Stránky

31 augusta 2007

Vážne tváre

Slávnosti, recepcie, vernisáže, vstup len pre pozvaných... Muži dôležití a vážni... Manželky hrdé na svojich dôležitých mužov... Decentné poháre vína, úsmevy len s prípitkami medzi dôležitými. Prečo nie pre každého navôkol? Prečo nezľaviť zo svojej dôležitosti pri spoločenskej udalosti?

Prestretý stôl sa prehýba pod množstvom dobrôt, malé prasiatko zaplatilo životom... Ale aj hus a kačka. Rozhovory, promenáda, sledujem tváre, z ktorých sa dá čítať... Mám svoju v pohode? Ležérne prechádzam súbežne i protibežne... Som hodnotený mužmi - som dôležitý? Usmejem sa len sem tam - má to efekt, vstupujem do súkromia...

Ženy vnímajú inak ženy a inak mňa... Čítajú z mojej knihy... Zatváram list, obraciam na prázdnu stránku. Rozhovor so ženou je udalosť hodná trémy... Aj ona ju má a to ma jej (trémy) zbavuje... Vďaka za milú spoločnosť...

...

30 augusta 2007

Long drink

Napriek tomu, že už tu nie sú horúce letné dni, zvykám si na pinacoladu (rum, malibu, šľahačka, ananásový džús, ľad).

...ťažko si predstaviť kratší spot, ako tento "long drink"...

29 augusta 2007

Talent

Milujem "nenormálnosti" prejavujúce sa ako talent v umení, hlavne v hudbe. Hudba mi prináša to, čo sám nedokážem stvoriť, je pre mňa dušou sveta, je niečim, pre čo sa oplatí žiť, hudba je život...

Nikolka


Keď mala 5 rokov, pokúsila sa sotiť svojho tatina rovno z móla do mora... Našťastie sa to nepodarilo, ale ak by jej to vyšlo, mal by som unikátnu video sekvenciu, takto som zachytil iba neúspešný pokus, ako sa jej ocino sám a dobrovoľne naklonil nad vodu v snahe uvidieť lepšie na dielo pouličného maliara, Nikolka to zaregistrovala a nevinne do neho strčila, či to vybalansuje... Pravda je, zvládol to, aj keď adrenalín iste urobil svoje. Automaticky, hneď po zvládnutí náklonu nasledovala nefalšovaná a iste aj zaslúžená výchovná facka...

Aj po rokoch si túto pasáž, pri rodinných stretnutiach, vždy radi pripomenieme, spolu s niektorými ďalšími hviezdnymi výkonmi detí v rodine a mojej kamery...

Veľa šťastia Nika!

video
(ilustračné video...bez zvuku)

23 augusta 2007

Záhorácke oné...

Nie som v jedle prieberčivý, ale mám radšej jednoduché jedlá. Napríklad taká dobrá slanina s čerstvým chlebom a cibuľou, alebo hrianka s cesnakom... Kedysi, keď sme sa ešte nebáli šialených kráv, bol mojou pochúťkou aj tatársky biftek...

Môj prvý tatarák bol na návšteve u spriatelenej rodiny a pretože on bol (mladý) lekár a lekári v tej dobe dostali u mäsiara tie najlepšie kúsky, mal výbornú surovinu na tatársky biftek. Spočiatku som na to surové mäso a surové vajce hľadel s nedôverou, ale korenie ma presvedčilo, že chuť bude dobrá.

Bola. Do zlatava opečené hrianky, na to surové mäso premiešané s kopcom čierneho kerenia a s vajcom, chrumkali sme a vychutnávali... Samozrejme, zapíjalo sa to dobrým vínkom, možno trochu nadmieru, lebo záverečná reč prišla až neskoro po polnoci... Ráno mi nič nebolo, žiadne následky, len na druhý deň v práci prišla krátka nevoľnosť od žalúdka, ale tá možno bola od slabých raňajok...

