2009/08/30

Kapsaicín útočí

Je to známa vec, že pálivá paprika môže páliť aj dvakrát, málokto však vie, že môže aj trikrát. Nebudem napínať, tým tretím spôsobom myslím slzenie a pálenie očí... Štipľavosť sa asi dostáva do všetkých telesných tekutín, dnes som plakal a oči ma pálili, ako by som čistil cibuľu.

Bolo to tak, že na raňajky som to trochu prehnal s paprikou, ale dával som si pozor, aby som mal ruky čisté, lebo to by mohla byť pohroma všelikde. Potom som si spokojne sadol k televízoru a zahĺbil som sa do sledovania filmu o živote Louisa Pasteura.

Na moje prekvapenie ma dej a herecké výkony tak chytili, že som bol chvíľami dojatý, ako presvedčivo tí herci hrajú svoje úlohy. Úplne som sa vžil do doby, tak ako bola stvárnená vo filme.

Tvorcom filmu sa podarilo zdramatizovať prácu, objavy a život Pasteura tak, že napriek voľnému tempu, diametrálne odlišnému od akčných filmov súčasnosti, som pociťoval atmosféru doby a priam fyzické napätie príbehu.

V niektorom okamihu dojatia sa mi tlačili slzy do očí a to sa nemalo stať, lebo aj tie slzy obsahovali kapsaicín z papriky. Pomohlo až dvojnásobné prepláchnutie čistou vodou, čistou ako filmový príbeh natočený podľa životných osudov Luisa Pasteura.



_________

Louis Pasteur, I.časť televízneho filmu o živote a práci svetoznámeho vedca.
Slovenská republika 1977

Réžia: Igor Ciel
Hrajú: Daniel Michaelli, Ivan Rajniak, Emília Vášáryová, Ladislav Chudík, Viliam Záborský, Andrej Mojžiš, Vlado Müller, Vladimír Durdík st. a ďalší

2009/08/27

Únava

Únava je stav podobný spánku. Prichádza po vyčerpaní síl, podobne ako spánok. Únava je túžba po vypnutí aktivít, strata záujmu o vonkajšie podnety. Unavenému človeku je už všetko jedno, chce len odpočinok a koniec všetkého. Únava je stav, ktorý predchádza spánku. Únava a spánok sú blízky príbuzní. Človek zaspáva, ale jeho srdce bije a bije neúnavne ďalej, no možno s menšou námahou, lebo nemusí riešiť stresové situácie, ktoré sprevádzajú bdenie. To je jeho relax. V spánku nie je podnecované k vrcholným výkonom a nie je ani zaľúbené. Spánok je skutočným odpočinkom, telo sa v ňom vypne, príjem vonkajších signálov sa obmedzí na najnutnejšie minimum. Spánok sa spája so snom, ktorý bdie. V hlave bdie strážna a upratovania služba, presúvajú sa spomienky na správne miesto, čistí sa pamäť, triedia sa udalosti a bdelí strážcovia sna sa hrajú s prežitými emóciami, z dlhej chvíle kombinujú možnú budúcnosť. Sen je ako článok napísaný bez odsekov, ťažko sa v ňom vyznať a niekedy sa nám ani nepodarí prečítať ho celý. Spánok je most vedúci ponad sen, od únavy k novej sile bdenia...
.


2009/08/24

PC rameno

Ako starý počítačový maniak, by som potreboval zmeniť svoju orientáciu. Myslím tým orientáciu pravo - ľavú na opačnú. Od narodenia a od výchovy som dokonalý pravák, mám teda jednu ruku akčnú a druhá je ľavá... Takýchto nás je síce väčšina, ale nie je to najlepšie riešenie, keď tie ruky nie sú zameniteľné.

