Stránky

30 decembra 2008

Rok sa končí, uvoľnite sa

Zajtra sa definitívne skončí rok 2008 a bude to zároveň aj môj veľký deň. Dostal som za úlohu uvariť silvestrovskú kapustnicu. Vlastne som sa do tej role nominoval sám, je to posledná príležitosť v tomto roku dokázať niečo ozajstné. Musím sa priznať, že rád varím, ale len vtedy, keď som hladný a mám chuť na niečo výnimočne dobré...

Vyznieva to ako samochvála, pravda je, že nie vždy sa mi to tak podarí, ale zajtra sa budem snažiť nič nepokaziť. Takže ak by ste chceli recept, neviem ako na to, lebo ja kapustnicu nevarím podľa receptu, ale podľa chuti. Mám celkom jasnú predstavu o tom, ako by mala kapustnica chutiť a mám ju preto, lebo som našťastie práve teraz hladný, veď preto som sa rozpísal o jedle.

Mojim východiskom je dobrá klobása, trochu hovädzieho a o niečo viac bravčového mäsa a samozrejme kvalitná kyslá kapusta. Vynechal som niečo dôležité? Hádam iba feferónku a zemiaky na zahustenie, ostatné nechávam na fantáziu a improvizáciu. Hríby nie, tie som z môjho jedálneho lístka už dávno vynechal.

Aby bol silvestrovský deň kompletný treba ho niečim okoreniť. Tým korením by mal byť dobrý humor a zábava. Dúfam, že rozhlas a TV zajtra nesklamú, lebo sa nechystáme na silvestrovskú zábavu, aj šampus si otvoríme doma... Nesmúťte za slovenskou korunou, zmierte sa s Eurom...

Keby sme sa dovtedy nevideli, želám všetkým čitateľom wabovín (ale nielen im) príjemnú zábavu, veľa smiechu a radosti pred príchodom Nového a potom všetko najlepšie... Uvoľnite sa prosím! (túto vetu som si vypožičal, veď viete od koho...)

29 decembra 2008

Clouseau alias Labuda

Ešte raz sa vraciam k Vianociam a bude to naposledy v tomto roku :). Sú také veci, ktoré prichádzajú tak pravidelne ako prichádzajú podobné sviatky. Na stole v obývačke sa nám usadil vianočný kvet, ktorý mi bráni v pokojnom pozeraní TV programu z gauča, tak ho prekladám podla svojej aktuálnej polohy, vždy na opačnú stranu. Taká maličkosť a poteší, len neviem koho.

To je niečo podobné, ako odkladací priestor pre diaľkové ovládače určiť tesne vedľa TV prijímača, ale dosť bolo sťažností... Rád by som sa vám s niečim pochválil, bohužiaľ, nič užitočné som v posledných dňoch neurobil. Iba dnes sa mi podarilo rozbiť sklenený pohár, ale neviem či je to dobré, alebo zlé a neviem ani čo to znamená. Vraj črepy prinášajú šťastie, ale platí to aj o vianočných črepoch?

Vianoce prinášajú aj kultúrne zážitky. Benefičný koncert v kostole sme zmeškali, tak celá moja vianočná kultúra pochádza z filmov. Najväčším zážitkom bolo zistenie, že Labuda je klasik, ktorého kopírujú už aj v Amerike. Pozeral som totiž film Ružový panter (USA, 2006) a skoro som spadol z gauča, keď som uvidel tú perfektnú scénu.

Inšpektor Clouseau (Steven Martin) kráča spolu s pomocníkom (Jean Reno) po parížskej ulici. Inšpektor má aktovku, presne ako Labuda vo "Vesničke", na hlave má baretku a kráča presne v štýle Mariána Labudu z filmu Vesničko má středisková, balansujúc aktovkou, poučuje svojho pomocníka. Super scéna, kvoli ktorej by si mal tento film pozrieť každý fanúšik Mariána Labudu..

Trailer - 40. sek., ale tento je lepší..

28 decembra 2008

Hra pokračuje...

Ďalšie Vianoce sú preč, tak ako sa za chvíľu skončí aj rok 2008 v kalendári.

