Stránky

14 apríla 2009

Dievča z čakárne

Sedela v kresle a jej veľké čierne oči lietali po všetkých kútoch miestnosti, nenachádzajúc trvalejšiu oporu. Oči orámované čiernou tužkou boli to prvé, čo som si všimol, ale aj pery pútali moju pozornosť. Vôbec ich nemala namaľované a nebolo to ani treba, tak prirodzene boli plné a príťažlivé.

Trochu menej príťažlivá bola jej tvár s množstvom drobných červených vyrážok. To všetko orámované dlhými čiernymi vlasmi, jednoducho rozdelenými na dve časti, s krivoľatou cestičkou uprostred. Okraje účesu chvíľami neposlušne padali na tvár, ako menila smer svojej pozornosti. Žiadne slúchadlá, žiadna Mp trojka.

Jej mladému nepokojnému výzoru dominovala celkom príznačne čierna farba oblečenia, blúzka s krátkymi rukávmi, čierno-bielo jemne páskovaná, s výrazným objemom pŕs a dlhé čierne nohavice, dolu založené. Farebný motív narúšali šnúrky na jednoduchých teniskách, jedna červená a druhá žltá.

Keď si prehodila nohu cez koleno, začala jej nápadne nervózne kmitať, zrejme si to ani neuvedomovala. Vtedy som si všimol jej ruky, na prstoch mala po dva prstene, nechty na červeno a na oboch zápästiach široký kožený náramok. Keď zdvihla ruku, aby si upravila prameň vlasov, náramok sa posunul a na zápästí zasvietila čerstvá jazva.

(príbeh je vymyslený a akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je náhodná)

7 komentárov:

  1. Ak je to vymyslené, asi mi ušla pointa...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nevadí, hádam sa časom nájde :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nebyť tej poslednej vety, tak poviem, že máš vynikajúci pozorovací talent..
    v súvislosti s poslednou vetou ale poviem, že máš výbornú predstavivosť a fantáziu.. :)
    ale súdiac podľa všetkého predtým na tomto blogu napísaného, myslím, že oboje je vo vzájomnej vyváženosti.. ako misky váh, keď sa preklápajú na jednu i druhú stranu podľa toho, čo momentálne prevažuje, aby sa nakoniec ustálili v rovnováhe...:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Celý príspevok na mňa pôsobí akosi rozpačito. To nie je príbeh a ani to nie je s "otvoreným koncom".
    Celé je to ako vypadnutá strana z nejakej dlhšej poviedky/novely.
    Fáza opisu osoby. Síce zaujímavo napísaná, ale chýba tomu všetko ostatné. Nemôže byť príbehom niečo, čo nemá ani štart deja.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Alenka ma odhalila. Skutočne to bol pokus, opísať istú osobu, koľko detailov si dokážem zapamätať. Poslednú vetu som si domyslel, lebo tie remene s "cvokmi" na zápästiach som si nevedel inak vysvetliť (nie som v tom veku a módnym trendom nerozumiem)..

    V blogu mám veľa kategórií, nechcem vymýšľať nové, preto "s otvoreným koncom" (aj s otvoreným začiatkom)a dúfal som, že tá posledná veta zvráti opis do nevypovedaného príbehu... nepodarilo sa, sorry, možno nabudúce.

    :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ,,s otvoreným koncom"... hej...:)
    celkom pokojne by a dalo pokračovať:

    Jej nervozita vo mne vzbudzovala neuveriteľnú zvedovosť a tak som neodolal, prisadol si k nej a prihvoril sa: ,,Slečna.....

    atď...atď... a vymyslieť si môžeš čokoľvek chceš.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ,,s otvoreným koncom" no môžme to tu pomaly ladiť do ľahkej erotickej poviedky. Hihihi...

    OdpovedaťOdstrániť