2009/04/07

Digestiv

Také je to jednoduché, čítať a rozvíjať myšlienky iných. Nie kopírovať, rozvíjať, stavať na nich. Veď na tom je založená celá múdrosť ľudstva, vedomosti, múdrosti získané skúsenosťou a objavmi sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

Systém je úplne bezpečný, niet sa čo obávať, uisťoval svojho času generálny riaditeľ Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), keď ho obviňovali z ľahkovážnosti, ktorá by sa mohla skončiť katastrofou počas pokusu hľadania takzvanej božskej, resp. bozónovej častice, mohla by vzniknúť malá čierna diera, ktorá by pohltila Zem.

To práve nie je úvaha vhodná po dobrom jedle, ale mali by sme občas vedcom veriť aj v praktickom živote. Stalo sa teraz v Taliansku, že nikto nebral vážne varovanie vedca o možnosti silného zemetrasenia. Najťažšie zo všetkého je rozhodovanie. Vysťahovať preventívne 50 tis. ľudí, alebo nie? Až následné udalosti ukázali, aká to bola krutá pravda.

Stáva sa, že niekto má narodeniny a nikto mu na blogu negratuluje, tak si urobí čakankový šalát, lebo je vynikajúci na pečeň a žlčník a potom si preventívne naleje čistého vína, aby sa zamyslel nad cudzími slovami. Ľudia sú dnes veľmi ľahko ovplyvniteľní a zabúdajú si vytvoriť vlastné názory (voľne podľa blogu).

Niekedy je hľadanie pravdy donkichotské, lebo pravda absolútne neexistuje, existuje iba naša predstava o nej. Pravda je filozofický pojem, podobne ako Boh je zrkadlo, v ktorom vidíme seba a celý vesmír. Všetko sa zdá na dosah, ale nikdy do toho zrkadla nevstúpime.

Na záver vstúpim do neexistujúceho článku pre citáciu, ktorá ma zaujala v aktuálnych súvislostiach: „Tendencia ku konformite v našej spoločnosti je tak silná že inteligentní rozhľadení mladí ľudia pod tlakom okolia označia bielu ako čiernu..." (Solomon Asch) A možno aj starší...

4 komentáre:

  1. ťažkú (ak človek prenikne do hĺbky vypovedaného) úvahu si dal na blog, ku každému odstavcu by bolo možné rozvinúť dobrú debatu. Na blogu sa to však nedá, žiadalo by si to príjemné posedenie bez ohraničenia času a face to face...
    Dobre napísané a hodné na vnútorné zamyslenia..
    K poslednému odstavcu by som povedala snáď toľko, že vysielam kritiku aj do radov rodičov, lebo mnohí dospelí v zaujatí nekritickou láskou k vlastným deťom, prehnaným citovým naviazaním sa na ne a snahou o vytvorenie ideálnych podmienok pre ich vyrastanie, podávajú im všetko (nielen materiálne, ale i duchovné) takpovediac ,,na tanieri", v dôsledku čoho nám mládež spohodlnieva vo vytváraní si vlastného názoru, takže ten tlak okolia ani nemusí byť príliš veľký, aby ich zaradil ,,do stáda"...
    Pravdou je, že jedinec s vlastným názorom, ktorý sa odlišuje od väčšiny, musí rátať s tým, že sa bude pohybovať na okraji kolektívu, že nikdy doň nezapadne a vždy bude mať nálepku zvláštneho patróna... dobre to poznám :), ale napriek tomu som to u seba nezmenila a ani nehodlám meniť..
    Ale ja už mám cez polstoročnicu.. :), takže sa môžem v pohode vyhovoriť na to, že som stará a mám už na také ,,raple" nárok... :))

    *
    dobrá, aj keď nie príliš optimistická úvaha, wabt........

    OdpovedaťOdstrániť
  2. nenachádzam slov, mia ty si mi tu "postla" svoju kompletnú blogovú úvahu s rozvinutím mojich tém.
    To je fajn, lebo ja som iba opísal niektoré moje postrehy z prečítaného..
    Každý z nás by mal byť sám sebou, s tým súhlasím, v tom je zahrnutý aj vlastný názor na svet.
    :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ospravedlňujem sa za svoje rozrečnenie, aj som ten komentár skracovala, ale viac sa nedalo, lebo by stratil zmysel.. :)
    no čo narobím, keď nahodíš toľko tém... :)
    ale naozaj bol fajn a pútavý tvoj článok..

    OdpovedaťOdstrániť
  4. nemáš sa za čo ospravedlňovať, aj diskutér sa občas potrebuje vyrozprávať..

    OdpovedaťOdstrániť