Súčasné Vianoce majú tri fázy priebehu. Prvá je, po skončení leta, očakávanie masívnej predvianočnej reklamnej kampane, všade tam, kde sa to len dá, druhá je samotná propagácia tovaru, služieb a zbytočností, pod pláštikom Santu (zriedkavejšie Mikuláša a Deda Mráza...), v mene Ježiška a Vianoc ako takých. Táto fáza býva najdlhšia a z hľadiska komercie je vlastne cieľom.

Samotné Vianoce sú v reklame podávané konzumentom ako na tanieri, je povzbudzovaný ich konzumný apetít a láska k blížnemu vo forme obdarovania a prekvapení...

Dávno zabudnutou formou Vianoc u nás sú biele Vianoce, keď v mraze vŕzga sneh a stromy sú prirodzene prizdobené na bielo. Doma je teplo, trochu tesno, lebo sa zišla celá rodina, ale aj preto majú k sebe všetci bližšie.

Vianoce 2008 som videl ako pokojné a v pohode, aj keď neboli zasnežené. Trochu mi pripomínali stroj, ktorý sa pohybuje zotrvačnosťou z kopca, ako všetko vo vesmíre do niektorej čiernej diery (viď ako príklad našu galaxiu). Rok čo rok sa opakujúce obrazy a zvyky poznačené tradíciou. To je vesmírny princíp, stále sa točí...

Čaká nás ešte Silvester, dobrá nálada, ohňostroje buchot a rachot, naša hymna a možno aj hymna Európy s Eurom a na úplný záver, kópia vlaňajšieho prípitku na Šťastný a veselý a Nech žije ON 2009!

24 decembra 2008

Zvestovanie


"...Vianoce sú pozvánkou k stálej a trvalej radosti z príchodu a obnovovania. Nie slasť z jedla a drahých darčekov, ale z toho, že s niekým sme a niekto je kdesi pri nás ďaleko či blízko, prekračujúc hranice časopriestoru..."

23 decembra 2008

Vianoce tu a teraz

Vianoce sú tu, ani sme sa nenazdali, ale pomaly už ani nevieme, čo to znamená. Nemyslím na náboženskú stránku sviatku, ale na tú tradičnú, ktorá prevažuje. Kedysi, ťažko pracujúci roľník hrdlačil celé leto na poli od svitu do mrku, potom choval dobytok, hydinu a o všetko sa bolo treba starať.

Odtŕhal si od úst, aby sa rodina uživila a keď konečne prišli Vianoce, chcel mať plný stôl a všetkého hojno. Aspoň raz do roka... Preto sa zaužívalo také porekadlo, že "najedol sa ako sedliak na Vianoce". To je tradičná podoba našich Vianoc, aj keď sme z mesta. Táto podoba Vianoc v dnešnom svete prežíva, aj keď je neopodstatnená, nelogicky sa jej držíme.

Život sa už dávno zmenil, po celý rok máme na stole dostatok potravy a ani v práci (fyzickej) sa nepretrhneme, a predsa si myslíme, že na Vianoce musíme mať ešte viac... Kto potom poje všetky tie zákusky, koláče, polievky, vyprážané ryby, kapustnicu, hríbovú polievku, južné ovocie a kopu všetkých ostatných dobrôt, ktorými sú ovešané stromčeky?

Nuž, zase len my na to doplatíme, vyvaľujúci sa v teple pod televízorom, v milom kruhu rodiny, doháňame rozhovory, na ktoré sme celý rok zabúdali. V lepšom prípade sa vyberieme na sviatočnú vychádzku do lesa.

Komercionalizácia Vianoc teda nie je nič nové, ba práve naopak, tá tu vždy bola a je naša tradičná. Vianočné trhy v každom meste i mestečku a hádam aj na dedinách, sú ako žatva pre obchodníkov, ale takým zberom úrody sú aj iné podobné sviatky, ako je Valentín, Deň matiek, Deň otcov MDŽ a podobne.

Sú to Božie mlyny, ktoré nás takto postupne rozomieľajú na drobné. Podchvíľou sa snažíme z toho kolotoča vymaniť, ale ide to ťažko. Tak možno nabudúce už budú Vianoce skromnejšie a zdôvodníme to celosvetovou krízou, aby sme bol IN.

