Stránky

31 januára 2009

Ako ďalej?

O plyne sa už hovorí z hľadiska budúcnosti a prevencie. Aká je situácia Slovenska, kam smeruje kritika na našu závislosť a čo sa s tým dá robiť? Otázky, ktorými sa zaoberajú odborníci a politici. Laicky som si to chcel vyjasniť, tak som si dal dohromady hlavné trasy plynu v našom okolí a vychádzajú mi z toho nasledovné odpovede:

Situácia Slovenska je taká, že cez naše územie vedie jedna tranzitná trasa plynu z Ruska (cez Ukrajinu). To je kostra, ne ktorej je všetko doma postavené. Našim problémom (aktuálnym) je vlastne závislosť na jedinom zdroji a jedinej trase z Ruska.

Využívať plyn z Ruska nebolo a ani nie je v zásade nevýhodné, problematické je riešenie krízových situácií, ako bola táto, alebo v prípade havárie na trase. Preto potrebujeme alternatívu, alebo ešte presnejšie povedané, my potrebujeme viac možností pripojenia na systém rozvodu plynu v našom okolí. V žiadnom prípade sa my sami nemôžeme púšťať do žiadnych samostatných akcií pri hľadaní iných zdrojov, než tých, na ktorých fičí aj ostatná Európa.

Kritika na našu plynovú, aj inú závislosť smeruje do minulosti, ale minulosť sa nedá zmeniť. Pravdou je, že tento plyn bol pre nás dlhodobo výhodný a bol a je výhodný aj pre západnú Európu, ktorá sa na tento plyn v minulosti tiež postupne, čiastočne naviazala, pridala si ruský plyn ku svojim iným zdrojom, čím sa výhodne diverzifikovala.

Čo s tým teraz? Politická mapa Európy sa radikálne zmenila, aj my sme sa stali súčasťou spoločenstva EÚ, tak sa delíme o výhody aj nevýhody. V súčasnosti sa ukazuje ako problémovým vedenie plynovodu cez Ukrajinu, čo sa však môže zmeniť, aj keď tá zmena môže dlho trvať a môže priniesť ďalšie problémy.

V Európe sa teda pracuje na diverzifikácii trás a to severnou cestou (North Stream), kde sa má potrubie uložiť na dno Baltu a trasa ruského plynu vedie do Nemecka. Druhý variant, ktorý sa hýbe je južná trasa, kde sú v plánoch dve možnosti:

- jedna je prívod ruského plynu cez Čierne more, Bulharsko a Maďarsko do Rakúska na Európsky systém, to je akcia s účasťou Gazpromu (Blue Stream 2). Okrem iného sú už podpísané základné dohody aj s Maďarskom a ide o zdroj plynu z Ruska.

- druhá je trasa Nabucco, prakticky paralelná s Blue Stream a zdroj plynu nie je v Rusku. Tieto dve trasy by si mali istým spôsobom konkurovať. Ktorá bude skôr a ako to bude naozaj to si musíme počkať, my by sme zatiaľ mali byť napojení na systém a pripravení v prípade núdze robiť operatívne zmeny.

Myslím si, že my by sme mali byť naďalej podielnikmi európskej plynovej aktivity a u nás by sme mali dať do stavu schopného prevádzky spojenie s Maďarskom, snažiť sa o nové kapacity zásobníkov, prípadne uvažovať o prepojení na sever v Poľsku. Okrem toho udržiavať možnosť obojsmernej prevádzky na všetkých našich existujúcich, aj nových spojeniach.

V zmysle poučenia z plynovej krízy by sme mali šetriť energiou, hlavne tou na vykurovanie, zateplovať, hľadať použiteľné alternatívy na báze domácich zdrojov a tiež lokálne využívať vietor a slnko. Tak som si to spočítal a podčiarkol podľa dostupných informácií z internetu a teraz želám príjemné sobotné a nedeľné leňošenie v teple...

Víkendové prognózy

Zimy som sa nasýtil a už trochu predčasne čakám na lokálne oteplovanie a návrat života do prírody. Aj keby sa blížili nové Vianoce, začiatkom februára by ma už sneženie vôbec nepotešilo. Sníva sa mi čoraz častejšie o sviežej zeleni lesa a výške hôr s nadhľadom nad všedné "krízové" starosti.

