Stránky

27 septembra 2007

Stav pohody a večne mladé ženy

Vždy keď sa dostanem do stavu pohody, čas začína plynúť zdanlivo pomalšie, všetko stíham, nič mi neutečie, na všetko mám čas... Zakaždým však nasleduje druhá fáza - zistenie, že čas sa kamsi stratil a už ho niet, že dobré predsavzatia odplávali spolu s ním... Nasleduje fáza tretia, naháňanie zmeškaného času a stres.

Stav pohody sa dá pri niektorých nepríjemných, ale nevyhnutných činnostiach aj vsugerovať. Jednou z takých je pre mňa aj návšteva lekára, presnejšie povedané: vysedávanie v čakárni. Niekedy mi pomôže autosugescia pokoja, inokedy sledovanie spolutrpiacich, málokedy pomôžu krížovky, alebo sudoku a nikdy mi nepomôžu noviny.

Noviny ma vťahujú do imaginárneho rozporuplného sveta politiky, ktorý je v týchto chvíľach čakania tak veľmi vzdialený. Noviny rušia môj stav pokoja. Najradšej sledujem ľudí, niekedy ma priťahujú rozhovory s nimi, sú takí (zvyčajne opačného pohlavia :), ktorí priam vyzývajú k príjemnému rozhovoru.

Včera to nedopadlo celkom podľa tejto schémy, vedľa mňa síce sedela žena z dvojice (podľa mňa v rovnakom veku), ale keď som ju oslovil, či ona čaká na lekára, alebo jej manžel, ohradila sa, že to nie je manžel, ale syn... Aj tak vynikajúco môžu vyzerať niektoré ženy v istom príťažlivom veku... Ostal som z toho značne prekvapený, nenachádzal som ďalších slov, až ma zachránila výzva:

Ďalší, prosím...

23 septembra 2007

Letecký večer

"Deň bez áut" som venoval autu, aby si trochu užilo, tak som v ňom presedel 350 km... Povinnosť nepustila... Inak to bolo v pohode, dvakrát som prekvapil rakúskych policajtov slušnou jazdou s neprekročením maximálne dovolenej rýchlosti... Inak pochodil istý kolega z Levíc, ktorému vypísali pekne mastný šek.

Na našich cestách bol vcelku pokoj, teda aspoň na mojej trase. Chcel som sa previezť kompou z Vojky do Kyselice, tam bolo nabité a plavci si práve dali polhodinovú pauzu, to ma rozladilo, radšej som prešiel do Gabčíkova. Gabčíkovo, ako naposledy, iba jedna komora v prevádzke, na druhej sa stále pracuje a zistil som, že riadiaca veža VD je rajom pre netopiere, v podvečer mali letecký večer spolu s čajkami.

21 septembra 2007

Čas lúčenia

Ktosi odchádza, že by to bolo leto? Našťastie neexistujú absolútne konce, vždy spolu s koncom niečo iné začína... Napríklad teraz, po lete príde (dúfam) ešte babie leto, alebo hneď jeseň?

Niekomu sa končí dovolenka, moja ešte chvíľu potrvá, len sa nebezpečne blíži čas nového nástupu do práce. Nie že by som sa práce bál, práca je výzvou, vzrušením aj naplnením...

Len aby ma niekto nevzal doslova... Myslím len na vzrušenie plynúce z tvorivej činnosti, z účasti na veciach veľkých a spoločenských... Práca môže byť aj adrenalínovým športom...

Tak sa lúčim, šťastnú cestu, šťastný let... do babieho leta.

Dúfam, že prichádzajúci čas prinesie nové príbehy všedného dňa, že spomienky na leto nás budú ešte chvíľu hriať a budeme aktívne spomínať.

15 septembra 2007

Záhady a ja

Mám rád záhady vesmíru, toho hlbokého, ktorý sa podľa najnovších teórií neustále rozpína a mám rád aj svoj vnútorný vesmír, ktorý pulzuje a v ktorom sa vlastne všetko moje odohráva... Ak zanikne ten môj, prestane existovať aj celý hlboký vesmír... Nie je to vôbec pesimistická predstava, lebo môj vesmír zatiaľ žije pre tento deň a teší sa zo svojej existencie...

Čo je to šťastie? Povestná muška malá, ktorá je tu a pri najmenšom závane vzlietne a už jej niet? Nie také šťastie mám na mysli, ktoré je v okamihoch, ale to, ktoré je v samotnej existencii, v samotnom bytí, v existencii vlastného vnútorného jedinečného sveta. Tam sa odohrávajú moje príbehy poznania, zápasy o bytie s hlbokým vesmírom, aj tie šťastné chvíľky, ktoré život vystužujú ako oceľ spevňuje betón.

