Stránky

22 mája 2009

Šaty a človek

V predchádzajúcom článku som sa zaoberal pohľadom na ľudskú nahotu, niekto by si mohol myslieť, že som propagátor nudizmu, ale nie je to tak. Som individualista a patrím k plavkovej väčšine. Všetky spolky, hoc aj na základe nahoty, sú mi proti srsti, som ochotný združovať sa len do relatívne voľných a oblečených spoločenstiev.

Výchova nepustí, v otázke FKK som neutrál, ktorý síce patrí k tradičnej väčšine, ale nemá podstatné výhrady proti inej kultúre prirodzenej voľnosti. Pravdou je, že kultúra "naturizmu" pri pohľade z vonku má istú príťažlivosť (možno neopodstatnenú), ako som to načrtol v predchádzajúcom článku...

Na isté vyváženie by som teraz rád opísal svoj dojem z iného priestoru, ale v podobne ľudskej záležitosti. Bolo to na termálnom kúpalisku s vynikajúcou horúcou vodou, ktorá má podobné zloženie ako voda v Mŕtvom mori a je na isté spektrum chorôb liečivá.

Bolo to moje prvé plávanie v tomto roku, tak som si to patrične užíval, ale aj posedenie v preplnených bazénoch s horúcou morskou vodou na moju kostru pôsobilo blahodarne. Z dlhej chvíle som pozoroval ľudí a robil som si malú súkromnú štatistiku o obraze československého (...) národa, lebo také býva zloženie návštevníkov kúpaliska.

Vyšlo mi to tak, že prevládajúca väčšina nás sú ľudia stredného a vyššieho veku, zväčša chlapi s pupkami, s boľavými chrbticami a plešinou, alebo so šedinami. O ženách v tejto vzorke tiež nemožno povedať, že sú štíhle a mladistvo krásne, aj keď vcelku zásadne krajšie ako muži, čo je pochopiteľné...

Samozrejme, že je to dané liečebným charakterom kúpeľov, kde si poväčšine chodia ľudia liečiť neduhy nadobudnuté opotrebením prácou, nesprávnymi návykmi a tiež aj vekom. Túto súkromnú mini štatistiku som tu uviedol s cieľom priblížiť dané prostredie, v ktorom sa tentokrát moje pozorovanie uskutočnilo.

Naskytol sa mi tam v hojnom počte pohľad na ľudí v strednom veku a starších, zväčša s nadváhou a poznačených životom. V plavkách. Vnímal som ich stav s pochopením a realisticky, lebo už začínam chápať aj ja, o čom je život...

Zaujímavý zlom nastal, v čase odchodu, keď sa výletníci prezliekli z plaviek do civilného oblečenia. Už to neboli polonahé telá s nedokonalými postavami a neistou chôdzou, ale zrazu to boli vážení páni a ctihodné dámy... Oblečenie zmenilo ich fazónu na spoločensky obvyklú a tak som ich hneď vnímal v duchu tej starej pravdy, že šaty robia človeka.

2 komentáre: