Stránky

27 júna 2008

Prvá lastovička

Výhody zatepleného domu sú nesporné, potvrdzujú to aj lastovičky, keď si hneď v prvej sezóne po zateplení nášho domu postavili na novom obložení hniezdo. Za pozornosť stojí, že plastový rám okna nepoužili ako nosný prvok

Pre dnešný piatok som si stanovil konkrétnu pracovnú úlohu - vymeniť silikónové utesnenie okolo vane. Voda síce ešte nezatekala, ale odlepujúci sa tmel nepôsobil esteticky.

Odstránenie starej výplne nebolo až takým problémom, dlhšie ma zdržalo dokonalé vyčistenie škáry a odstránenie zvyškov silikónu. Potom bolo treba kúpiť tmel a ešte nejaké drobnosti.

V drogérii ma oslovila mladá žena, že má rovnaký problém ako ja a či by som jej neprišiel utesniť vaňu, lebo manžela nemá doma...

??? Tipovanie dovolené v diskusii... :)

26 júna 2008

Konečne Muzika

Konečne som videl Muziku, ešte mi chýba Báthoryčka a som pre tento rok skompletovaný s filmami slovenskej produkcie. Na muziku som sa tešil, lebo už sám názov evokuje dobrú náladu (titulok je strašne dôležitý). Neviem, či to o mne viete, raz som to tu už spomínal, že niekdajšie dedinské kapely, dychovky a "jazzbandy" sú mojou srdcovou záležitosťou...

Nie je to tým, že by som mal zvlášť silne vyvinutý hudobný sluch, ale práve naopak, mám veľmi tolerantný sluch a každé zakolísanie a každé nezvyčajné umiestnenie tónu v týchto prípadoch beriem ako charakteristický znak dobrej dedinskej kapely, ale inak sa na to pozerám na koncerte profesionálneho hudobného telesa.

Tak som sa na Muziku tešil kvôli muzike a som rád, že sa do nej podarilo dostať krásne kúsky, dosť na obraz doby v ktorej sa film odohráva. Zvlášť saxofón je nádherný nástroj, ktorého tóny vedia zarezonovať v duši, ale aj zvukom lodnej sirény navodiť atmosféru diaľav.

Príbeh filmu mi pripadal absolútne pravdivý, samozrejme zásluhou literárnej predlohy, ale aj filmového spracovania. Skrátka, Muzika je koncert aj príbeh, aj návrat do nie tak dávnej minulosti. Musel som pri tomto filme porovnávať slovenský film z minulosti a dnešný a vyšlo mi, že ten dnešný má všetky atribúty súčasného umenia....

Súčasné slovenské filmy znesú porovnanie s tou najlepšou českou produkciou posledných čias, na druhej strane v relatívne veľkom počte českých filmov sa nájde aj veľa takých, ktoré ma príliš neoslňujú.. Len nechcite po mne dôkazy, sú to len moje filmové dojmy...

Jednu vec, ktorú stále vyčítam slovenským, ale aj českým filmom aj dubingu, je zvuková stránka, ktorá v snahe po autenticite nezvláda pomer slova a ruchov na pozadí. Dnes to bolo oveľa lepšie ako naposledy v okresnom meste pri filme Polčas rozpadu, lebo náš premietač je kamarát...

Liberta

Neviem, čo je toto za svet, že práve Slovensko je typické tým, že sa tu nekradne... Mám starý dámsky bicykel značky Liberta, občas ho zabudnem na 24 hodín niekde v meste, jasné že zamknutý, ale sám bez pomoci to vždy prežije a nikto si ho nevezme.

Keby ten bicykel bol auto, už by to možno bol veterán, lebo bol vyrobený v roku 1968. Neviem, či aj v bicykloch existuje kategória veteránov, ale tento by si ju už zaslúžil. Možno by mohol dostať aj nejaké miesto v múzeu, aj keď nie príliš exkluzívne, možno by bol zatiaľ spokojný aj s depozitom.