Možno sa na mňa nahneváte, že toto nie je typický oslavný článok v duchu významu Vianoc, lásky a porozumenia, ale takých je na blogoch neúrekom, načo sa opakovať...

______

Aj tak, želám všetkým pokojné Vianočné sviatky, aby vám na večer padal sneh a aby k vám zavítal bohatý Ježiško (alt. Dedo Mráz, Santa Claus, podľa vašej konfesie...)

:)

20 decembra 2008

Vianočné prekvapenie

Extra svet tu ešte nie je, ale aj predvianočné nákupy majú svoje čaro. Takmer pravidelne, raz do roka chodím do istej drogérie na nákup. Celý rok niet dôvodu, aby som takto špecializovaný obchod navštívil, lebo užitočné veci každodennej potreby sa dajú kúpiť kdekoľvek v super obchodoch.

Všetko z chémie, čo ja potrebujem k existencii, sa dá spočítať na prstoch jednej ruky, a zväčša mi to chodí domov samé od seba, napríklad žiletky, krém na holenie a voda po holení ako dary od Ježiška k Ježiškovi. Zubnú pastu kupujem v lekárni, penu do kúpeľa kdekoľvek inde a tak podobne aj ostatné.

Do mojej drogérie som vkročil tesne pred zatváracou hodinou, ale nebol to úmysel, jednoducho je sobota a po všetkých ranných úkonoch je raz dva poludnie. Predavačka napriek pokročilej hodine bola veľmi milá, tak som si, ako vždy, dal vysvetliť, aký je rozdiel medzi parfumom, voňavkou a kolínskou... Ochotne mi všetko vysvetlila a začala sprejovať parfum po parfume na kúsky papiera a ja som glosoval...

- Tento mi pripomína ovocie, tamten exotiku južných morí, v tomto som zacítil jemný nádych eukalyptu a tamten mi pripomína zmes vodky a hruškovice... Desiaty bol vôňou ženy, ktorú dôverne poznám...

Hneď bolo v obchode veselo, len ma milá pani upozornila, že po troch vôňach sa znižuje rozlišovacia schopnosť nosa. Nezdalo sa mi to, lebo pre mňa bola každá z tých desiatich vôní iná... Až jedenásta bola tá pravá, ale neprezradím legendu, ktorú som jej prisúdil, to bude vianočné prekvapenie.

18 decembra 2008

Extra-intro

Občas je dobre, pozrieť sa do seba, systémom akejsi vnútornej osobnej psychológie. Už dávno som nadobudol presvedčenie, že človek sám nevie kto je, kým mu ľudia nepovedia, aký je. Až keď sa k vám donesú zvesti, ktoré sa o vás hovorievajú so stíšeným hlasom, ako dôverné tajomstvo, viete aký ste človek.

Až vtedy sa vám otvoria oči a viete čo si o sebe máte myslieť. Toto platí predovšetkým o charakterovom type "pozorovateľ" a introvert. Pozorovateľ vie všetko o okolitom svete, skúma charaktery ľudí a spoločenské zákonitosti, ale o sebe nevie zhola nič. Ak chce niečo vedieť o sebe, musí stretnúť blízku dušu, ktorá mu to dôverné prezradí.

Introvert sa hĺbi do svojho vnútra, každý deň sa prehodnocuje, vie o každom svojom duševnom hnutí, len nevie čo s tým. Najlepšie na svete je extrovertom, tí sa o seba nestarajú, stýkajú sa s ľuďmi, komunikujú, všetko vedia, poznajú jediné správne pravdy, riešia problémy ľudstva a vystavujú svoje pozitíva na obdiv svetu.

Ak si myslíte, že toto všetko nie je pravda, alebo ak ste náhodou odborník v psychológii a nesúhlasíte s ničím, je to váš problém, ja sa vraciam do svojej introvertnej ulity, odkiaľ vás budem chvíľu pozorovať a počkám si na priaznivý vietor, ktorý ma vynesie do extra sveta...

____
Introvert je zameraný na vnútorný svet, je kľudný a zdržanlivý. Cíti sa lepšie medzi knihami ako medzi ľuďmi, voči nim je rezervovaný a zachováva si od nich odstup s výnimkou najbližších priateľov.

