Stránky

30 septembra 2008

Skúsenosti

Človek ich zbiera takmer každodenne v nekonečnom kolobehu. Niekedy ich možno považovať za neomylné pravdy... Jedna moja aktuálna hovorí:

- Nikdy nechoď fotografovať historické pamiatky s manželkou, dcérou, alebo frajerkou, lebo sa k pamiatkam nedostaneš a budeš postávať na ulici, alebo čučať na nezaujímavé handry ako dilino... Maximálne ťa môžu obviniť, že práve ich považuješ za ruinu...

Slovo o slove

Tak som si pomyslel, že keby nebolo nedorozumení a konfliktov, ľudská komunikácia by stratila logický zmysel. Nie že by bola úplne nezmyselná, našlo by sa viacero iných zmyslov, iba logika komunikácie by chýbala.

Keby nebolo konfliktov a nedorozumení, stačilo by nám na pritakávanie a podlizovanie sa potľapkanie po pleci, súhlasné zamrmlanie či zakrochkanie, alebo iba opičí škrek šťastia.

Ktovie, ako začala v dávnoveku ľudská komunikácia? Čo bolo skôr - verejný prejav, alebo kritika? Možno to začalo už prvým úderom oponenta kyjakom po chrbte rečníkovi, ako prejav nesúhlasu s vysloveným názorom, alebo naopak - kyjak bol rečou vyhlasovateľa názoru...

A tak nejako mierumilovne to začalo a pokračuje dodnes...

28 septembra 2008

Lampuka

Aj taký deň sa našiel, že zapršalo, tak sme sa venovali kultúre... Je to široký pojem, tak radšej o detailoch pomlčím. Iný slnečný deň, ktorý nevyšiel navnivoč sme strávili na pieskovej pláži, na opačnej strane ostrova, kvôli vetru, ktorý vanul až fúkal zo severu.

Piesočnaté pláže sú ako stvorené pre rodiny s malými deťmi. Tak som chvíľu pozoroval ratolesti v interakcii s ich rodičmi a dospel som k ďalšej objavnej pravde, ktorá sa zapíše do análov... Zistil som totiž, že najfotografovanejšími ľuďmi na svete sú osobnosti, o ktorých ešte nikto nič nevie.

Nikto nevie, čo z tých deťúreniec vyrastie, ale už sú albumy a harddisky preplnené ich fotografiami... A je to dobré, lebo v nich sú nádeje ľudstva.

Názov článku je zdanlivo od veci, ale nie je to tak. Lampuka (Coryphaena hippurus) je rybka, ktorá najradšej pláva okolo pobrežia a v blízkosti lodí a je vinikajúca na tanieri, o čom nás presvedčila jedna entita budúcnosti ľudstva - naša dcéra, ktorú sme hojne fotografovali keď bola malá a netušili sme, že raz z nej bude aj vynikajúca kuchárka...

27 septembra 2008

Nikto nie je doma

Ešte stále pretrváva dovolenkové obdobie, iba dnes sa trochu zatiahlo, teda pôjdeme za spoznávaním prírodných krás... Aj také dni boli na našej dovolenke v stredomorí. Stredomorie pre mňa začína kdesi na úrovni Florencie a končí v Afrike.

Zvláštne je, že na Sicílii nás neokradli, to sme už boli extra opatrní, lebo rímske metro nás poučilo, teda našťastie iba jedného z nás okradli, ale o to dôkladnejšie. Hotovosť nestojí za reč, ale boli tam tri platobné karty a všetky osobné doklady, vrátane vodičáku, okrem pasu... Horor.

Vzápätí, pri blokovaní kariet, asi o 10 min., banky už mali evidované tri neúspešné pokusy o výber z každej... Najväčšie trampoty budú pri vybavovaní nových dokladov... Talianska polícia v Ríme bola ústretová, takže okrem tej zlodejiny nám už nič náladu nepokazilo... Nedali sme si pokaziť...

26 septembra 2008

Stále slané spomienky

Tak som sa nechtiac zamyslel nad ľudstvom...

