Stránky

27 mája 2009

Čas úvah

Neviem, ako to urobiť, aby úvaha nevyznela len ako odraz momentálnej nálady autora. Písať v "depke" je odvážne. Ľudia s umeleckým nadaním si môžu dovoliť aj to, lebo aj negatívne emócie pôsobia na čitateľa, vyvolávajú súcit, zlosť, škodoradosť, jednoducho záujem a podobne, ale čo ja, keď ma už čitatelia upozorňujú na veľké medzery?

Včera som sa už chytal pomyselného pera zastrčeného pod klávesnicou, ale ma zaskočil pracovný príkaz, aby som uvaril niečo jednoduché na obed. Namiesto listovania stránkami gurmána som vzal peňaženku s párom drobných a zašiel som do neďalekého supermarketu a tam som sa zahral na fajnšmekra.

Osem balíčkov s bravčovým stehnom som prebral, kým som našiel ten najkrajší kúsok. Podotýkam, že ešte som nevedel, čo z toho bude. Potom mi padol do oka krásny veľký zeler a bolo rozhodnuté, bude to bravčové na zeleri. Poistil som to ešte slaninou a čínskou kapustou na šalát.

Predpokladám, že recept nečakáte, tá výsledná chuť je aj tak jasná. Dopadlo to výborne, nie som vôbec v šoku, pred jedlom som si dal, za náprstok moku... čo to táram, bol to riadny aperitív (50 ml) Staroslovanskej hrušky s extra veľkými kúskami ovocia, veď nie som krtko od deda Mládka. Chutilo. Aj hotové dielo podporené ešte kúskom feferónky a varenými zemiakmi chutilo výborne, tak nepíš o tom!

Popritom všetkom, život plynie za oknami svojim zúrivým tempom - ešte neskončila finančná kríza, ktorá sa postupne prelieva do morálnej krízy človečenstva, už sú za dverami ďalšie voľby do systému na zvládnutie našej európskej spoločnosti a za oknami sú aj prejavy klimatických zmien, za ktoré sami (ne)môžeme... Tak plynie bezvýznamný čas...

4 komentáre:

  1. .-)Mal by si si otvoriť link "poetická kuchyňa". :-)škoda, že o jedle sa dá na nete len písať. Keby vymysleli okienko, ktorým by sa dalo ochutnať.... To by bolo!

    Čas nie je bezvýznamný. Ani náhodou.

    Čítala som, že sa počasie doma prehuplo do chladnejších vĺn. Tu presne naopak. Konečne je sucho a teplo. A hneď o tu vyzerá krajšie.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. keď čítam o tvojom chutnom výtvore, tak mi napadlo, že aj ja som včera dávala priestor svojej (nie príliš vyvinutej) kulinárskej fantázii, čo sa nestáva tak často, lebo ja mám rada osvedčené jednoduché jedlá... :), ale na stole vyvoniaval trištvrtkilový trs nádherných čerstvých hlív - produkt snaživých pokusov môjho syna, a tak mi nedalo urobiť ich tradične ako huby s praženicou, alebo na perkelt, tak som ich spravila na spôsob ,,francúzskych zemiakov" len namiesto klobásky boli hlivy udusené na masle a celé som to ešte na povrchu posypala strúhaným syrom a zaliala lahôdkovou kyslou smotanou - okorenenou, osolenou a zmiešanou s čerstvou petržlenovou vňaťou a dala zapiecť... :)
    a bolo z toho jedlo, ktoré som už na žiadosť našej malej komunity zaradila do svojich ,,oblíbených" :)

    *
    či významný alebo bezvýznamný ....... plynie.........
    a my plynieme s ním v jeho toku..... pasívne alebo sa aspoň snažíme nájsť si v ňom ten prúd, ktorý nám vyhovuje rýchlosťou i teplom... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Silvia, nerád by som nosil recepty do lesa, či drevo do kuchyne? Ale keby bolo to zázračné okienko, tak by to bol určite veľmi populárny "intertaste"..

    K tomu počasiu, čítal som práve článok o strednej Sibíri, tam píše autor, že "zmizol sneh a objavili sa odpadky.." aj také niekedy prináša zmena.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. mia, radšej tu nebudem poukazovať na vnútornú súvislosť prológu s epilógom... :)

    Tvoj recept na hlivu s francúzskymi krumplami sa mi pozdáva, skoro cítim tú vôňu hotového jedla...

    Ak dovolíš, pri najbližšej príležitosti to vyskúšam. Takéto tvorivé myslenie mám rád, spojenie jednoduchosti s inováciou :)

    OdpovedaťOdstrániť