Tatársky biftek som si odvtedy dal ešte niekoľkokrát, stále mi to chutilo. Dnes by som už nemal odvahu. Som opatrný na jedlá, ktoré sú mi cudzie, a na jedlá, ktoré sú vyhlásené za rizikové a tých stále pribúda (po čase aj ubúda)... Vzdal som sa hríbov, aj keď mi chutia, len do rizika z amatérskych zberov sa mi nechce. Z toho košíka uznávam len hlivu...

Dnes som dostal na stôl niečo, čo mi moje chuťové bunky nechceli uznať za dobrotu. Vraj sa to volá "záhorácke kurča". Aj som si pozrel recept, ale uznajte, či to môže byť dobré: kura, slanina (zatiaľ to ide..), mrkva, petržlen, zeler (záleží na množstve a pomere, ak sa to preženie, je zle), cibuľa, bobkový list (!), nové korenie ! a ten zbytok: soľ, cukor, múka, biele víno a olej...

Zle sa to číta, ak čítate Život odporúčam tento recept radšej neskúšať... Ale nemyslite si, že som nejako rozmaznaný, naozaj zjem všetko (čo je dobré), čo mi schvália moje chuťové receptory... A nielen oni. Práve dnes som sa dočítal u osla, že aj naše črevá majú svoje chuťové bunky a čo sa im nepozdáva, toho sa chcú rýchlo zbaviť...

Kde je pointa? No, ani tak narýchlo neviem, tak končím a bežím...



(Upozornenie: akákoľvek podobnosť so skutočnosťou a s mojim dnešným obedom je čiste náhodná...:)

21 augusta 2007

Plavu si ani nevím jak...

Dnes k nám prišla milá, vzácna návšteva, s ktorou sme po 3 ročnej prestávke išli na plaváreň. Stálo to za to, voda bola výborná, dráhy relatívne voľné, žiadne narážanie a čo je hlavné, ukázalo sa, že ani s plaveckou kondíciou to nie je také zlé...

Vždy, keď sa po dlhšej prestávke dostanem k vode, v prvom rade vnímam jej vôňu, lebo mi pripomenie bláznivé roky, keď sme celé dni vystrájali na kúpaliskách, keď sme tam nachádzali svoje prvé nesmelé, ešte skoro detské lásky. Dnešná vôňa vody bola tak trochu výnimočná, čistá. Nebol v nej prebytok chlóru, ani parfumy dievčat.

Po plavbe nasledovala večerná pizzeria, vybral som si číslo 59, mexickú, aj keď som sa trochu obával, aby nebola ako tá, pred niekoľkými rokmi v Terchovej, keď som po prvej tretine chcel volať hasičov. Nebola taká, mala do Mexika veľmi ďaleko. Na ilúziu nestačilo zopár vyschnutých fazuliek, ani jedna rozkrojená feferónka.

Posledná zastávka bola v Tescu na malý nákup, len také drobnosti, niečo do kuchyne, sadu lacných pier, vrecká na ľad a pár kúskov Margot a Hubert De Luxe... Po predchádzajúcich silných zážitkoch sa mi nechcelo príliš náhliť, tak som len tak ležérne vkladal veci do vrecka a úplne automaticky som sa spýtal pokladníčky, či ju nezdržujem.

- Mám dosť času... odpovedala a naozaj za mnou nikto nečakal, jej úsmev ma na chvíľu zarazil, tak som len tak mimochodom, aby reč nestála, hodil do placu otázku:
- A máte aj večer čas? stálo to za to, jej mlčanie, ale aj výraz prekvapenia, pobavenia a možno aj súhlasu... Vzal som svoj nákup a radšej som po zmysle jej mlčania nepátral...

