2009/04/22

Bez fanfár

Už celý týždeň tu nepribudlo nič nové, ale to neznamená, že sa mi nápady minuli, len to, že každý deň umierali bez úžitku. Taký je údel človeka, ktorý nebloguje - hlavou sa mu preženie množstvo zaujímavých nápadov, ale zvyčajne ich využitie je nulové, nanajvýš sa o niektorých porozpráva s ľuďmi v okolí...

Koľko dobrých myšlienok tak zanikne?

O blogovaní sa občas píše, je to téma prinášajúca sebareflexiu, ale aj hodnotenie iných, ale to by som nerád. Blogovanie je pomerne nová vec a od svojho zrodu prešlo búrlivým vývojom. Jeho základná, prvotná podstata sa pretransformovala do mnohých odnoží. Prvolezci už tú skalu, čo znamená blog, hádam ani nespoznávajú. Zmenila sa na džungľu rozmanitosti a to je dobre...

Vždy keď narazím na otázku, prečo som tu? napadne ma aj taký červík pochybnosti, či to robím dobre, alebo nie? Ťažká otázka, ale vždy si odpovedám tak, že nie pravidlá určujú mňa, ale ja určujem pravidlá (iba tie moje, sa vie...). Nemusím sa seba pýtať, čo je to blogovanie, lebo viem že to je to, čo tu so všetkou vážnosťou (i s humorom) vyvádzam... To je ten môj správny výhonok.

Fakticky sa mi podarilo v blogovaní (aj inde) naplniť moje predstavy, ktoré vznikali ešte oveľa skôr ako samotné blogovanie a už to samé považujem za kus šťastného blogérskeho osudu, o ktorom ani neviem prečo môžem povedať len samé dobré veci. Až na zopár výnimiek, ale keby nebolo výnimiek, pravidlá by neplatili :)

Dnes vynechám všetky aktuálne inšpirácie, nespomeniem ani tú, ktorá dnes plynula z červeného vína, ani tú, ktorú mi vložili do hlavy podmanivé tóny starých evergreenov v podaní Waldemara a jeho spolupútnikov v čase a v hudbe, ako mi nádherne spríjemnili nedeľné odpoludnie za volantom... Vôbec si nespomeniem na politické hašterenie, či harašenie.

Dnes si chcem vychutnať iba krátku chvíľu pohody a symbolickú minútu ticha venovať spomienke na stratené inšpirácie uplynulého týždňa. Môj pohľad smeruje k tajomnu budúcich dní, k novým inšpiráciám a ak sa podarí, tak aj s nejakou maličkou pointou na konci...

4 komentáre:

  1. No tak si užívaj relaxu a pridaj k tomu čosi nové s pointou. :-)
    Kam sa podela Tvoja sci-fi?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. veľakrát tie chvíle pohody ani nestíhame zaregistrovať, aj keď sa nám priam núkajú, lebo naša myseľ je zaneprázdnená túlaním sa v minulosti, v spomienkach, ale i v plánoch blízkej i tej najbližšej budúcnosti... :)
    ak si ich uvedomíme, je to vzácnosťou a vo vzácnostiach sa má človek kochať, tak verím, že svoju včerajšiu chvíľu pohody, inšpirovanú červeným vínom i báječnou hudbou si si náležite vychutnal a jej účinky ťa budú sprevádzať i v dnešný deň.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Silvia, všetko je na svojom mieste, vrátane pointy (to posledné nemyslím vážne) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mala som na mysli Tvoju rozpísanú poviedku. Fakt ju neviem nájsť.

    OdpovedaťOdstrániť