Neuveriteľné je, že s týmito bicyklami sa stále obchoduje, napriek tomu, že ich výrobca pred niekoľkými rokmi skolaboval na následky klasického českého tunela... (správa z netu). V Čechách sa ponúkajú dámske verzie po 250 Kč, na Slovensku chcú za to isté 800 Sk. Ak si dobre pamätám, nový stál okolo tisícky Kčs.

Moja Liberta mala (a má dodnes) jednu zvláštnosť oproti iným, normálnym bicyklom, ona totiž nedrží stopu, takže pustiť riadidlá čo len na moment, znamená istý pád. Už ani neviem, prečo som ju nereklamoval, proste som si na to zvykol.

Liberta mi uštedrila počas 40 rokov nepretržitej prevádzky dva riadne pády, ale nebola to jej vina... Raz to bolo tak, že som sa na nej rozbehol a mal som na riadidlách zavesenú plnú plátennú tašku zeleniny, tá sa nejako vopchala do kolesa a zablokované predné koleso ostalo stáť, pričom ja som letel ďalej a na spôsob Judo kotúľa som pristál na zemi skôr ako bicykel.

Druhý pád bol na prvý pohľad nebezpečnejší, lebo sa odohral na ceste za plnej premávky... Pri odbočovaní vľavo som ľavou rukou zamával a pre istotu som sa obzrel dozadu a stratil som balans. Skončil som na asfalte ako pápež, keď vystúpil z lietadla v Ivánke. Nikto ma neprešiel, tak som tu a píšem...

Nevadí, že sprostosti píšem, veď som sa práve včera dočítal, že blogovanie je zdraviu prospešné... Takže po starom - v zdravom tele zdravý vzduch (alebo duch?). Je síce pravda, že prieskum o prospešnosti blogovania je z Ameriky, ale prečo by som si neprisvojil názor, ktorý sa mi celkom pozdáva..?

23 júna 2008

Príbeh neviditeľného Petra

Od 26. mája do 11. júna som sa na wabovinách zabával písaním poviedky, ktorú som si zaradil do žánru sci-fi... Jej história začala už dosť dávno. Úvodnú kapitolu s názvom Neviditeľný príbeh som napísal v marci roku 2000, ešte pred mojim vstupom do blogovej sféry.

Niekedy v roku 2006 som Neviditeľný príbeh zverejnil na svojom blogu a veril som, že bude jednoduché na úvodnú kapitolu nadviazať v pokračovaní, no nestalo sa tak a zámer by bol upadol do zabudnutia, nebyť občasného pripomenutia a žiadostí o pokračovanie príbehu v diskusiách na tomto blogu.

Pracovať na rozvíjaní príbehu som sa odhodlal až koncom mája tohto roku a bola to skutočne príjemná práca (zábava). Dejová línia príbehu nebola vopred stanovená, možných pokračovaní i koncov bolo po každej kapitole niekoľko. Trochu som sa pri rozvíjaní príbehu nechal ovplyvniť aj názormi čitateľov.

V priebehu uverejňovania seriálu som dostal niekoľko pozitívnych ohlasov, tak som sa rozhodol príbeh "učesať" do ucelenej podoby, iba s malými kozmetickými zmenami. Nakoľko ide o trochu väčší formát, na aký sú určené waboviny, táto ucelená podoba je odteraz opäť k dispozícii pre čitateľov na inom mieste pod názvom:

Príbeh neviditeľného Petra

21 júna 2008

Gordické uzly

Niekedy sa vzťahy zauzlia a nedajú sa len tak ľahko rozmotať. Je to nešťastie, alebo nevyhnutnosť, lebo život je už raz taký? Záleží asi od prípadu k prípadu, ak sa zauzlia vo vzťahu dvaja, je to na nich. Málokedy im pomôže tretí...

Stáva sa však, že zauzlení je viac, klasický prípad je trojica osudov, ale môže ísť aj o viacčlenné zauzlenie a niekedy je toľko účastníkov, že je ich ťažko spočítať...

Môj prípad sa podobá mnohonásobnému zauzleniu a je ťažko riešiteľný. Napriek tomu, že moje uzly sú viacčlenné, na ich rozpletanie som vždy sám. Najhoršie je, že sa to pravidelne opakuje, občas musím z toho zovretia vyslobodiť jedného alebo dvoch účastníkov.