Počítačový tvorcovia vymysleli pre nás myš, aby v mnohých prípadoch nahradila klávesnicu. Pravákom sa tak dostal do ruky nástroj, ktorý nespúšťajú z ruky celé hodiny. Klávesnica je pritom oveľa spravodlivejší nástroj, píšeme na nej obidvomi rukami, takpovediac rovnoprávne a nediskriminačne. Teda aspoň my, čo pri písaní používane viac ako jeden prst.

Neustále opakované mikro pohyby s myšou nás po čase privádzajú do stavu chorobného zúfalstva, najprv stuhnú prsty, potom zápästie, neskôr lakeť a nakoniec aj ramenný kĺb. Potom sa vraj pridá aj celá chrbtica od dlhého sedenia deformovaná, až sa to celé rozsype. Už roky trávim pri počítači veľa hodín denne, tak sa oprávnene cítim v tomto smere ako pokusná myš (potkan, zajac...).

Keď sa začalo ozývať zápästie, vymyslel som bandáž, spočiatku zo štrikovanej dcérinej čelenky a keď sa to osvedčilo, zadovážil som si profesionálnu ochranu zápästia. Navyše, premiestnil som svoju podložku pod myš cca o 15 cm nižšie a táto kombinácia ma ochránila pred ďalšími následkami na zápästí. Vyhol som sa dokonca aj počítačovému lakťu, lebo zviera ten správny uhol.

Lakeť som síce preskočil, nedávno ma dostihol a postihol ramenný kĺb. Dnes som prišiel na príčinu - je v tom zaangažovaný prievan, teda vlastne v pozadí moja žena, ktorá miluje kyslík a preto otvára všetko čo sa dá... Nedá sa ale nič robiť, ja sa budem musieť brániť. Zatváram okná (windovs) na mojej PC pracovni... Alebo zmením orientáciu...

2009/08/23

Karma plus a mínus

Veľkým nedostatkom mne známych blogovacích systémov je fakt, že článku, alebo autorovi nemožno prideliť mínusové body. Výsledok je taký, že všetci sú dobrí, len jeden je lepší ako druhý, ale tí zlí, nudní a nebezpeční autori nemajú žiaden bilag... Na blogu "sme.sk" síce je možnosť zakázať si autora, ale problém je v tom "si"...

Darmo "si" ho ja zakážem, keď sa o tom on nedozvie, nemá to žiaden dopad na autora, nie je to pre neho spätná väzba. Karma by mala mať stupnicu plus aj mínus. Zablokovaním autora som síce pred ním chránený, ale aká je to ochrana, keď zakázané ovocie automaticky chutí viac a netrvá dlho, opäť som zvedavý na to, čo píše a tak si ho pekne odblokujem...

Karma plus je nanič, tá svedčí len o tom, aký má autor veľký okruh rodinných príslušníkov, známych a pochlebovačov. Mínusová karma je na blogu "sme" (a zrejme aj inde) vytrvalo odmietaná. Istým krokom správnym smerom je fotka.sme.sk, kde je možné aj mínusové hodnotenie (slabšia fotka). Hodnotenie má však len tri stupne, čo je pri fotografii dosť málo, ale aj tak je to lepšie ako nevyvážený systém plusovej karmy.

Jedinou skutočnou spätnou väzbou preto ostáva diskusia, ale tá si už vyžaduje aktívnejší prístup, prísť s opozičným názorom, alebo (vecnou) kritikou (pochvalou). Nadávky, hrubosti a osobné útoky v diskusii sú mimo konkurencie, tie obvykle nesúvisia s predmetom článku a sú absolútne od veci a vzdialené slušnej diskusii.

2009/08/20

A je to!

Tak som dorazil na Čomolungu netu, spadol som do sociálnej siete, inak zvanej aj facebook. Ako opísať prvé dojmy?

Impulzom, prečo byť na facebooku, bol článok a zdôvodnenie v diskusii, ako to napísal Piki, vraj je to najlepší spôsob outsorcingu komentárov. Doteraz sa mi z toho vyjadrenia točí hlava, ale skúsil som a teda nech iní robia za mňa to, čo sa mne nechce. Stačí zaplatiť cenu.