Extrovert je družný, má veľa priateľov, stále potrebuje niekoho s kým by sa porozprával, neteší ho čítať alebo študovať osamote. Každý človek však môže byť aj introvert aj extrovert aj keď sú to protikladné tendencie...

_____

aj tu o tom: Carl Gustav Jung

15 decembra 2008

Čo to znamená?

Už máme v novodobej histórii dvoch topánkových prezidentov. V roku 1960 to bol Nikita Chruščov, keď na pôde OSN búchal do kecpultu vlastnou topánkou, na protest proti obvineniu jeho krajiny z kolonializmu.

Teraz sa do análov zapísal súčasný najmocnejší muž sveta, v zmysle politickom (ale aj v iných zmysloch), ako topánkový. Na rozdiel od Nikitu, sa však neoháňal vlastnou topánkou, ale zisťoval veľkosť obuvi istého arabského novinára (Muntazir al-Zajdí).

Ktovie, čo to znamená? História sa vraj neopakuje, ale ktovie...

13 decembra 2008

Čierne a biele diery

Z Archimedovho výroku "dajte mi pevný bod a vychýlim zemeguľu z jej dráhy", by sa zdalo, že vo vesmíre neexistujú pevné body, ale zdá sa, že to nie je pravda, lebo princípom vesmíru je kolotoč, v ktorom sa všetko točí a čo sa točí, musí mať aj pevný bod.

Podľa najnovších teórií má každá galaxia vo svojom strede čiernu dieru. Aj naša Mliečna cesta ju má a drží nás aj s hviezdami silou svojej príťažlivosti v poslušnom krúžení už od čias veľkého tresku. Supermasívna čierna diera, ktorej hmota je miliónkrát až miliardukrát väčšia ako hmotnosť nášho slnka sa volá Sagitarius A*.

Či je to tak, alebo nie, to je z pohľadu človeka úplne jedno, sú to veci vzdialenejšie ako sám Boh na nebi, ale zaujímavé je ako ľudia, prichádzajú na takéto a podobné teórie. Je to samozrejme založené na pozorovaniach, ale každý jav je treba aj nejako interpretovať a zasadiť ho do iných známych súvislostí.

Ak príjmeme hypotézu, že veci v makro i mikro vesmíre sú podobné, je šanca, že raz niekto príde na podstatu vesmíru, lebo vesmír nosíme aj v sebe, vrátane jeho hmotnej i nehmotnej podstaty. Podľa vedeckých hypotéz, aj čierne diery majú svoju "dušu" a tou je istý druh žiarenia, energia, ktorú vyžarujú, napriek faktu, že všetko, vrátane svetla pohltia.

V súvislosti s podobnosťou je zaujímavá snaha vedcov "stvoriť" miniatúrnu čiernu dieru v urýchľovači CERN. Hľadá sa častica, ktorú ešte nikto nevidel, nikto nevie aké má vlastnosti, ale už má meno. A čo keď práve ona drží naše atómy pohromade a keď ju odstránia, skolabuje svet?

Existuje nová teória, že čierne diery nemusia mať formu superhustej hmoty v malom bode, ale môže to byť super prázdna dutina obalená superhustým hmotným obalom... Zdá sa, že neexistujú hranice ľudskej fantázie. Tá moja mi hovorí, že ak sú čierne diery, musia byť aj biele, ktorým sa hovorí - svetlo na konci tunela...

10 decembra 2008

Stalo sa

Kúpite si od mesta parkovacie miesto na ulici, teda parkujete na súkromnom pozemku. Ak vám to miesto obsadí niekto cudzí, máte veľký problém...

Zavoláte na políciu, tam vám oznámia, že na súkromnom pozemku môže polícia zasahovať iba v ohrození života, takže nespratníka môžte dať odtiahnuť na vlastné náklady a potom si od neho tieto vymáhať v občianskoprávnom konaní na súde...

Stratený svet nádejí

Nečítam bulvár, ale mám rád titulky článkov, ktoré sú príťažlivo tajomné ale zároveň neklamú o obsahu, iba ho skrývajú v hmle s prísľubom prekvapenia, niečo ako svetlo na konci tunela...