Mám totiž takú zásuvku, v ktorej skladujem svoje nabíjačky a káble, od USB až po miniatúrne slúchadlá a jednu vyradenú myš... Hrozné je, že ku každému mobilu dostanete novú nabíjačku, ktorá nepasuje k ničomu inému, len k tomu jedinému mobilu. Mobily postupne starnú, nahrádzajú ich nové, ale staré sú ešte funkčné, škoda ich zahodiť...

Keďže súťaže v hode starým mobilom nepovažujem za riešenie, vyhlasujem celosvetovú podpisovú akciu proti gordickým uzlom na kábloch, za univerzálnu nabíjačku batérií v mobiloch, digitálnych fotoaparátoch, kamerách a v podobných zariadeniach s alternatívou bezdrôtového pripojenia...

18 júna 2008

Pod sprchou

Začína sa obdobie, keď bude sprcha najdôležitejšou súčasťou bývania.

Dal som si toť nedávno, po skončení seriálu "o neviditeľnom Petrovi" virtuálnu sprchu. Jednotlivé pokračovania tej poviedky som písal bez prípravy, dej som rozvíjal od prípadu k prípadu, dokonca sa mi raz podaril zjavný logický nezmysel, ale už sa nedalo cúvnuť, tak som to zakomponoval do deja...

V nedeľu som náhodou pozeral v televízii americký "duchársky" scifi film a mal som dojem, že ten môj príbeh nie je o nič horší (alebo rovnako zlý?)... On sa nasťahoval do prenajatého bytu, kde ho začal navštevovať duch ženy, a spočiatku o tom ani ona nevedela, nevedela ani kto vlastne je... Tak sa po počiatočnom odmietaní dali dohromady a vypátrali jej bývalú totožnosť.

Jej telo ležalo v nemocnici v kóme, s umelo udržiavanými telesnými funkciami. Ona - duch nevedela ako sa vrátiť späť do tela a ani definitívne zomrieť nevedela. Medzi mladými (človek a ženský duch) došlo k ľudskému porozumeniu, takže keď sa jej sestra rozhodla dať súhlas odpojiť ju od prístrojov, spoločne to chceli prekaziť a získať čas...

Keď ju on chcel odviezť z nemocnice, strhla sa trma-vrma a v nej sa duch ženy dostal do tela a ona začala spontánne dýchať... a začalo to nové spoznávanie, ona si na ich kontakty z jej duchovnej podstaty nepamätala... Nakoniec si spomenula, aby to skončilo happy...

Vo filme sa príliš nevenovali technickým podrobnostiam ani zdôvodňovaniu.. proste bolo to tak a dosť...

Tak vznikol nápad, trochu ten môj príbeh učesať, aby bol čitateľnejší...

Možno sa nájde ešte jeden, dvaja (dve) čitatelia, ktorí si z toho sem tam kúsok prečítajú... Nikomu nič nevyčítam, aj keď som čakal väčšiu odozvu...

Na internete sa už dávnejšie roztrhlo vrece spisovateľských ambícií, ja sa do toho vreca netlačím, jednoducho sa zabávam svojim spôsobom.

:)

14 júna 2008

Životnosť blogera

Hovorí sa, že životnosť blogera sú dva roky... Zdá sa mi, že už nadsluhujem, budú za to nejaké body naviac? Kto by mi ich však dal, keď blogovanie je jednosmerná ulica. Ak nechcem písať o banalitách všedného dňa, ak nechcem písať o politike tak už skoro nemám o čom...

Ak sa však pozriem na svoje rubriky, ktoré vznikali náhodne podľa momentálnej potreby a nápadu, tak tých tém by bolo stále dosť...

Napríklad:

- blogovanie - písať o písaní je dosť rozšírený zvyk a často sú s tým spojené aj zaujímavé úvahy o vlastnom prístupe, ale možno ešte častejšie kritické pohľady na blogovanie iných. Kto píše dlhšie, môže hodnotiť minulosť, začiatky blogovania, deliť blogerov do kategórií, alebo triediť a hodnotiť diskutérov...