17 augusta 2007

Múdrosti osla

Objavil som OSLA, presnejšie www.osel.cz... (Objective Source E-Learning)

Dozvedel som sa:

- že sexuálnu túžbu žien možno zvýšiť náplasťou (okrem iného...:) Aplikácia testosterónu viedla k nárastu sexuálnych aktivít z podnetu ženy 4,4 x... (zdroj: osel)
Predtým, ako si objednáte náplať, pre istotu si to spočítajme na kalkulačke... :)

- že českí vedci odhalili tajomstvo tropického pralesa... Zistili napríklad, že druhové zloženie chrobákov na rozsiahlych územiach pralesa sa príliš nelíši. Niektoré druhy hmyzu trávia celý život najedinej rastline... Príkladná vernosť. (zdroj: osel)

- že obnoviteľné zdroje energie sú proti prírode... Odvážny odborník pred nimi varuje a chváli jadrovú energetiku. Podľa neho, práve klasické obnoviteľné zdroje energie, teda predovšetkým slnko, vietor a biomasa sú závažným ohrozením prírodného prostredia a biodiverzity. Jeho argumentácii nechýba logika. (zdroj: osel)

- ako rýchlo sa pohybujú naše spermie? To je otázka, čo sa z toho dá usúdiť a čo s tým má spoločné kofeín... Porovnávali sa rôzni primáti a zistilo sa, že čím promiskuitnejší život vedú, tým rýchlejšie majú spermie (preto sa takým odporúča ochrana...:) (zdroj: osel)

- chcete sa pozrieť na Mesiac? Už je to možné... Všetky snímky z misie Apollo sú zverejnené. (zdroj: osel)

snímky Apollo


A mnoho ďalších zaujímavostí, aj prevratných noviniek, o čom svedčí niekoľko ďalších titulov:

Červené krvinky nejsou jen přenašeči kyslíku
Nízký cholesterol zvyšuje riziko rakoviny
Proč během nemoci tolik spíme?
Po narození máme v břiše invazi

...

11 augusta 2007

Recyklujem peniaze

Život je kolobeh vecí. V škole sme sa učili o kolobehu vody v prírode. Človek vymyslel peniaze, aby obiehali stále dokola ako voda, preto sa im niekedy hovorí aj obeživo. Jednou z možností, ako urýchliť točenie peňazí, je recyklovať ich...

Čas od času je treba v domácnosti urobiť poriadok, veci nakopené sa zotriedia a určí sa podiel na recykláciu... Najlepšie sa recykluje papier, to už máme zažité od školských čias ako zber starého papiera. Tak som dal na kopu staré časopisy a bola to kopa obsahujúca asi 300 exemplárov rôznych odborných ale aj bulvárnych a ženských časopisov (kvalitná farebná tlač)...

Periodiká z oblasti elektroniky a počítačov je zbytočné odkladať, pokiaľ si nechcete založiť oblastný historický archív, lebo vývoj ide tak rýchlo dopredu, že rok staré informácie zostarli najmenej o päť rokov, čo bolo pravdou včera, už dnes neplatí... Tieto odborné periodiká však dnes nie sú lacné.

O ženských časopisoch a o bulvári ani nehovorím, tieto dve kategórie majú k sebe (podľa mňa) veľmi blízko a ich aktuálnosť je veľmi obmedzená. Dokonca aj rôzne rady, ako si upevniť zdravie, ako schudnúť a tak podobne, strácajú cveng, lebo prichádzajú noví odborníci, ktorý zavrhujú to čo platilo a prichádzajú s tým, čo platilo predtým...

Pre názornosť budem predpokladať, že v tom recyklovanom vreci je každý exemplár v priemernej nadobúdacej cene 50 Sk, čo je dosť nízky odhad, spolu teda dnes recyklujem hodnotu 15 tisíc Sk... Je to naša produkcia za tri roky. Dobre, poviete si, že kupujeme informácie a nie papier...

To je síce pravda, pre zberateľa starého papiera to má len hodnotu papiera, ale informácie, ktoré som získal zostarli spolu so mnou, rýchlo stratili svoju hodnotu (ja dúfam, nie! :). Mohol som na nich stavať, mohol som napredovať... Stále však platí, že recyklujem mojich 15 tis. Sk a vidím ich namiesto vreca plného starých časopisov. Kedy sa mi vrátia?

