2008/10/08

Panelák a doktori

TV Joj by som premenoval na TV Panelák. Kam sa len pozriem v programe na týždeň, všade sa skvie Panelák (dnes 121). Nemám nič proti "pozeračom" tohto ani iných seriálov a možno tým, že to nesledujem, o veľa prichádzam. Popravde, nejaké kusy z paneláka som už videl, na niektorých hercov by som si možno aj zvykol, ako si človek zvykne na topánky, ktoré ho najprv tlačili ale potom sa vychodili (alebo vyčaptali).

Seriály ma až tak netrápia, aj keď som ich oponent, možno by som mal byť za ne televíziám vďačný, lebo mi šetria čas na iné, moje vlastné aktivity, ku ktorým patrí aj tento blog. Tu naokolo sa všeličo dozviem, dávam si dohromady mozaiku udalostí, veru je to niekedy lepšie ako prieskum verejnej mienky, alebo psychologický test...

Plynie tu zmysluplný život, pohybujú sa tu ľudia, amatérski aj profesionálni novinári, len si človek musí dať pozor, aby všetkému na prvé prečítanie neuveril. Samotný blog by mal byť interaktívnym priestorom medzi autorom a čitateľmi, ale niekedy stačí svoje myšlienky nahodiť do siete len pre vlastné potešenie (aby ste si nemysleli, že musíte k tomuto niečo povedať v diskusii :-).

A to je tá, moja dnešná pointa - mať každý deň z niečoho potešenie... Či na blogu, alebo v práci, v ľubovoľnej profesii. Logicky teda, ak niektorý deň nič nenapíšem, tak je jasné, že ma potešilo niečo ešte zmysluplnejšie... Ale ak veľa píšem a často píšem, nedostáva sa mi potešenia podľa vlastných predstáv inde... No tak povedzme, že to približne tak funguje.

V každej profesii musí mať človek občas nejaké potešenie, svetlé dni, vydarenú prácu, za ktorú ho pochvália, alebo len tak jednoducho sa ráno zobudí a idúc do práce zistí, že má čisté svedomie (na staré hriechy sa zabúda...). Taký je povznášajúci pocit z dobre vykonanej práce.

Včera u lekára ma prepadla taká myšlienka - kedy majú doktori dobrý pocit zo svojej práce, keď k nim chodia stále iba chorí ľudia? Aj keď sa vyliečia, po čase opäť prídu s tou istou, alebo inou chorobou. Musí to byť skľučujúce, zisťovať pacientovu anamnézu, kde ho bolí, potom záverečne skonštatovať diagnózu stanoviť terapiu a prognózu...

Prognózu vlastne ani pacientom nehovoria, ostáva často iba v ich svedomí.... Tak som včera, sediac oproti dobre vyvinutej slečne v čakárni, skúmal aký pacient je pre doktora ten najlepší a dospel som k názoru, že najlepší je pacient, ktorý príde s tým, že včera ho bolelo, ale už ho nebolí. Pre takých pacientov(tky) by som bol rád liečiteľom...

6 komentárov:

  1. Keby som bol doktorom, najlepší pacient by bol pre mňa vďačný storočný pacient.
    Keďže ním nie som, najlepší pacient je podľa mňa živý a zdravý pacient chodiaci len na preventívne prehliadky...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. maroško, tak nejako... ale preventívky otravujú pacienta i lekára... ale také správne stanovenie diagnózy asi nie je jednoduché a vyžaduje komplexný prístup a niekedy aj istú dávku intuície (myslím)... ja mám skúsenosť, že keď prídem k lekárovi s návrhom diagnózy, vždy mi ju na moju smolu potvrdil... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. najlepší pacient je ten, ktorý sa príde pozrieť, ako sa má jeho doktor, či náhodou nie je chorý :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. germa, tak to je absolútne prevrátená hodnota a beriem ju..... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. otázka, kedy majú doktori (a nie len doktori) dobrý pocit zo svojej práce, by sa mohla položiť takmer každému.
    Za seba by som povedala, že mám vždy dobrý pocit zo svojej práce....
    lebo ju zatiaľ ešte mám... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. mia, to záverečné konštatovanie vyznieva dosť hrozivo.....

    OdpovedaťOdstrániť