Nastávajúci víkend ma opäť, vopred sklamal predpoveďou počasia, tak sa moje aktivity môžu obmedziť maximálne na návštevu niektorej plavárne, či "aquaparku" v okolí. Čo iné okrem toho, len blogy a televízia, alebo si vymyslieť nejakú užitočnú domácu aktivitu.

Možno by som mal popracovať v garáži, ale komu by sa chcelo v tejto zime? Keď bolo -15, ani mojej autobatérii sa príliš nechcelo, kapacitne klesla na minimum až tak, že raz som jej musel pomáhať krátkodobým pripojením na nabíjačku. Po niekoľkých desiatkach litrov spáleného benzínu na cestách sa dostatočne spamätala a znovu sa tvári ako by čakala na svoju novú jar. Mám však taký nepríjemný pocit, s ohľadom na jej vek, že ďalšiu zimu už neprežije.

Naša (M) televízia ma dnes trochu skúšala, ostal som pri Vacvalovej s Andrášim a ich komickými hosťami. Teda, nie že by mi Lasica a Radičová pripadali komickí, ale v tejto relácii sa snažia len a len o humor a vtipnosť, aj keď nie vždy sa podarí, vcelku ich znášam. Dnes to začalo dosť rozpačito, herecky rozhodne viedol Lasica.

Lasicov humor mi už dnes pripadá taký ležérny, "nema problema", ako hovorievali kedysi v Bulharsku. Je obdivuhodné, že po toľkých rokoch rozprávania vlastných i vymyslených príhod, sa stále nájde niečo, čo pre diváka vyznieva vtipne a novo.

Radičová to mala oveľa ťažšie, ako estrádna umelkyňa týmto vlastne debutuje, pokiaľ viem, lebo parlamentné komentáre nepokladám za humor, aj keď to niekedy tak vypadá. Začala dosť rozporuplne opisom svojej prvej návštevy na "Západe", ale postupne sa dostala do rozprávačskej formy. No veď, aj múdry schybí a o nič iné tu ani nejde.

27 januára 2009

Čertovský omyl

Stalo sa to v malom mestečku na južnom Slovensku, bolo krátko po poludní, keď sme vošli do reštaurácie Panoráma. Trochu pochybný názov pre sálu s obmedzeným výhľadom z výšky 1. poschodia iba na dlhé námestie. Okrem malej skupinky dávnych maturantov v malej separé miestnosti, sme tam boli jediní návštevníci, tak sme ihneď upútali pozornosť dvoch čašníkov, podopierajúcich barový pult.

Ujal sa nás starší z dvojice, elegantného klasického vzhľadu, v čiernom oblečení s motýlikom a s fúzami pod profesionálnym guľatým úsmevom. Veď hovorím, že klasika zakonzervovaná na južnom Slovensku, ale s inak perfektnou slovenčinou. Dokonca aj jedálny lístok obsahoval slovenské zbojnícke špeciality s kapustou, klobásou a bravčovinkami.

Hneď som dostal chuť na čosi dobré a chutne pikantné. Moja žena si vybrala čiernohorský obaľovaný rezeň a ja som váhal medzi viedenskou roštenkou, na ktorú mám výborné chuťové spomienky z bratislavskej reštaurácie Romantik, a medzi čertovsky pikantným ražniči. Pán hlavný ma s úsmevom upozornil, že čertovké ražnici bude naozaj pikantné, tak som pri tom ostal.

Ešte sme ani nestačili dopiť aperitív (minerálku :) a už sa k nám niesli dva kopcom naložené taniere... Ako by jeden druhému z oka vypadol, až to bolo podozrivé a naozaj. Bol to dvakrát čiernohorský rezeň... Svoje sklamanie som dal primerane najavo, hlavý sa ospravedlňoval, že poplietol objednávku (pri toľkých hosťoch), ale sa akosi nemal k tomu, aby to uviedol na správnu mieru.

Nemal som v úmysle ho preháňať, tak som bral za svoj aj ten obaľovaný čiernohorák, lebo tiež vyzeral veľmi lákavo. Čo k tomu dodať, bol naozaj výborný, len potom keď som uvidel čašníka, ako nesie na tanieri do susednej miestnosti viedenskú roštenku s horou chutne upraženej cibule, prišlo mi trochu ľúto, že som zaváhal a možno by ani nebolo došlo k omylu...