09 augusta 2007

Malta v lete

Je leto, čas lenivenia a práca je stále viac spojená s potom. Tá manuálna, ktorej sa mi v posledných dňoch trochu ušlo... Súvisela s prestavbou bytu, venoval som sa stolárskemu remeslu, ale obdivoval som remeslo murárske. To je aj dnes tá pravá "makačka" a toto remeslo naozaj patrí iba trénovaným chlapom a chlapcom, ktorí majú výdrž, ale aj trochu výtvarného cítenia.

Pri murárskych prácach, pri omietkach, pri murovaní už netreba klasickú miešačku, ani cement, štrk, či piesok. Na každú príležitosť, na každý účel sa dá kúpiť hotová malta, stačí len doliať vodu a do vŕtačky nasadiť miešadlo, riadne premiešať a malta je hotová. Pri omietaní príde na rad klasické náradie, ale technológia je trochu zmodernizovaná.

Najprv sa nahodí vrstva malty, na to sa pritlačí sieťka, hladítkom sa uhladí a je to! Ľahko sa to hovorí, ale v skutočnosti je to sled množstva opakovaných pohybov, až kým oko murára nie je spokojné. Dobrý murár musí byť perfekcionista. Naberie lyžicou maltu, obtrie je na hladík, oblúkom ju rozotrie po stene, potom zarovnáva a zarovnáva, pridá maltu, zarovnáva, zahladí a tak dookola, monotónne stále to isté...

Podobné je to aj pri murovaní. Tam prichádza k slovu zúbkovaný hladík, ktorým sa zrovnomerní nanášaná malta. Zase to nejde len tak, je to množstvo opakovaných pohybov a činností... Naniesť maltu, zrovnať, položiť kváder, priložiť latu s vodováhou, doklepnúť kváder a tak stále dokolečka, na nič sa nesmie zabudnúť.

Sledoval som dvoch "našich" murárov ako im to pekne ide, len som bol trochu nesvoj, lebo asi nemám ich trpezlivosť. Nakoniec som sa odvážil, položiť im otázku:

- Čo ste vyštudovali, v čom ste sa vyučili? Ani jeden nie je vyučený murár, jeden sa vyučil za autoelektrikára, druhý za chemika. Ich profesia by ich vraj neuživila na požadovanej úrovni. Murárčinu ich naučil život, škola ich nadarmo trápila. Na stavbe môžu robiť čokoľvek, sú univerzálni robotníci tretieho tisícročia...

05 augusta 2007

Každý má počítač

V jednom kúpeľnom mestečku na východnom Slovensku som zistil, že neviem, či som uložil súbory s fotkami z minulého dňa. Na karte boli veľmi dôležité zábery, tak som o ne nechcel prísť, ale na druhej strane som potreboval voľné miesto na ďalšie zábery...

Riešením by bolo, na počítači skontrolovať moju prenosnú databanku. Kde ho však vziať, kdesi na východe, v malej dedinke? S tou otázkou som sa zaoberal, nikde nikoho a keď sa k parkovisku blížili dve dievčatá, hneď som ich privítal otázkou:

- Viete, kto má v dedine počítač?
- Samozrejme. Každý má počítač...

Neuveriteľné, ale tak jednoduché to predsa len nebude... Vzápätí mi poradili, aby som zašiel na obecný úrad, tam majú tiež počítač. Dobrý nápad, malá dedinka, kde z jedného konca na druhý je na skok, úrad bol neďaleko. Bola však sobota a úrad bol zamknutý.

Blížili sa ku mne dve ženy s ťažkými nákupmi, tak som sa ponúkol, že im pomôžem, ak mi poradia, kde sa dostanem k počítaču. Vraj, aby som šiel za starostkou, ona má počítač aj doma. Tá čo mi to radila, podotkla, že aj ona má počítač, ale k nej nemôžem, lebo dcéry ešte spia...

To znelo zaujímavo, myslel som si, prečo nie, veď ja ich nezobudím a s počítačom to zvládnem aj sám...