Stačí jedna veta na úvahu? Inšpiroval ma článok tu

08 decembra 2008

Kondiciogram

Príznakom takejto polohy na dne je fakt, že človek nedokáže sformulovať vlastný názor, iba sekundovať názorom iných... Na vnútornú diskusiu som si teda pozval bútľavú vŕbu.

Mladí vraj dnes trávia pri počítači viac ako 6 hodín denne, tak ja som podľa toho "super mladý", lebo ak to počítam zjednodušene, sedím tu 3 hodiny doobeda, 3 poobede a 3 večer, resp. v noci, Nejasné, je iba to, čo robím v medzičase...

Super časom bola moja dovolenka, keď som za tri týždne nestrávil pri PC ani 3 hodiny a prežil som to bez úhony. Ešte menej mi chýbala televízia, rádio a noviny. Preto neverím na závislosť, ani na to, že by sme dnes bez počítačov a médií neprežili. Bol by to iný život, taký skutočnejší a pripadali by sme si ako na dovolenke...

Vo svojej záverečnej citácii sa fillos zaoberá slovenčinou (teda presnejšie jazykovedou) a náukou katolíckej cirkvi a porovnáva zrozumiteľnosť vyjadrovania. Problém je v tom, že v prvom prípade ide o špeciálny vedecký odbor, teda aj vyjadrovanie k tomu príslušnou forma vedeckého jazyka.

V druhom prípade ide o spoločenský text, ktorý síce používa bežné vyjadrovacie prostriedky, ale zaujímavé na ňom je to, že smeruje k vopred stanovenému cieľu, čo sa občas aplikuje aj v diskusiách o politike. Dedičný hriech je možno v našej podstate, ale tým jeho úloha končí, sme ľudia takí akí sme, o iných sa nevie. Ostatné je už o našich vzťahoch, prijatých pravidlách, o etike.

Kresťanské hodnoty z hľadiska morálky sú ideálom, ku ktorému sa ľudstvo v už dve tisícročia striedavo približovalo a vzďaľovalo a tak to ide ďalej. Vždy existovala materiálna žiadostivosť a zaslepenosť pri voľbe prostriedkov. Riešením má byť aplikovanie spravodlivosti spojenej s láskou. Ibaže zväčša to tak chodí, že spravodlivosť určujú mocní a láska ostáva všetkým ostatným.

Spojiť srdcia a zjednocovať vôle, čo to vlastne znamená? Inak povedané, mať ideu, ktorá vie ľudí spojiť aby žili v láske a dosahovali isté ciele. Bez cieľa nie je žiadne ľudské snaženie. Jednoduchým, trvalým a jasným cieľom je prežiť a zachovať rod.

Silným fiktívnym cieľom náboženstva je nesmrteľnosť, život po živote, ktorý sľubuje kresťanstvo, ale aj iné náboženstvá. Ostáva iba, presvedčiť ľudí o sile toho neviditeľného cieľa a zároveň im zabezpečiť tie dva základné, v ktorých hrá dominantnú úlohu láska pozemská...

06 decembra 2008

Búrlivé výšiny

Každý týždeň má svoje charakteristické zvláštnosti vyvolávajúce v ľuďoch emócie, ale niekedy aj depresie. Ten minulý týždeň mal niekoľko menších i väčších erupcií všeobecného adrenalínu, spomeniem tu iba jednu...

Už druhýkrát som náhodou natrafil na večernú reláciu STV2 "Na tému", kde sa hovorilo o žurnalistike. Nebudem menovať zúčastnených, to nie je dôležité, dôležitý je obsah diskusie a názory v nej vyslovené. V stručnosti - hľadali chyby v novinárskej práci u nás a snažili sa analyzovať príčiny a tak trochu aj špekulovať o možnostiach zlepšenia. Teda diskusia v zásade objektívna a vecná.

Nechcel som menovať účastníkov diskusie, ale je pravda, že tam neboli aktívni novinári z našich mienkotvorných a bulvárnych médií. Po tejto stránke by sa to dalo považovať za nevyváženosť, ale na druhej strane, nevidím dôvod, prečo by ktokoľvek nemohol diskutovať o žurnalistike (alebo o varení piva) bez prítomnosti aktívnych žurnalistov (pivovarníkov).