Sediac v starom anglickom autobuse, rozhliadol som sa a uvidel bohatú kolekciu ľudí sveta - Číňanku s malým okatým dievčatkom, nahnedlú Arabku v kroji, ale bez burky, za ňou zrejme Aneričan s hustým čiernym obrastom tváre a na záver taký správny černoch s dobiela zafarbeným kobercom krátkych kučeravých vlasov.

Zvyšok sme boli my, Europania rôznych národností a celkom vzadu ešte jedna slovenská rodina. Tu sme vo väčšine, ale ktovie, ako by dopadla podobná štatistika v MHD Eritrea...

Nikomu tu rôznorodosť nevadí, nikto sa s nikým nechce biť! Tak pozitívne končím svoju všeľudovú úvahu, keď pohľadom sledujem správne zhnednutú pokožku perfektne tvarovaného ženského tela v bikinovom nahodení... Hore bez je tu výslovne zakázané... Škoda...

Tie ženy, sú za všetkým a je pravda, že na svete sú to tie najkrajšie bytosti, čo je všeobecne známy fakt, tisíckrát overený, ale napriek tomu ho vítam ako nové poznanie, ako by som opäť objavil Ameriku a spokojný sa znovu ponáram do príjemne chladivých slaných morských vĺn...

Prázdninové vynálezy

Je to tak, prázdniny a dovolenky prinášajú ľahšie myslenie, krátke úvahy, ktoré neriešia žiaden zo svetoborných problémov... Napriek tomu, keď som uvidel, ležiac na pláži, ako ťažko sa pohybuje vpred zastaralá nákladná loď, začal som premýšľať o vylepšení pohybu námorných lodí.

Nemajte obavy, svoj vynález tu nezverejním... Toho by sa hneď chytili v Amerike a moje milióny by boli v háji...

Ak ma však napadne ešte jedna podobná hlúposť zapríčinená horúcim slnkom, ktorá sa nedá speňažiť, tak to sem hodím za čerstva, aby ste sa zasmiali a keď skončia moje bezstarostné dni, začne pršať a príde jeseň, hlboko a zdĺhavo rozvláčne sa zamyslím nad osudom Sveta a ľudstva...

Hi...

24 septembra 2008

Píniové jadierka

LOVEISGODISLOVE

...takýto nápis v autobuse ma inšpiroval k úvahe o Bohu v láske. Ak je na tom kúsok pravdy, Boha som stretol viackrát, ak počítam detské a študenstské stretnutia a všetky ostatné kontakty, aj tú pravú, aj tú, ktorá sa prevtelila do pokračovania života... Tak môžem aj dnes povedať, že verím v Boha...

O inom

...na pláži posobia dve silné veličiny: slnko a opaľovací krém so svojim ochranným faktorom. Preto je dôležité dbať o rovnomernosť pokrytia, aby sme k večeru nemali na tele záhadné červeno-biele obrazce... (z vlastnej skúsenosti...)

23 septembra 2008

Kvapky z morskej vody

Hoc...

Na lodi sme a k básni
máme blíž,
hoc vietor fúka,
a more dráždi nos.

Je mi fajn,
aj keď odrazu
pod nosom mám jeden
slaný slíž...


Druhá slaná...

Na horizonte je dvadsať lodí,
no žiadna z nich
nepláva sem,
k pláži kde ležím ja
a plno iných
(polo)nahých
ludských tiel...

22 septembra 2008

Hory a ľudia

Keď sme sa blížili k mestu s nádhernými historickými pamiatkami, stavbami a kultúrou, pozrel som sa náhodou späť a zbadal som nádheru vysokých hôr, začal som premýšlať o kráse a vzácnosti ľudských výtvorov, porovnávať ich s hravosťou a prirodzenosťou prírodných krás.

Bolo to veľmi nerozhodné a prvý dojem z hôr bol tak silný, že na chvíľu značne prevýšil ľudského ducha zakliateho v pamiatkach našej histórie... Fantázia tvorcu prírody je a bola nevyčerpateľná, ľudia ju prekonávajú len svojou usilovnosťou, vzdelávaním sa, opakovaním a napodobňovaním prírody...

14 septembra 2008

Osobnosti

Ako sa rodia osobnosti, to nikto nevie. Na poliach nerastú, v poli ich nesejú - sa spieva v ľudovej piesni... Alebo je to o láske? Láska, Bože láska.. áno! Aj tak by som rád vedel, kde sa medzi nami berú osobnosti a prečo nie sme všetci rovnakí?