- Koľko rokov majú vaše dcéry? Skúsil som z druhého konca.
- Jedna má 20 a druhá 24. Pekný vek, dievky na vydaj a mama sa ich bojí v sobotu pred obedom zobudiť ...

Tak ma len viedli k pani starostke. O ulicu ďalej sme stretli starostkinho syna, povedal, že mama niekam odišla a starší brat ešte spí... Celá dedina v sobotu ráno pred obedom ešte spí? Pani, ktorá má dve dcéry sa nado mnou zľutovala, že aby som predsa len šiel k nej. Hurá!

Odomkla dvere a najprv zakričala na dievky:

- Oblečte sa, ide návšteva...

Hádam ani nemusela... Staršia už bola oblečená, mladšia pobehovala len tak, zabalená do nejakej plachty. Boli veľmi ochotné, usmievavé, mladšia hneď zapla počítač, a bežala do vedľajšej izby.

Spojenie prebehlo v pohode, potvrdilo sa, že moje dôležité dáta sú už zapísané, kartu som mohol zmazať a znovu na ňu fotografovať... Tak som sa náhodou dostal do domu s počítačom a s dvomi dievkami na vydaj...


(akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čiste náhodná, osoby, aj príbeh som si vymyslel...)

Tajomný ranč

Hlboko v temnej doline Slovenského Krasu sa skrýva tajomný ranč. Prvý dojem akoby moderného hotela stratíte po vstupe do jeho vnútra, keď sa dozviete, že ten štíhly mladík je recepčný, čašník a možno aj upratovačka v jednej osobe...

Mladík vám ukáže vašu izbu s príslušenstvom, ak súhlasíte s platbou vopred za celý pobyt, dá vám kľúč a tým to pre neho skončí, batožinu si po stodvadsiatich schodoch navláčite sami až na vyvýšené poschodie.

Prekvapenie vás čaká s príchodom noci, keď sa chcete uložiť k spánku, po namáhavom dni... Vonku, pod vašimi oknami vyteká voda z potrubia a z výšky dva a pol metra hlučne dopadá na hladinu jazierka. Cez deň si to veľmi nevšímate, ani kašírovaný bocian na brehu jazera vám príliš nevadí, veď je to tak romantické, ale v noci je vodopád úderom pod pás...

Po prebdetej noci premýšľate o tom, ako odtiaľ zmiznúť, druhú noc spíte v lete za zatvorenými oknami, ale po polnoci sa niekde v dome spustí agregát, ktorý vám spôsobuje podobné rozkoše ako padajúca voda... Mám dojem, že aj v mestách sa vodotrysky na noc vypínajú...

Nasledujúci večer sa odhodláte vyskúšať kvalitu hotelovej kuchyne. Bravčová pečeň je tvrdá ako kameň a čiernohorský rezeň, zhotovený z troch najhorších kúskov mäsa, aké sa v okolí našli, chutí ako žuvačka.

Po všetkom ste ešte stále tolerantní nesťažujete sa a znesiete ďalšiu noc na ranči. Ráno sa však vyskytne problém s autom, kvôli ktorému musíte nutne skočiť do najbližšej dediny, tak žiadate recepčného o pomoc... Zbytočne. Už vás ani neprekvapí, že majiteľka sa nechá zaprieť, aj so svojim autom...

V posledný večer máte šťastie, stretnete sa s majiteľkou aj s vedúcou prevádzky... Posťažujete sa, reakciou je nepochopenie a nesúhlas. Počas pobytu ste si všímali okolie, aj vnútro hotela. Okolo budovy je bohatá kvetinová výsadba, ale na schodišti mraky zdochnutých múch a za kreslom na chodbe, centimeter riadne starého prachu.

S pocitom úľavy odchádzate do civilizovaného sveta... Aj tak sa dá realizovať vidiecka turistika... Ešte, že to Slovensko je tak krásne a je toľko iných bezchybných možností...