Aby som si sám pred sebou neplietol dojmy a pojmy, musím povedať, že nástup do FB je impozantný, v prvých chvíľach som sa cítil ako návštevník, ktorý vstúpi do veľkej sály, kde už sedia stovky hostí v družnej zábave a všetci sa zabávajú o všetkom, ale v momente môjho príchodu sa všetci obrátia k dverám a čakajú ako vojdem.

Trochu mi to pripomenulo naskočenie do rozbehnutého vlaku, o ktorom ani neviem, či ide správnym smerom. Hlavne sa nechať chvíľu viezť... Trochu som mal pocit, ako by som prišiel do spoločnosti, ktorá už je v nálade, iba ja som triezvy... :)

Mám dojem, že FB je synonymum moderného davu. Taký pražský Václavák, kde niektorí idú hore niektorí dolu a kopa ľudí iba postáva a nevie kam ísť. Prvý dojem je dôležitý, ale určite ho po čase vystrieda iný. Tak to v živote chodí a na FB určite tiež. Len ešte neviem, ako sa vystupuje z toho vlaku, či má záchrannú brzdu...

2009/08/18

Nová metóda pestovania

V záhradke mám jednu novinku, vyvinul som novátorský prístup k pestovaniu rajčín. Nazval som to pestovaním rajčín vo vegetačnom kryte. Je to významná inovácia, ktorá šetrí námahu a znižuje náklady na pestovanie. Rajčiny sa jednoducho nechajú zarásť burinou, ktorá potom tvorí vegetačný kryt a ten nahrádza mulčovanie.

Jediným problémom je hľadanie dozretých plodov, ale tu je veľmi nápomocná ich červená farba. Metóda by sa dala aplikovať aj u iných plodín, podmienkou však je podobne nápadné sfarbenie plodov.

Možno túto metódu rozšírim na celú záhradu (už som začal...)

2009/08/14

Príbehy obyčajného šialenstva

Starý (...?) český film z roku 2005, celkom pozerateľný aspoň na prvýkrát, ale dnes som ho videl už opakovane. Zaujala ma tam jedna z postáv, bývalý komentátor filmových týždenníkov, ktorý si pamätá všetky svoje texty z roku 1973. Jedna správa je z 15. júla toho roku a je zvláštne, že má súvislosť s mojim osudom.

V ten deň navštívil súdruh Gustáv Husák závod Technoplast Chropyne. Bolo to tak, že Technoplast bol aj jednou z dvoch rokovacích zastávok na mojej pracovnej ceste v ten istý deň. V Technoplaste mal prednosť onen súdruh, preto sme museli čakať, kým sa odbaví.

Nemali sme ani kde zaparkovať, lebo okolie fabriky bolo zahltené šestotrinástkami vládnej delegácie. Bolo ich najmenej 20. Našťastie sa dlho nezdržali, čakali sme na naše rokovanie len pol hodiny. Nič dôležité, len taká malá sfilmovaná pripomienka na jeden obyčajný dátum z môjho života, ktorú som si tu musel zaznamenať...

2009/08/09

Nedeľná kázeň

Peter Rusnák vo svojej dnešnej kázni v Klokočove hovoril aj o tom, že ľudia neradi počúvajú kázne. Niečo na tom bude, lebo sme raz takí, že neradi sa podriaďujeme múdrostiam iných, radšej šírime tie svoje. Napriek tomu, ja sa rád poučím aj inde, uznávam cudzie dobré nápady a poučenia, ktoré síce najprv skúmam a keď sa ukážu dobré, vezmem si ich za svoje.

Napríklad Piki vo svojom poslednom článku uvažuje o pridanej hodnote istých činnosti, u ktorých to nie je zrejmé na prvý pohľad. Zaujímavé na tom je hlavne to zamyslenie sa nad skúmaním podstaty pridanej hodnoty. Lebo niekedy to nemusí byť každému rovnako zrejmé a jednoznačné.