- cesty - zážitky z ciest sa nájdu, ak človek občas cestuje. Ak cestuje častejšie, alebo pravidelne, malo by ich byť viac... Nie vždy to tak je, možno našťastie, lebo na cestách sa najčastejšie stávajú nepríjemné udalosti.

Pravidelné cestovanie prináša so sebou rutinu, ktorá býva zradná... V časoch môjho pravidelného cestovania som občas niečo z cesty napísal (z nedostatku iných lepších príležitostí :)...

O cestách a cestovaní píšu aj iní, aj tu neďaleko sa objavil Silviin zážitok z presúvania sa autom po meste. Konkurencia je dobrá vec, budem sa musieť viac snažiť...

- filmové dojmy - jednoduché konštatovania o filmoch nie sú príliš zaujímavé, lebo často sa film dá odbiť dvomi tromi slovami... Filmov je oveľa viac ako dojmov z nich, ktoré by stáli za reč...

- hrôzostrašné príbehy - túto rubriku som si vymyslel viac-menej pre zábavu, tej nikdy nie je dosť, ale hrôzy a strašidlá sa mi našťastie (zdanlivo) vyhýbajú.

- hudba - je soľou a korením emócie. Tým nemyslím, že spôsobuje pálenie v očiach, alebo že by zvyšovala krvný tlak, aj keď slza občas padne na úrodnú pôdu vreckovky a pozitívny adrenalín od nej naozaj rastie... Z povahy korenín vyplýva, že sa ich množstvo nesmie preháňať a jedlá by nemali byť presolené...

- jedlo - spomeň jedlo a jedlo je za dverami... S jedlom je to tak, že keď som najedený, tak sa mi o jedle vôbec nesníva, ale niekedy pôsobí ako dobrá hudba - prináša spokojnosť a príjemné zážitky...

- komentáre - o kom a o čom? Ak vynechám spoločnosť, politiku, kultúru a iné veci všeobecného záujmu a pozornosti...

- kultúrne dojmy - kultúru som si naschvál rozdelil do dvoch kategórií, lebo dojmy sú moje a do tých mi nikto nemôže zasahovať, lebo sú jedine odo mňa závislé... Na druhej strane

- kultúrne postrehy - mi prinášajú niečo nové, čo spoznávam a o čom by sa dalo diskutovať.

- live is life - to je taká samoúčelná kategória na hudobný život v minulosti z môjho aspektu...

- na zabitie času - skutočná rarita a zriedkavosť, lebo nemám vražedné sklony, napriek tomu sa mi niekedy stáva, alebo len mám ten dojem, že drahocenný čas života zabíjam nemilobohu na hlúposti... Je to zvláštne, ale niekedy mám ten pocit aj pri tejto klávesnici a s podobným obsahom monitora ako práve teraz...

- návraty - to je batoh, ktorý je riadne naplnený a niekedy aj ťaží a niekedy z neho trčia zle poukladané haraburdy a tlačia na chrbát... nedávno som stadiaľ vyhodil jeden rároh z oblasti sci-fi a fakticky sa mi teraz lepšie dýcha... Aj keď, myslel som si, že sa mi bude dýchať ešte ľahšie... Ale však viete ako to chodí, málokedy sa niekomu človek zavďačí.

- o vesmíre - o vesmíre bolo aj to moje sci-fi a rôzne iné fantázie a fantazmagórie... Vesmír je veľký, doňho sa veľa zmestí. Nedávno som sa dočítal, že otáčanie našej zemegule sa spomaľuje, takže už je to jasné, vesmír sa zmenšuje, spomaľuje a raz príde čas, že sa zastaví... Dovtedy žime!

To by hádam na prvýkrát stačilo, ešte mi ostalo 25 hesiel... Ak raz opäť budem chcieť zabiť čas, bude o čom :) a okrem toho, volajú ma k sobotňajšiemu obedu, polievka lákavo rozvoniava a bravčový perkelt tiež... Vlastne som to poplietol, perkelt bude na zajtra, dnes bude zdravá výživa: Vajce na tvrdo so špenátom... A nepíš potom o jedle... :)


Odporúčané čítanie, tiež toto: Chyťte zlodeja