Stránky

23 januára 2009

Na hrane úvah

Nachádzam sa v stave zvláštneho rozpoloženia z úvah o zmysluplnosti písania tohto (a nielen tohto) blogu. Vychádzam z názoru Pavla Rankova (citácia dolu) v rozhovore na stránkach Pravdy o blogoch a o budúcnosti internetu vo všeobecnosti. Je to síce paradox, písať o písaní zbytočností na internet, ale taká je táto doba, tak píšem(e).

Uvažujem, ale myslím si, že prestať s blogovaním kvôli záchrane ľudských kultúrnych hodnôt by sa dalo prirovnať k odstaveniu vykurovania vo svojom byte, s cieľom ochrániť planétu Zem pred globálnym oteplením. Veď hej, že z kvapiek sa skladá more, ale to druhé, že z halierov sú milióny, už u nás neplatí, leda ak u susedov v Česku.

Tak si zatiaľ budem pokojne zapĺňať tento priestor, ktorý nám Veľký brat dáva k dispozícii zadarmo a keď už nič viac, tak si tým budem robiť radosť aspoň sám sebe. Dalo by sa tiež povedať, že svojim literárnym štýlom veľa škody nenarobím, lebo čitatelia sa sem príliš nehrnú :) ale to nevadí, vás pár skalných za to stojí a vítaní sú všetci.

(Týmto srdečne pozdravujem čitateľov wabovín...)

Dnes som tak mimochodom prišiel na možnú príčinu, prečo ma zaujal práve seriál Hviezdna brána. Okrem iného, príťažlivosť vychádzajúca z úspešného filmu z roku 1994, ale aj z akejsi kostrovej podobnosti seriálu s týmto mojim blogom. Nehodnotím, či je to dobré, alebo zlé a ani sa nechcem porovnávať, ale...

Jednotlivé diely seriálu sú pomerne krátke (50 min.), ucelené a nezávislé od predchádzajúcich, dej v nich sa stupňuje od začiatku a vrcholí 5 minút pred koncom a fantázii sa tam medze nekladú, v rámci možností vierohodnosti. Koniec prichádza po jednoduchom a definitívnom vyriešení problému a bez veľkých emócií nastupujú záverečné titulky...

No, možno sa s tou podobnosťou trochu mýlim, ale tak sa mi zazdalo...
_________________________________________________
"Na internete možno pozorovať rast exhibicionizmu alebo straty zábran. Vidno to napríklad na blogoch - ktokoľvek si dnes urobí svoj vlastný osobný blog a píše všetko o sebe – čo sa mu snívalo, ako cestoval do práce, aké má konflikty v rodine a čo si myslí o svojom šéfovi, atď. "
(Z rozhovoru s Pavlom Rankovom na stránke Pravda.sk )
______________________
Zamyslel sa: ktokoľvek...

4 komentáre:

  1. poznam vo svojom blizkom okoli ludi, ktori maju averziu {niekedy az chorobnu} voci internetu ako takemu a od toho sa odvijaju aj ich nazory na virtualny svet, na nezmyselnost netovej komnikacie a pritom si neuvedomuju, ze okrem negativnej stranky, ktoru vidia ako prioritnu, ma tento svet aj mnoho pozitiv a pouzijem len jeden snad najobligatnejsi priklad - riesi osamelost ludi, ktori z roznych pricin nedokazu nadviazat realnu komunikaciu..
    Ja v pisani blogov nevidim ani rast exhibicionizmu, ani stratu zabran, skor v nich vidim uspokojenie pisatelskych ambicii autorov i zvysenie si vlastneho sebavedomia...
    joj, ale som sa rozpisala.. a vlastne som chcela iba poveda, ze si {i pre nas} pis v pohodicke dalej...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ... aby sme nezabudli, internet je hlavne najväčšia encyklopédia sveta, len občas sa človek musí zamyslieť nad pôvodom a dôveryhodnosťou niektorých informácií a práve toto rozlišovanie je istým rizikom, teda niekedy nielen nadbytočné informácie, ale aj nepravdivé a pochybné ako súčasť encyklopédie... čitateľ teda musí niekedy skúmať dôveryhodnosť zdroja.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Písanie blogu - prečo? Niekde som čítal, jeden autor o tom písal.
    Nerobím to pre peniaze, ani pre slávu a nie som ani exhibicionalista. Presne sa sním stotožňujem. Robím to pre seba, baví ma to. Ja napríklad mám dva blogy, ak sa to dá nazvať blogmi, lebo sa na nich nezaoberám úvahami, tie napríklad čítam tu. Hihi... A prečo ich píšem. Lebo ma baví téma varenia-gastronómie. Je to moje hobby. A aspoň niečo po mne ostane a to že si to niekto prečíta, niečo u mňa na mojom blogu, čo nevedel, tak to ma poteší. A to že to nečítajú kvantá ľudí, to mi nevadí. Čítajú to známi a priatelia a široká rodina. O tých predsa vo Vašom živote hlavne ide.
    P.S. Jesť musíme. Hihi....

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Gabriel, myslím, že je to tak, ako píšeš... peniaze, tie nám nikto len tak nedá, za slávu si nič nekúpime a to oné... no veď sme ľudia, spoločenské tvory, tak sa potrebujeme aj vyrozprávať, hoci aj touto formou.

    Pekné od teba, že si úvahy nechal na mňa :), ale ani pri vychutnávaní gastronomických špecialít sa uvažovaniu nevyhneš :) ibaže téma je užšie špecializovaná na vône, farby a chute. Tiež rád premýšľam o jedle a varení, ale zväčša iba vtedy, keď som hladný, lebo jesť musíme všetci... :)

    OdpovedaťOdstrániť