Na pridanú hodnotu sa zvyčajne pozeráme ako na hodnotu, ktorú pridávajú iní do vecí a činností, ktoré my, prijímame, ale na druhej strane je pre mňa oveľa dôležitejšie sledovať, akú pridanú hodnotu vkladám ja do svojich činností, do práce pre dobro iných. Ono sa to ľahko pozná, tam kdesi vnútri, ako pocit dobre vykonanej práce, pocit užitočnosti, to je tiež pridaná hodnota.

Ten pravý pocit a hodnota pridanej hodnoty je práve v tom vnútornom pocite a je to náš najčistejší zisk z podnikania zvaného život. Za pridanú hodnotu obvykle dostávame odmenu nielen vo vnútornom uspokojení, ale aj v materiálnom ocenení, čo je zvyčajne odmena za hodnotu vytvorenú prácou, ale aj nápadmi a tvorbou iných hodnôt... Výšku materiálnej odmeny však pre nás stanovuje tá druhá strana a nie vždy je plne v súlade s našou vnútornou...

Po nedeľnej omši nastáva čas odmeny vo forme sviatočného obeda. Neviem čo sa stalo, dnes som nepočul u susedov vyklepávanie rezňov, možno sú kdesi pri mori na dovolenke. Je taký čas... Už sa teším na naše obaľované vykostené vyprážané kuracie stehná, videl som ich zatiaľ nastúpené na pracovnej doske a vyzerali sľubne, aj s pripraveným uhorkovým šalátom, aj keď k tomu bude "iba" tarhoňa.

Takže, keďže je nedeľa v polčase, želám všetkým dobrú chuť a najmä hojnosť pridanej vlastnej hodnoty a trochu aj tej, pridanej od niekoho blízkeho...

2009/08/07

Halušky

Keďže za všetkým je dobré vidieť ženu (Cherchez la femme), vyhoviem dnes jednej, aspoň v niečom. Včera som mal zase po čase deň taxislužby. Najprv do nemocnice a potom obehať miestne cintoríny, ktoré sú vlastne večnými lesmi. Ale nie o tom som chcel, na cestách sa nič nestalo, adrenalínové udalosti sa mi dlhodobo plánovane (našťastie a zaklopať) vyhýbajú.

Unavení sme sa doplazili na Jánošíkov dvor, že sa tam naobedujeme. Aby to bolo rýchle, skončili sme na ponúkanom dennom menu, ja som si vybral, ani neviem prečo trojku - halušky v špenáte s kúskami kuraciny a s nivovou omáčkou... Už ten popis ma mal odradiť, ale na palacinky som chuť nemal, ani na grilovaný Encián a chcel som aspoň kúsok mäsa...

Tú horu zelených halušiek (možno to boli malí mimozemšťania, len po uvarení nemali anténky) mi priniesli na malom svinskom válove, tak som sa zrazu cítil ako sviňa..

Nepreháňam, aj tá servírovacia nádoba z čerstvého prírodného dreva mala svoju odpudzujúcu chuť, ktorá sa k zelenému zafarbeniu vlažných halušiek vôbec nehodila.

Napriek chuti a vzhľadu som to všetko zbaštil bez ohľadu na očakávané následky a tu na fotke je dôkaz. Hlad si niekedy nedá poradiť... Celý večer som stále musel myslieť na ťažký život Jánošíka a jeho družiny. To už aj tie často zatracované bryndzové halušky sú po tejto skúsenosti super a mám ich radšej ako predtým.

