hviezdach, sú tam dobré recepty:

















Neskúšal som to, ak sa niekomu podarí upiecť tvarohovú žemlu zo špaget, slaniny a feferónky atď., napíšte do "Mauacek"...
- - -