So žurnalistikou (aj s pivom) sa totiž takmer každý nejakým spôsobom denne stýka. Viem si predstaviť, ako by dopadla diskusná relácia, kde by prítomným odborníkom sekundovali aktívni žurnalisti, hoci aj v pomere 50/50. Netvrdím, že by taká diskusia nemala význam, ale asi by skĺzla aj do osobných invektív.

Reakcia strážcov čistoty žurnalistiky na blogu sme dokazuje, že asi mám pravdu, keď v úvode článku o relácii tróni kádrový posudok všetkých zúčastnených, teda zase raz je dôležité, kto hovorí a nie čo hovorí... Mojej pamäti sa takýto konfrontačný prístup prieči a prieči sa mi aj vlastníctvo "jedinej správnej" pravdy.

04 decembra 2008

Tichá pošta

Tvoje oči sú ako holubice
a Tvoja hlava ako púpava.
Vetrovka ako kôra z borovice
a Tvoja ruka pevná, žeravá.
. . .

Kto chce vedieť, ako je to ďalej pozrie sa sem.

Monkovitosť

Vždy keď si natieram maslo na chlieb, spomeniem si na seriálového hrdinu Monka, ktorému v českom dabingu hovoria "Mank" a v slovenskom "Monk". Je to paradox, že práve Monkovi, ktorý je seriálovým perfekcionalistom a úzkostlivo dbá o čistotu všetkého, sa také niečo u nás prihodilo.

Neviem, či naozaj existuje taká odchýlka, alebo si to autor seriálu vymyslel ako príťažlivú zaujímavosť, ale v malom rozsahu sa takáto vlastnosť dá nájsť skoro u každého. Odráža sa to napríklad aj v tom, ako si niekto vie urobiť a udržiavať poriadok na pracovnom stole. Dokonca existujú rôzne vedecké teórie o tom, ako majú byť uložené veci podľa zásad ergonómie.

Niekedy prehnané vnímanie poriadku a čistoty plodí aj konflikty. Cestoval som raz s jedným vyššie položeným zamestnancom nápravného ústavu (basy) a sťažoval sa na svoju ženu, že je chorobne čistotná, až to vyústilo do rozvodu. Jeho argument o prehnanej poriadkumilovnosti ženy vraj súd plne akceptoval a rozvod netrval dlhšie ako pol hodiny...

To bol prípad extrémneho prejavu "monkovitosti", ale som presvedčený, že v každej rodine sa nájde niekto, kto určuje, kde ktorá vec má svoje miesto a trvá na tom, aby to ostatní dodržiavali. Ja som v tomto smere absolútne tolerantný k sebe, najradšej odkladám veci práve tam, kde ich nabudúce budem hľadať pri spomienkovom spätnom chode, ale uznávam, že to nie je systémové riešenie... O mojom pracovnom stole radšej ani nehovorím.

Pri natieraní masla na chlieb sa však správam celkom systémovo. V prvom rade, chlieb musí mať hrúbku aspoň 1,5 cm a nevadí, ak sa k jednému koncu jeho hrúbka zväčšuje. Nenávidím strojom krájaný chlieb. Ten hrubý koniec, padne za vlasť ako posledný. Chlieb mastím tak, aby som ho pri jedení držal v ľavej ruke, pričom palec je na dolnej kôrke a prsty na vrchnej. V tomto postupe spočíva moja "monkovitosť".

Nabudúce: klasika o šnurovaní topánok :)

02 decembra 2008

Bodka za Eurom

Po dnešku som si povedal, že o Eure nechcem do Nového roku ani počuť, ale nedá mi, aby som sa nezmienil o milej vecičke, ktorá dnes prišla poštou. Je to konverzná karta, čo je podľa mňa veľmi praktická pomôcka pre orientáciu v cenách Sk a €

Je to hologram, na ktorom sú hodnoty v Sk aj v €. Na tejto nekvalitnej snímke v hornej časti vidieť hodnotu v korunách, dolu vidieť (bold) hodnoty v €. Obe hodnoty sa zobrazujú tak, že sa kartička nakláňa a porovnáva sa príslušné pole tabuľky. Jednoduchšia "kalkulačka" pre približnú orientáciu už hádam ani nemôže byť.