Tak to by bolo z ciest, o Picase nemám nič nové, lebo už som ju definitívne odinštaloval a v procesoch som lepší, dnes mi beží iba 35 oproti vtedajším 40. Sám neviem, prečo je to lepšie, ale iste ma femma pochváli. :)

Zo starej diskusie: femma povedala... viem, že o témy nemáš núdzu, ale čo tak niečo z tých tvojich šoférskych, alebo možno o záludnostiach Picasy... ale najviac ma vie pobaviť tvoje zanietené rozprávanie napr. na tému Running Processes 40, neviem síce o čom to je, ale dokážem to čítať x-krát a bavím sa :-)) ...14 máj, 2008 22:28

2009/08/03

Nechápem

Od našej "nežnej revolúcie" uplynie zakrátko 20 rokov. Pre mňa je to história, aj keď obrazy tej doby sú stále živé. Nedokázal by som sa odvolávať na vtedajšie ideály, lebo nie sú z pohľadu dneška až tak dôležité. Vtedy áno, vtedy nás hnali dopredu, do akcie, aj do snívania o krajšej budúcnosti.

Keď si na to obdobie spomínam, tak ako v iných významných obdobiach, vidím tam ľudí. Len ľudí a jednu príťažlivú myšlienku, zbaviť sa nánosu bahna minulého režimu a cítiť sa slobodnými. Sloboda bola cieľom aj v zmysle vlastného duševného zjednotenia, môcť myslieť a konať rovnako, bez dvojtvárnosti.

Všetko ostatné, týkajúce sa života a ekonomiky bolo až za tým, ako druhoradé a očakávali sme, že to zlepšenie príde akosi automaticky. Nebola nálada na veľkú revolúciu, ktorá by všetko zničila, bolo len nadšenie pre obnovu a zbaviť sa vlády tých, čo nás držali v duchovnom šachu po dlhé desaťročia. A ešte hmlistejšia, alebo žiadna bola naša predstava o usporiadaní majetkových vzťahov.

Niektorí však už vtedy nespali a začali popoťahovať politické nitky v záujme svojom, povedzme, že aj v záujme "historickej" spravodlivosti. Pochopiteľné je to a dnes už vieme, že aj "nežná" revolúcia vynáša na povrch aj kalnú penu, aby sa vody prečistili. A od prvého malého víťazstva nad minulou mocou sa krok za krokom začína presadzovať moc nová. Kto čakal milostivé bezvládie a raj na zemi, musel byť sklamaný.

Preto nechápem dnešných oneskorených revolucionárov, ktorí sa snažia nasadnúť na akúsi druhú, či tretiu vlnu. To totiž už nie je revolúcia, ale každodenný život, aj v politike. Od prvého víťazstva v revolúcii nastáva postupné normalizovanie verejného života, jeho usmerňovanie do nových koľají. Spočiatku búrlivé, podľa vonkajších i vnútorných tlakov a osobných, či skupinových záujmov.

V mene nás všetkých...

Rozhodne nemožno očakávať slastný pokoj a nerušený blahobyt bez vlastného pričinenia. Spoločenské rozdiely sme si naordinovali sami tým, že sme odstránili socialistické rovnostárstvo, aby sa mohla prejaviť osobná iniciatíva každého z nás a motiváciou sú samozrejme aj peniaze, majetky a moc.

Takže neplačme, že u moci sú tí, ktorí sa tam predrali vlastným pričinením a možno aj tvrdými lakťami, kontrolujme ich, ale nikdy nedosiahneme toho, že tam budú sedieť baránkovia a ovečky. Budú to dravce, raz vo vlčom oblečení, raz v medveďom kožuchu. Stádo potrebuje pastiera, ale aj vyššiu moc, ktorá dáva pokyny pastierom.

(Voľné myšlienky z pohľadu do 20 ročnej minulosti...)

2009/08/02

Letná preventívno-liečebná kúra

Je už mojou tradíciou, že každé leto absolvujem dvojmesačnú liečebnú kúru. Dalo by sa tiež povedať, že je to letná gurmánska liečebná prax. Neznamená to dva mesiace prázdnin, to by som musel byť učiteľ, ale je to v mojom spôsobe stravovania.