Z čoho sa skladá život? Aj takými strategickými otázkami sa občas zaoberá môj vesmír a dochádza k záveru, že je to pohyb a oscilácia okolo nuly... Nikdy nenastáva stav trvalého šťastia a keď je človek na dne, má najväčšiu šancu, že zajtra to bude lepšie a nikdy sa nezastaví na nule, iba raz, na konci sveta....

11 septembra 2007

Mágia čísel

Neaktuálny dátum: 9. 9. 2007 _ 2 + 7 = 9 _ tri deviatky: 9 + 9 + 9 = 27 _ 2 + 7 = 9
... nie je to "ground zero", fotil som to 9. 9. 2007 ...

11. 9. 2001 sme sa vyvaľovali na morskej pláži v Slieme... Správu nám oznámil David, on ju dostal prostredníctvom mobilu... večer sme sedeli a tŕpli pri monitore u Vlastíka, čo z toho bude?
...
Ako občerstvenie sa podávala polovica chladeného melóna pre každého, len tak, dlabať lyžicou... bol to najlepší južanský melón, aký som kedy jedol, len obavy z letu späť, domov kazili ďalšie dni dovolenky.

11. 9. 2001 _ 2 + 9 + 3 = 14 _ 1 + 4 = 5

No nič, iba som si pripomenul...

10 septembra 2007

Dobrý deň

Aby vás to nemýlilo, to "Dobrý deň" v titulku je iba pozdrav... Deň skoro ako každý iný, so závislosťou na blogosfére... Čítanie cudzích príbehov, názorov, postojov, úvah a tak podobne, berie energiu potrebnú k vlastnému písaniu.... Písanie a čítanie - sú to spojené nádoby - čím viac blogov prečítam, tým menej sa mi chce potom písať. Možno mi niekto v diskusii poradí, aby som čítal ešte viac :)

Existujú aj výnimky, ak niektorý spot je tak podnetný, že ma vyprovokuje k reakcii, alebo k rozvinutiu myšlienky. Dnes bol taký iba jeden, ale neprezradím, ktorý to bol... Bol veľmi dlhý, prečítal som iba prvé a posledné tri odstavce... V prvých bol istý náznak zaujímavosti a záver som si prečítal zo zvedavosti, čo chcel autor povedať. Bolo to jednoduché, už ho nemiluje... jasne a stručne povedané...

Ten (a mnohé iné z mojej čítačky) vyčerpali dnes moju slovnú energiu.

06 septembra 2007

Zlý deň

Niekedy sa tomu hovorí "depka"... Ja hovorím že je to len problém komunikácie s okolím... Ak sa človek dostane do defenzívy, je deprimovaný, smutný, nešťastný a nenachádza cestu k ľuďom, je nepríjemne sám, aj keď si nahovára, že nechce nikoho, nechá sa deptať...

Mojim riešením je - prevziať iniciatívu, najlepšie svojim pozitívnym vstupom do priestoru medzi ľuďmi v okolí. Dať o sebe vedieť, dať vedieť o svojej aktivite, ožiť, na "depku" okamžite zabudnúť, ako by nikdy neexistovala.

Je úplne jedno, s čím vstúpime do priestoru, hlavne, aby to bolo pozitívne a suverénne vystúpenie, bez známok predchádzajúcej "depky"... Je to zázračná metóda.... kto neverí, nech to vyskúša... :)

04 septembra 2007

Hviezdne predurčenie

Nedávno som si uvedomil, že takmer všetky moje články a úvahy sú pozitívne ladené. Nie že by mi to vadilo, som v tom nevinne, určili mi to hviezdy, som v znamení Barana...

Nevadí mi to, lebo tento môj nedostatok vyvažujú iní, ak by mi pozitívne myslenie niekto vyčítal, s čistým svedomím sa priznám, viem o tom. Dokonca sa mi stáva, že začnem písať kritický postreh a kým prídem k pointe, je z toho zmierlivé pohladenie.

Aj teraz, chcel som písať o horoskopoch, o návrhu na zmenu základných charakteristík ľudí podľa znamení a nakoniec je z toho iba mierne kritický pohľad na moje vlastné blogové schémy... Lebo hodnotiť ľudí, aj keď podľa hviezd, je veľmi ťažké...

Horoskopy považujem viac-menej za zábavné čítanie, tak predsa len prezradím, o čo ide v mojom návrhu: Baran je baran, ale ja tvrdím, že Vodnár je väčší a Ryba je najväčší baran....


(Akákoľvek podobnosť s realitou a s osobami je čiste náhodná...)