Rodíme sa s rovnakým plačom, ale možno už aj ten plač je poznačený budúcim osudom - inak sa hlási na svet budúca osobnosť, inak vznetlivý človek a inak samotár. O tejto otázke sa už iste popísalo veľa múdrych slov, len mne sa práve teraz nechce hľadať ich, tak radšej špekulujem..

Človek dostáva s narodením a možno už priamo počatím, istú osobnostnú výbavu. Je v nej talent, prirodzená inteligencia, povahová predurčenosť. To všetko sa rozvíja vzdelaním a výchovou... Vzdelanie a výchova predstavujú kontinuitu ľudského života a súhrne sa prejavujú ako civilizácia.

Ešte jeden aspekt dotvára medzi nami obraz osobností - okolie človeka, prostredie a spoločnosť, ktorá vníma a hodnotí. Vlastné uvedomenie si, poznanie samého seba niekedy vedie k pocitu nadradenosti, alebo naopak - k pocitu menejcennosti.

Osobnosti dávajú o sebe vedieť akýmsi fluidom, je ich cítiť v slovách, v činoch i v múdrosti nevyslovenej. Existujú však aj falošné osobnosti, ktoré cieľavedome kreslia svoj obraz so znalosťou psychológie a ľudských pováh, na získanie prospechu pre seba. Takým sa niekedy hovorí: politici.......

12 septembra 2008

Papierové noviny

Dostal som príkaz uvariť na dnes obed. Moja voľba padla na zemiakovú kašu s do zlata opraženou cibuľkou a slaninou - jedlo ktoré mi chutí a ktoré dokážem pripraviť, dokonca som naň expert. Z komory som zobral asi dvadsať veľkých zemiakov, lebo zemiaková kaša zahustená múkou musí vydržať aj do nasledujúceho dňa ako pochúťka.

Človek mieni a hostia, ktorí sa dostavili o pol dňa skôr ako sa plánovalo, menia - ešte je len večer a už je po mojej kaši, ale poďme na začiatok... Zemiaky sa najlepšie čistia na novinách, aby sa šupky v závere integrovali v odpadkovom koši ako jeden balík. Tak som pri tej monotónnej práci uvažoval, či naozaj papierové noviny zaniknú?

Čítate noviny v papierovej podobe?

Nečítam, ale papierové noviny nezaniknú, lebo sú užitočné pri čistení zemiakov...

11 septembra 2008

Organové koncerty

V utorok 16. septembra začína v Košickom Evanjelickom kostole 38. Medzinárodný organový koncert.

V nedeľu, 21. septembra o 19.30 hod. vystúpi naša slovenská organistka
Monika Melcová
Monika Melcová pôsobí v Paríži a od septembra začína učiť na Musikene v San Sebastian.

Ostatné koncerty:

16. 9. Košice - Dom umenia o 19.00 h
Hayo BOEREMA /Holandsko
Koncert podporilo Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva v Bratislave

25. 9. Košice - Dóm sv. Alžbety o 19.30 h
Juan Maria PEDRERO /Španielsko
Koncert podporilo Veľvyslanectvo Španielskeho kráľovstva

30. 9. Košice - Dóm sv. Alžbety o 19.30
Felix GUBSER /Švajčiarsko
Koncert podporila Pro Helvetia

Podrobný program podujatia je na port.sk

Odporúčam a závidím Košičanom...

09 septembra 2008

Skutil som Kutyila

Tak som si včera večer po prvýkrát zakutil, až sa z toho vykutil "Kutyil", alebo podľa nápisu na pracovných odevoch účinkujúcich iba "Kutil"? Nie že by mi tá jemná schíza na jojke nejako zvlášť prekážala, len tým zrejme chceli dať jasne najavo, v čom je jadro pudla srandy.

V niektorých vtipoch sa používa maďarský prízvuk, podobne ako aj v iných jazykoch sa nesprávnou výslovnosťou identifikujú cudzinci, alebo isté skupiny obyvateľstva, jojka však v tomto seriáli (a nielen v ňom), povýšila tento spôsob reči takmer na slovenské nárečie, akýsi druh záhoráčtiny, čo možno ani nie je ďaleko od pravdy, len už je toho trochu priveľa. Navyše v tomto seriáli chýba originálny vtip.

