Cestou z práce som si kúpil týždenník Žurnál, podľahol som opakovanej rozhlasovej reklame.
Nechcem hodnotiť jednotlivé články, iba taký všeobecný postreh... Je to týždenník, teda je v ňom všetko čo sa... a teraz by ste čakali, že udialo u nás a vo svete, ale presnejšie by bolo, že je v ňom všetko čo sa v TV novinách i na blogoch cez týždeň niekoľkokrát premlelo, plus niečo navyše.
Takže na prvý pohľad je to akási rozšírená kronika týždňa...
Prečítal som si zopár článkov, z ktorých našťastie netrčal ako čertovo kopýtko nejaký jednoznačný (politický) príklon autora k tej, či onej politickej strane, čo je v našich končinách dosť nevídané...
Raz by som sa chcel dožiť toho, aby sa písalo o politike ako o verejnom živote a nemusela sa pritom spomenúť ani jedna politická strana. V tomto týždni sa všade točí o problémoch v opozičných stranách, až mám chvíľu dojem, že je to iba cielená reklama...
Časopis som si vlastne kúpil kvôli článku o "neprehliadnuteľnom" fotografistovi Tiborovi Huszárovi. Jednak preto, že som ho raz v deväťdesiatom roku videl na "mítingu" a tuším fotil Mečiara v čase jeho najväčšej slávy.
Výstavu jeho "rómskych" fotografií som videl pred pár rokmi v Liptovskom Mikuláši. Bol to iba malý výber z jeho tvorby a bolo to dávno, preto sa neodvažujem opisovať svoje dojmy. Aj keď som zažil éru čiernobielej fotografie, v súčasnosti ma viac oslovujú farby.
Žurnál ma teda oslovil najprv reklamou, potom ma zahltil témami, ktoré idú mimo mňa, ale aj takými, ktoré si ešte rád dočítam... Kdeže sú tie časy, keď všetka múdrosť a informácie prichádzali potichu na papieri... Dnes dlhé články ani na blogoch nečítam a s papierovými je to ešte zložitejšie...
Sú však výnimky, ktoré za to stoja.
žurnál sa kupuje aj u nás - vynikajúco sa číta vo vani:)
OdpovedaťOdstrániťžurnál nepoznám, ale kedysi som bola vášnivou čitateľkou 100+1 a Reflex-u, dnes je ich zakúpenie pre mňa tak trochu luxus a tak volím formu ,,netového" prevedenia a články si vyberám podľa chute.
OdpovedaťOdstrániťA vo vani na zasmiatie prelistovávam bulvár, ktorým ma zásobuje moja sestra :)) aj keď so značným opozdením (vždy mi dá plnú tašku tých ženských blbín a kým sa cez to horko-ťažko prelúskam, mám ďalšiu :)))..
germa, začínam mať dojem, že ty snáď všetko čítaš vo vani... :)
OdpovedaťOdstrániťžurnál osobne nečítam. avšak po niekoľkonásobnom zbežnom listovaní musím pozitívne zhodnotiť pestrosť tém, grafická a obrazová pútavosť, pomerne dobrá kvalita textov. vynikajúci a nezabudnuteľný bol marketing keď prichádzal žurnál na trh (plus jeho obálka, kde bolo "zrkadlo" - teda na obálke som bol ja, hoc trochu rozmazaný :)
avšak nedávno (a či dávno? čo je dávno? :) som si žurnál kúpil, bo tam mal byť rozhovor s Lasicom... bohužiaľ, rozhovor bol zly a ja som bol sklamaný...
a k tej politickej nestrannosti (?) - áno, politické názory redaktorov nekolú oči, ale niekedy sa vyžívam v čítaní týždňa a nového slova - človek aspoň vie, čo má čakať a nie je klamaný (neraz) falošnou objektivitou...
Filip, ono je to tak (podľa mňa), politické zameranie napríklad týždňa je jasné, je dané ľuďmi, ktorý ho píšu a ktorí stoja za ním.. Keby to boli aj moje postoje, čo-to by som im asi prepáčil, ale ja nechcem, aby mi niekto mastil bruško, ani nechcem byť anonymne zatracovaný v rámci nejakej skupiny, do ktorej ma niekto svojvoľne zaradil...
OdpovedaťOdstrániťMám vlastné senzory na spravodlivosť a tie sú pre mňa rozhodujúce a fungujú aj v politike, mám svoj nadhľad, preto nepotrebujem aby ma niekto presviedčal o jedinej správnej ceste a pravde, mne sa žiada iba logická argumentácia, uvažovanie o príčinách a dôsledkoch dejov.. k tomu viem zaujať svoje vnútorné stanovisko, to viem chápať, aj viem priznať, ak som sa mýlil, keď ma logické závery presvedčia...
