Stránky

30 januára 2007

Prvýkrát, s digitálom v ruke...

Bolo to už v roku 2002, ale nebol môj... Na Pražskom hrade mi zveril do rúk svoj digitálny fotoaparát mladý párik turistov z Ameriky. Netušiac, že čo to som už vtedy poznal z americkej angličtiny, veľavravnými posunkami ma požiadal o scvaknutie snímky jeho a jeho "girl with umbrella" na pozadí s chrámom svätého Víta. Slečna mala v ruke otvorený parazól, lebo popŕchalo.

Ako znalec som si skomponoval obrázok na monitore a ukazovákom pravej ruky som intuitívne našiel spúšť.. Zaskočilo ma, že som nepočul cvaknutie. Na čelo mi vystúpil studený pot, čo keď sa záber nepodaril? Tak som cvakol ešte raz a s úsmevom som podal aparát amíkovi. Tiež sa usmial, aj jeho girl (čo bolo o niečo príjemnejšie)...

Amík nahodil na displej krásny obrázok dvoch mladých ľudí s katedrálou v pozadí a so slovami "Thank you" mi ho víťazoslávne ukázal.
- Wow, zahral som sa na naivného Američana a pobral som sa na nádvorie hradu...

Čo bolo ďalej - o tom možno nabudúce...
.

27 januára 2007

Za rovnosť šancí...

Jedno staré príslovie hovorí, že hosť do domu - Boh do domu. Tak som sa nedávno, pri počúvaní nejakej rozhlasovej diskusie zamyslel, čo sa stane, ak do domu príde "hosťka"... To mi hádam zabehne kôstka, ale inak neviem či by sa to rýmovalo s hosťom... Neviem, prečo, ale tento novotvar ma nijako nenadchol. Prečo máme ženy diskriminovať? Prečo aj žena nemôže byť len tak jednoducho, ako my muži - hosť? Veď niekedy sa na ženu (peknú) povie, že je to kosť... a vieme o čom to je.

V jazykovej príručke z roku 1988 sa hovorí:
Ženský rodový pár k mužskému podstatnému menu vzniká predovšetkým vtedy, keď ide o vzťah k povolaniu, hodnosti, stavu, napr.doktor-doktorka, mechanik-mechanička, predavač-predavačka... Slovo hosť však neoznačuje takýto vzťah, preto tu v spisovnom jazyku nevzniklo prechyľovanie v rode. Okrem toho slovo hosť patrí k tým osobným názvom, ktoré sa využívajú aj ako pomenovanie osôb bez rozlíšenia rodu, napr. miláčik, génius, sirota, veličenstvo. Predsa sa však nevylučuje, že sa od slova hosť dá analogicky utvoriť ženská podoba hosťka, ale v neutrálnom a spisovnom prejave ju zatiaľ nenachádzame.

Medzitým asi uplynulo veľa vody v riekach a veľa slov v slovenských rozhlasoch a slovo hosťka je súčasťou slovníka rozhlasových redaktorov. Aj tak mi pri ňom na protest vstávajú vlasy na hlave. Aj keď ich už nie je veľa, ich protest beriem na vedomie...

Ktovie, ako sa bude označovať "hosť", ak to bude dieťa? Mohlo by to byť hostiatko?
Aký by mohol byť ženský rodový pár k slovu miláčik? Možno miláčka, miláčička, milenka, alebo radšej mačička... Potom by však ON musel byť kocúrik...

Zdá sa mi, že takéto prísne hľadanie "ženskosti" v oslovení hosťa je nenáležité a naozaj diskriminačné (okrem toho, že je to slovo smiešne). Prečo by napríklad žena nemohla byť génius? V tom vidím rovnosť šancí...

Áno, je tu aj otázka, či z hľadiska vyjadrovania je také slovo potrebné, či sa bez neho nedajú isté situácie vhodne opísať... Ale to slovo tu nebolo a žili sme bez neho.

Neviem, iba som sa zamyslel...

.

17 januára 2007

3 plus jeden

Čože je to päťdesiatka...