Mediálne.sk píše, že na Kutyila sa pozeralo 190 tis. divákov, ktorí sa však už po reklame na záver seriálu nevrátili (ani sa nečudujem, ani ja som sa nevrátil), napriek tomu ich vraj bolo dosť, vysoko nad priemerom jojky... Sú to len čísla, aj keď nepustia, na druhej strane, o štatistike a o píplmetroch si myslím svoje.

Nepresvedčili ma herecké výkony hlavných postáv, také to neustále nervózne vrtenie zadkom, hraná hlúposť, ktorá však v scénke so susedom farárom bola absolútne presvedčivá a ten dojem sa mi potom preniesol na celý seriál.

Na jojku som si opäť preladil, keď tam už bežal ďalší seriál Profesionáli. Niečo podobné, ibaže v normálnej reči a s pokojnejšími i kultivovanejšími hereckými prejavmi.

Prvý dojem, možno aj obsadením a policajnou tématikou, mi pripomenul Mafstory z opačného konca... Lebo tak to v komediálnom svete musí byť - keď sú hlúpi mafiáni, musia k nim byť pripasovaní aj hlúpi policajti.

07 septembra 2008

Občasná dávka emócií

Keď si človek zvykne na svoju dávku emócií, tak musí z času na čas na tie naše hory vybehnúť... Tak sme sa dnes dostali až na jedno výletné stredisko v Považskom Inovci, kde pečú ryby, ktoré si zákazník môže sám chytiť. Rybárčenia som sa vzdal, stačilo mi, že som toho pečeného pstruha jemne poobracal na tanieri...

Vlastne s tým tanierom som to trošku prehnal, servíruje sa tam turisticky - na plastovej tácke a ryba je položená na bielom kartóne (z krabice od topánok :), chuťovky v podobe kyslých uhoriek a baraních rohov sú v plastovej miske a chlieb so servítkou a plastovou vidličkou v igelitovom vrecku... S pstruhom (ťažko sa to číta...) nie je veľa práce a vidličke sa na dubovom stole dá pomôcť aj voľnou rukou...

Skrátka - stolovanie na úrovni plastového stredoveku. Nikomu to samozrejme nevadí, k jedlu v prírode sa predsa pristupuje inak ako doma - je to konzumácia s cieľom získania energie pre návrat domov a ak sú zachované chuťové kvality, je to všetko "oukej", ako sa u nás hovorí. Naviac, aj hygienické zázemie tejto bufetovej prevádzky je zatiaľ na špičkovej úrovni.

Len mi nepadol dobre rozhovor dvoch žien pri vedľajšom stole, ktorý som si nechtiac vypočul - o tragédii autobusu v Chorvátsku... Mladá žena na margo jazdenia v závere skonštatovala, že jej manžel jazdí takmer podľa predpisov, občas dodržiava aj rýchlostné limity, ale ona nie!

Znelo to dosť vystatovačne a hrdinsky... Možno ju ešte nechytili a možno má zatiaľ šťastie ona i tí, ktorí sa pohybujú v jej okolí, ale bohužiaľ na našich cestách jazdí veľa podobných povahových klonov, čo sa vymykajú z pravidiel v túžbe po zvláštnych, neľudských emóciách...

04 septembra 2008

Písanie a čítanie

Hovorí sa, že dobrý spisovateľ musí najprv veľa čítať. Myslím, že na blogoch to má aj svoje negatíva. Vždy keď si zaumienim, že prečítam všetko čo ma zaujíma, už sa k písaniu nedostanem... Možno je to môj zvláštny prípad a možno si aj niekto myslí, že čím menej píšem, tým lepšie... Možno.

Zvláštne hádam nie je to, že písanie ma teší, a že píšem pre čitateľa - teoreticky od jedného až po nekonečno, ale v praxi som rád, ak si môj blog otvorí 30 - 40 čitateľov, z ktorých si možno tretina naozaj niečo s uspokojením prečíta...

Pred mesiacom sa objavil v tejto sfére zaujímavý projekt - označenie 10 najhorších blogov mesiaca. Odvážne, ale aj zaujímavé.