Je tu ale ešte emocionálna stránka veci, ktorá sa občas tlačí aj do vlastnej spravodlivosti, a býva často tlačená aj do rečí o politike a taký prístup v tlači (rozhlase a TV) sa mi nepáči, budí moju opatrnosť a nedôveru..
Objektivita a falošná objektivita, čo to je?
Žurnál som mal v ruke prvýkrát, preto ho nemôžem ani zatracovať ani vyzdvihovať. Naozaj je to pestrá zmes tém, nad kvalitou textov sa ešte zamyslím :)
germa, vo vani by sme si nerozumeli, ja tam lúštim krížovky... :)
OdpovedaťOdstrániťmia, to s tými blbinami (bulvárom) poznám aj našich končinách, ibaže v trochu obrátenom poradí, kým sa dostane tam kam patrí - do separovaného zberu - tak je prečítaný až 4x... (číslo vychádza z počtu žien v rodine :)...
OdpovedaťOdstrániťŽurnál nepoznám. To sú tí, čo majú slogan Samé silné stránky?
OdpovedaťOdstrániťUž ani nepamätám, kedy som čítala nejaký časopis, či noviny. Aj keď mám veľmi rada vôňu čerstvých novín, v práci som rada, že si prečítam aspoň čo-to z netu, ale blogy ostávajú naďalej najobľúbenejšie.
Premelie sa tam takmer všetko, takže som v obraze :o)
čo je objektivita? no, to máš asi ako s pravdou - nexcem tvrdiť, že pravda je relatívna, ale nikdy ju nemôžeme celú poznať, je len našim konečným cieľom. podobne aj objektivita - v súčasnej teórii žurnalistiky sa jasne dochádza k záverom, že objektivita má byť len našou métou, ku ktorej máme byť nasmerovaní, má byť cieľom nášho snaženia, ale žiaden novinár nie je absolútne objektívny.
OdpovedaťOdstrániťa falošná objektivita? to je môj terminus technikus, hoc nevylučujem, že som ho niekde pri štúdiu prebral resp. sa nechal nejakou tézou inšpirovať. totiž, ak vychádzame z myšlienky, že objektivitu nemožno dosiahnuť a praktikovať (a o tom ja osobne nepochybujem), tak je zmätočné, ak sa niekto vyhlasuje za objektívneho, alebo ak niekto poúča novinárov, že majú byť objektívni. aj nový čas má v podtitule uvedené, myslím, že je to nezávislý denník - áno, ale ako sa u nás na akademickej pôde vraví, je nezávislý, ale nezávislý jedine na pravde.
čiže falošnou objektivitou nazývam všetko to, čo sa nálepkuje a označuje puncom objektivity, hoc to nemôže dosiahnuť... (nie som istý, že som sa pochopiteľne vyjadril, ale ja to sa stáva :)
filip, vidím že v otázke objektivity máš celkom jasno (ako sa na novinára patrí) v tom, že objektivitu má každý trochu inú, ako ľudia sa zrejme nedokážeme pozerať na veci okolo seba bez osobného zaujatia.. Ak nie je aká-taká osobná zainteresovanosť, tak radšej mlčíme. :)
OdpovedaťOdstrániťAko píšeš, žurnalistická teória sa už objektívne (a pragmaticky) vysporiadala pojmom s objektivita...
Je zmätočné vyhlasovať sa za objektívneho, ale opačné vyhlásenia by boli tiež značne kontraproduktívne... :)
Múdre je ponechať pojmy teórii a v praxi sa snažiť o objektivitu v rámci dostupných možností ale zároveň nebyť proti vlastnému presvedčeniu, len ho nemiešať s objektívnymi faktami...
A vďaka za vstup do tejto diskusie... :)
blueska, som na tom podobne, ale občas sa pritrafia aj nejaké papierové periodiká, o to sú potom zaujímavejšie. :)
OdpovedaťOdstrániťfilip, niektoré knihy si do vane rozmáčať neberiem, ale žurnál a týždeň hej, to sú jediné časopisy , ktoré sa u nás kupujú. A vôbec ich nekupujeme kvôli objektivite, ale čo sa dá na našom trhu ešte čítať?!
OdpovedaťOdstrániťwabt, rád som sa zapojil :)
OdpovedaťOdstrániťgerma, a čo tak Katolícke noviny? :D