Made in China

Keď som povedal, že o Eure nič viac, tak to platí, odteraz budem písať iba o zábavných vecičkách. Takou je aj "magnetický podávač" Made in China.

Je to vec, ktorá by mi v minulosti bola náramne užitočná pri hľadaní drobných magnetických predmetov (skrutky, matice, klince a pod.). Na obrázku je teleskopický podávač zložený, po roztiahnutí má dĺžku asi 80 cm.

Na konci je silný magnet, ktorému nič neodolá. Pri prvej skúške som touto vecičkou roztriedil nerezové príbory od železných... Nehrdzavejúca oceľ totiž nie je magnetická.

Užitočná vecička za pár šupov, akurát neviem, na čo mi teraz bude, ale možno sa zíde, pre prípad. Jediným problémom ako u podobných maličkostí bude - nájsť ju práve vo chvíli, keď je potrebná. Len ju nesmiem odložiť k starým magnetickým disketám 3,5", ak sa ešte vôbec dajú čítať, musím si to overiť, preveriť antivírusom staré typy vírusov...

Posteľ

Nedávno som dostal za úlohu zmontovať novú posteľ, rozloženú v niekoľkých balíkoch. Operácia sa podarila, posteľ sa narodila zdravá a silná. Stačil k tomu obyčajný, ale aj elektrický skrutkovač, aby to šlo rýchlejšie. Mal som súčasne zmontovať aj nočný stolík, ale v návode mal napísané, že k tomu potrebujem aj vodováhu... Netuším na čo, lebo je to iba pár dosák, ale predpis je predpis, tak som to zatiaľ odložil a zháňam vodováhu. Môže byť aj Made in China...

01 decembra 2008

Eurobalíček prvého dňa

Na blogoch sa rozhorely fakle novej eurokampane. Do predaja prišli eurobalíčky a to je príležitosť natrieskať po hlavách dôchodcom... Čo už, keď tých príležitostí, byť nad vecou nie je až tak veľa.

Pošta plná nervóznych dôchodcov... Píše Zuzana, aj germa sa sťažuje, že sa už minuli... Je mi to ľúto, ale také veci sa stávajú. Vážne, je to úžasná udalosť, ktorú nemožno obísť mlčaním... Srandy nikdy nebolo dosť, tak si tu aj ja pribalím jeden eurobalíček (alebo štyri), ako to vidím a ako som zareagoval.

Šiel som na poštu okolo obeda, balíčky už nemali, vraj ich vypredali počas dvoch hodín, hneď ráno. Nepýtal som sa, kto ich vykúpil, ani ma to nezaujímalo, keď nemajú, idem ďalej. Ten balíček mi pripadal ako vhodný suvenír, či pamiatka na pohnuté dni vstupu do eurozóny... Balíček prvého dňa, tak nejako to aj filatelisti majú zaužívané.

Nie som naozaj numizmatik, na to je už príliš neskoro, ale mať taký balíček prvého dňa, prečo nie? Tak som zašiel do prvej banky z desiatich na námestí, posadili ma na stoličku a že vraj, koľko chcem tých balíčkov? Tak som sa rozhodol pre štyri... Naozaj iba na pamiatku pre seba, pre ženu a pre rodinu, ktorá dočasne žije v zahraničí (v eurozóne... :), nech neprídu o ten adrenalín.

Na reálnu platbu už dávno mám poodkladanú kopu mincí zo zahraničných ciest a na začiatku roka aj tak budú brať aj Slovenské koruny, veď nikto si to nenačasuje tak presne, že by na Silvestra o polnoci minul posledný slovenský Halier a použil prvý Eurocent...

Pri nákupe eurobalíčka som nezažil žiadne tlačenice (asi som nekonfliktný typ...), ani dôchodcovia mi nenanávali, tak načo o tom píšem? To sa predsa nenosí...



Doplňujúci dovetok z médií (2. 12. 2008):

"Vzhľadom na mimoriadne vysoký záujem o kúpu štartovacích balíčkov vo veľkých množstvách (stovky a tisíce kusov), sa Národná banka Slovenska rozhodla obmedziť ich predaj na svojich pracoviskách na 10 kusov na osobu," informovala agentúru SITA hovorkyňa NBS Jana Kováčová.

Zdroj: Aktuality (SITA)