Spievaval si kedysi F. K. Veselý. Niekedy si človek vypočuje aj to, čo nechce. Čakal som dnes u lekára, keď sa spoza rohu ozvalo hlasné zvítanie dvoch starých známych. Cestovali spolu v autobuse, ale spoznali sa až v čakárni, tak si vymieňali dojmy zo stretnutia. Potom nasledovali ich vlastné chorobopisy a ponosy na zdravie... Jeden z nich to nakoniec zaklincoval slovami:

- Vieš, keď prekročíš 50, už si starý...

Nuž, ktovie? Počkáme a uvidíme... :) alebo sme už uvideli a nestačíme sa čudovať...

Starý známy

U lekára som bol rýchlo vybavený, keď som vychádzal z dverí, tiež som uvidel starého známeho (nebudem uvádzať vek...). Potešili sme sa a prehodili pár spoločenských fráz a potom mi začal rozprávať o svojej psej chovateľskej stanici. Chov psov je jeho dlhoročná záľuba.

Bol som zvedavý, koľko psích plemien práve odchováva, vraj najmenej dvadsať, ani to presne nevedel, od najmenších po najväčšie (to je moje triedenie...). Vraj je to celkom výhodná záležitosť. Chodia za ním zákazníci aj zo vzdialených krajín. Len ma trochu sklamal, nemá internetovú stránku... Ale už nad tým uvažuje, ak sa bude tento rok dariť... tak vydržte, nabudúce dám linku.

Gél, alebo mastička?

To bola kardinálna otázka v čakárni u ďalšieho lekára, iste by ste správne dedukovali, že u ortopéda. Nečakal som dlho, ale so mnou čakala aj mastičková "dílerka". Nemal som noviny, ani krížovku, tak som si s ňou začal... čas krátiť rozhovorom. Priznala sa, že ide spropagovať liečivo s aplikovaným analgetikom v masťovom základe. Viem, že existujú gély s rovnakým účelom i účinnou látkou, tak som bol zvedavý, čo je lepšie. Prekvapivo som dostal celkom neutrálnu odpoveď:

- Sú dve skupiny odborníkov, jedna skupina uznáva gély, druhá mastičky...

A som tam, kde aj predtým, určí lekár, alebo si v lekárni vyberie pacient... Ale predsa, gél sa vraj pri masáži slabšie vstrebáva, potom zaschýna a masáž je nepríjemnejšia. Mastičky stačí menej na rovnaký účinok a pre masáž je príjemnejšia... tak hovorí moja "mastičkárka"...

...

Na záver dnešnej návštevy u lekára som urobil dobrý skutok - bývalého kolegu som odviezol domov, aby nemusel s angínou čakať na autobus... Možno som tým zachránil pár spolucestujúcich v jeho autobuse... Len dúfam, že ja som domov neprišiel s tou nepodarenou chorobou.

.

16 januára 2007

Vetráte?

Nedávno som sa rozprával s dodávateľom okien, presnejšie s pracovníkom montážnej organizácie. Položil som mu zákernú otázku, aj keď som si myslel, že odpoveď na ňu poznám... Ako treba v zime vetrať? Otvorením okna, otvorením vetračky, alebo prostredníctvom mikrovetrania.

Odpoveď bola jednoznačná:

V zime sa nevetrá, v zime sa iba vymieňa vzduch. Výmena vzduchu má byť rýchla, aby sa byt nevychladil, to znamená otvoriť naplno, na krátku dobu a vzápätí zatvoriť. Kúrenie potom musí ohriať iba vymenený vzduch. Najhoršie je, ráno otvoriť vetračku, napríklad v spálni a pred spaním v hlboko podchladenej miestnosti okno zatvoriť a čakať, že radiátor do rána ohreje steny, stropy i nábytok. Bŕŕ...

.

O práci...

Stretol som známeho, ktorý občas číta môj blog, tak som sa ho spýtal, nech mi povie, čo by si tu najradšej prečítal? Jeho odpoveď bola stručná: Píš o všetkom, čo ti napadne... Tak som mu poďakoval za radu. V týchto dňoch najviac myslím na... na prácu.