V lete sa zo mňa stáva polovičný vegetarián, hlavnou a prevládajúcou zložkou mojej stravy je paprika a rajčiny a podotýkam, že paprika, ktorá nepáli, nie je paprikou. Tieto dva komponenty musím mať na raňajky, na desiatu, k obedu ako šalát, na olovrant, na večeru a ešte raz, alebo dvakrát pred spaním...

Vôbec to nepreháňam a naozaj to robím každé leto. To sú moje letné zásady správnej životosprávy, ktorá je v podstate liečebnou kúrou na choroby, ktoré síce nemám, ale mohol by som mať... Vedľajším efektom je úbytok na telesnej hmotnosti (čo v zime naberiem späť) okolo 3 kg.

Posúďte sami, na čo je dobrá pálivá paprika (obsahujúca kapsaicín) podľa materiálu z wikipedie:
Prítomnosť dusíkatých látok prispieva k podpore krvnej cirkulácie, k zrýchleniu metabolizmu a k podpore trávenia. Kapsaicín podporuje liečbu celého radu nemocí:

* Trombóza
* Kŕčové žily
* Omrzliny
* Podliatiny a hematómy
* Uštipnutie hadom
* Reynaudov syndróm (ani nechcem vedie, čo je to)
* Otrava potravinami – ostré chilli papričky ničia baktérie
* Srdečná arytmia (kapsaicin funguje ako prírodný blokátor kalcia)
* Diabetes mellitus – kapsaicin znižuje hladinu krvného cukru
* Arterioskleróza
* Usadzovanie hlienov v pľúcach
* Alkoholizmus
* Podchladenie
* Rezné rany
Podrobnejšie na wikipedii.
Netreba kupovať drahé mastičky na liečenie bolesti kĺbov, stačí namiešať pomleté chilli papričky do indulony a natrieť na boľavý kĺb (neskúšal som :).

Chilli papričky zlepšujú chuť k jedlu, zlepšujú náladu, lebo telo pri ich pôsobení produkuje hormón šťastia, endorfín...

To hádam stačí na to, aby bol človek aj preventívne zdravý. A to som nespomenul priaznivé účinky paradajok, ktoré si vygúglim nabudúce...

2009/08/01

Mám na duši šrám

Stáva sa to občas, našťastie nie často. Štatisticky mám overené, že najčastejšie to býva na duši predného kolesa bicykla, ale tentokrát výnimočne mám dieru na zadnej duši. Len takú maličkú, lebo keď riadne nafúkam, vydrží ma niesť niekoľko hodín.

Nie je to zanedbanou údržbou, občas sa do duše niečo zapichne, len sa mi nechce do opravy, tak zatiaľ pravidelne trénujem s pumpou, každý druhý deň. Malý šrám na duši sa hľadá ťažšie, ako veľký defekt, preto sa mi do toho nechce.

Nechce sa mi ani pešo chodiť do garáže, aj keď chôdza je zdravá. Mám radšej chôdzu spojenú s prekonávaním nadmorských výšok. Nedávno som si kúpil turistické palice a už som ich vyskúšal vo vysokohorskom teréne, osvedčili sa.

Nie je to zázrak, ktorý ma vynáša do výšav, ale naozaj čiastočne odbremení dolné partie a časť výkonu sa prenesie do hornej časti tela. Na začiatku som si to uvedomil, ale rýchlo som si na tú záťaž zvykol, je to celkom príjemné. Láka ma to späť do hôr, ale počkám na september, mal by byť pokojnejší, bez tropických horúčav.

Zajtra bude perný deň, teplota vzduchu na okolí Nitry by sa mala podľa predpovede vyrovnať našej normálnej telesnej teplote a mali by sme ju vnímať ako 37°C a to už je sila na hranici zvýšenej teploty (zdroj):

Odporúča sa, nepohybovať sa v otvorenej krajine, lebo extrémne vysoká teplota môže byť nebezpečná, takže poďme do hustých lesov, do krytých plavární a na otvorené kúpaliská pod stromy.