Z hľadiska literárneho štýlu nie sú tieto (zatiaľ tie dva) satiricko-ironicky-kritické články o kolegoch blogeroch žiadnym skvostom a možno každý z nás by si urobil iný zoznam, ale už len tá odvaha menovať 10 najhorších a pripojiť k tomu svoj názor, je pozitívna... (lebo - priznajme si, nie je všetko zlato, čo sa ligoce... a tiež preto, že môj blog sa tam neumiestnil :)

Rád by som využil túto príležitosť na označenie jedného zo svojich "topten" z opačného konca spektra, teda podľa mňa najlepšieho čítania: D-FENS blog. Je tam všetko, čo od blogu očakávam - dobrý čitateľný štýl napriek tomu, že je v češtine, je to ľahké a zrozumiteľné čítanie, vždy to má obsah, aj grády i humor.

Isteže, to nie je jediný z dobrých blogov, ktoré poznám... Všetkým ostatným deviatim z mojej "topten" sa dnes ospravedlňujem, nechávam si ich v rezerve, ak zase nebudem mať o čom písať, napíšem o vás...

02 septembra 2008

Jazdil som s Garminom

V týchto pohnutých dňoch novej techniky som si nekúpil iPhone, ale som si dal rande s novou technikou GPS navigácie. Prekvapivo jasné a zrozumiteľné informácie od slečny, ktorú sme familiárne nazvali Garfield, aj keď to asi bol kocúr, veď vo svete kreslených rozprávok na pohlaví až tak nezáleží...

Trochu sme tú slečnu Garfield potrápili, keď sme, nedbajúc na jej rady, odbočili do smeru, ktorý jej nepasoval do naučenej schémy. Slečna si z toho ale nič nerobila, iba naše uši škodoradostne zaregistrovali jej skrývané roztrpčenie v hlase, keď zakaždým zahlásila, že prepočítava trasu. Nech počíta, zatiaľ sme tu, my ľudia za volantom, páni.

Fakt je to výborná vec, aj keď z iného pohľadu je to kráčanie v ústrety orwellovskej budúcnosti, keď budeme všetci sledovaní neúnavnými robotmi, nateraz takto dobrovoľne na vlastné náklady, keď nebude na svete zločincov ani zločinnosť, lebo každý zlý skutok bude zapísaný v registroch a odhalený v zlomku sekundy.

Okrem Garmina, ktorý nesie "made in" istých východoázijských tigrov, som sa stretol aj s naozajstnou elektronickou Čínou a nebol to žiaden iPhone, ale riadny mobilný televízor s telefónom a čojaviem ešte aj s čím.

Pred časom, keď som si kupoval svoj súčasný mobil, chcel som, aby to bol model, ktorý vie telefonovať, veľa si pamätať a okrem toho nemusí vedieť nič. Od včera, keď som uvidel ten čínsky zázrak s TV prijímačom som zmenil názor...

Môj nový mobil musí mať v sebe kvalitný TV tuner... Že načo? To ešte neviem, ale prídem na to! A stačila by mi aj taká Čína v cene 100 € vrátane dopravy...

01 septembra 2008

Nečítajte noviny...

Celá informácia, ktorú vám chcem odovzdať je: Nečítajte noviny v posteli... Nehovoriac o tom, že posteľ je určená na spanie a iné príjemné veci, noviny so svojim tlačiarenským pachom nepatria do spálne, nie je to zdravé...

Taktiež by v spálni nemala byť žiadna elektronika. Ťažko sa však vyhnúť elektronickým budíkom, lebo občas sa treba nechať zobudiť mimo nášho ustáleného raňajšieho času.V žiadnom prípade by som neodporúčal položiť si na noc vedľa hlavy mobil, ani TV prijímač, alebo rádio v spálni...

Okrem zdravotných hľadísk sa dá novinám pred spaním vyčítať aj zbytočné vnášanie stresu z prijatých informácií i zo spôsobu ich podania, ale aj z občasnej snahy novín o manipuláciu s našim myslením, čo môže byť pred spaním zvlášť nepríjemné a môžu byť z toho zlé sny. To isté platí aj o televízii.

Tak teda, dobrú noc, čistý vzduch a atmosféru bez zbytočných stresov pred spaním...