Písať o práci je ťažké, ak sa zaoberáte niečim, čo je tak špecifické ako moja práca. Jej najväčším negatívom je fakt, že 99% z nej musím urobiť s hlodavcom, teda s myšou, na tejto klávesnici a na monitore. Na prvý pohľad by to bolo zaujímavé a výhodné, ale predstavte si, koľko je tu lákadiel, čo odpútavajú pozornosť od podstaty. Koľko zvedavosti musím prekonať, aby som neklikol na niektorú zo záložiek? Alebo len tak skúsiť Google...

Druhá nepriaznivá okolnosť tejto práce je v tom, že pri nej treba sedieť... Ak niekto prestúpi zákon, spácha trestný čin, odsúdia ho a musí si to odsedieť... Ja som nič nespáchal a tiež sedím, len neviem, koľko som dostal a za čo...?

...pokračujem v práci...

10 januára 2007

Memoirs of a Geisha

Cestou z mesta som sa zastavil vo video požičovni, ani nie tak pre vypožičanie filmu, ale skôr s úmyslom porozprávať sa o tom, čo je na nosičoch nové. Tú najnovšiu zásielku DVD ešte len čakajú, ale z rozhovoru som sa dozvedel, že patrím k náročným zákazníkom, ktorých je menšina... Mne sa totiž páčia všetky dobré filmy, ale nemôžem za to, že tých horších a zlých je tak veľa...

Nakoniec som sa dal nahovoriť na film Dom pri jazere a teraz, s čerstvými dojmami môžem súhlasiť, že je to dobrý film. Tak trochu o duchoch, ale to nie je tak dôležité, lebo ma držal v napätí a zvedavosti až do konca. Ale zaujal ma aj príbeh, ako inak, príbeh lásky, trochu zvláštnej, cez priepasť času...

Aha, a Gejša? Gejšu sme dostali pod vianočný stromček. Pozreli sme si ju predvčerom, umelecký dojem bol vynikajúci. Nechcem hovoriť o dejovej stránke, keď si prečítate túto recenziu, bude vám všetko jasné. V zásade s tým hodnotením súhlasím. Film ma zaujal hlavne ako výtvarné i hudobné dielo. Bol to zážitok, aj vďaka audio systému Dolby digital 5.1, najmä úchvatná scéna, vonku v daždi s občasným zahrmením a toto zažité doma v obývačke, ako naozaj... Čakal som, kedy začne koberec nasávať vodu... Rád sa nechám unášať presvedčivými ilúziami.

08 januára 2007

2007, alebo ktorýkoľvek iný...

Je tu opäť ďalší nový rok. Mal by to byť impulz k novým aktivitám, ale na mojom blogu to akosi nebadám...

Život pokračuje kontinuálne, ani ten polnočný šampus a ohňostroj neurobili žiadnu bodku, ani veľké počiatočné písmeno vety, iba veľké NOVÝ ROK.

Všimol som si, že ten naozaj všedný, pracovný život začína až po šiestom januári. Mnohí pracovníci si lebedia podľa nejakého dávneho zvyku na dovolenke, aj keď s lyžovaním je to slabšie a ani krásy zimy nie je kde obdivovať.

Kúpil som si noviny - fakty, udalosti, komentáre šport a reklamy... Samé slová, občas fotka. V Tibete padajú teplotné rekordy, v New Yorku je 22°C a biopotraviny už nie sú lepšie... Zase sme o niečo múdrejší...

Kladiem slová na monitor a tri bodky... Ale život je predsa o inom, nie o slovách, je o skutkoch. Život si žijeme a slová závratnou rýchlosťou vypĺňajú priestor medzi nami...

01 januára 2007

Je tu...

Je tu Nový, Starý je preč a s ním aj výsada bezplatného sťahovania dát z internetu...
Od Nového roku totiž budem platiť za pripojenie k sieti internet, za stiahnuté dáta. Možno už nebudem tak rozšafne sťahovať všetko, čo ma napadne, ale nemalo by to ovplyvniť negatívne moje aktivity na blogu.

Aj tak, nech žije 2007 ...!