Takýto bol teda môj prvý obed v slovenskej reštaurácii za európske peniaze. Aj sprepitné som si vopred napočítal v novej mene (napriek omylu sme boli spokojní), veď - zmenili sme menu, nie cenu pozornosti... K cenám na jedálnom lístku len toľko, že čiernohorský obaľovaný rezeň s oblohou bol na cenovej úrovni najlacnejšej pizze v talianskej Pise.

24 januára 2009

Príčiny a dôsledky

Každá udalosť má svoje príčiny i dôsledky a zvlášť krízové udalosti si vyžadujú priebežnú aj dodatočnú analýzu príčin a hľadanie cesty pre ďalšie smerovanie a prevenciu. Dnešné sobotné dialógy na Slovenskom rozhlase sa zaoberali príčinami a dôsledkami nedávnej plynovej krízy.

Slovensko bolo jednou z najviac postihnutých krajín EÚ a zrejme aj najviac pocítilo v tej situácii európsku i Českú solidaritu. Asi tak by sa dalo zhrnúť stanovisko diskutujúcich ku kríze. Aj v závere sa dosiahol medzi zástupcami vlády a opozície konsenzus v otázke diverzifikácie energetických zdrojov a trás.

Dobre sa počúvali vecné postoje Oľgy Algayerovej, štátnej tajomníčky MZV aj Eduarda Kukana, poslanca za SDKÚ-DS. Dokonca nemám námietky ani voči moderátovi, ktorý bol vcelku fundovaný v problematike, aj keď bola "počuteľná" jeho snaha, tak typicky slovensky, zatiahnuť diskusiu do politicky konfrontačnej roviny. Našťastie, tú šancu mu nedali.

V tejto súvislosti si začínam uvedomovať, že zhovievavé správanie sa opozície, najmä Dzurindovej SDKÚ je cieľavedomou a rozumnou prípravou k možnému budúcemu vládnutiu. Aj v tejto diskusii som preto pozitívne hodnotil diplomatické vystupovanie Eduarda Kukana.

Uprednostňovanie záujmov Slovenska pred politikárčením (preferovaným viacerými stranami), aj za cenu (alebo práve) istým konsenzom so súčasnou vládou v základných otázkach štátu, ako bola aj nedávna kríza, je dobrým počinom na ceste k štandardným pomerom na Slovensku.

Z hľadiska blízkej budúcnosti, ma znepokojuje predstava prezidentky, ktorá by bola konfrontačne naladená, ako teraz vyhlasuje, voči vláde a parlamentu, lebo vlády sa menia a prezident sa nevolí ako oponent nejakej vlády. Takého nešťastného prezidenta (v kombinácii s vládou) sme tu už raz mali a neželám si to viac. Prezidentský kandidát by sa nemal vymedzovať voči existujúcej vláde, či parlamentu, mal by sa definovať voči štátu a jeho obyvateľom.

23 januára 2009

Na hrane úvah

Nachádzam sa v stave zvláštneho rozpoloženia z úvah o zmysluplnosti písania tohto (a nielen tohto) blogu. Vychádzam z názoru Pavla Rankova (citácia dolu) v rozhovore na stránkach Pravdy o blogoch a o budúcnosti internetu vo všeobecnosti. Je to síce paradox, písať o písaní zbytočností na internet, ale taká je táto doba, tak píšem(e).

Uvažujem, ale myslím si, že prestať s blogovaním kvôli záchrane ľudských kultúrnych hodnôt by sa dalo prirovnať k odstaveniu vykurovania vo svojom byte, s cieľom ochrániť planétu Zem pred globálnym oteplením. Veď hej, že z kvapiek sa skladá more, ale to druhé, že z halierov sú milióny, už u nás neplatí, leda ak u susedov v Česku.

Tak si zatiaľ budem pokojne zapĺňať tento priestor, ktorý nám Veľký brat dáva k dispozícii zadarmo a keď už nič viac, tak si tým budem robiť radosť aspoň sám sebe. Dalo by sa tiež povedať, že svojim literárnym štýlom veľa škody nenarobím, lebo čitatelia sa sem príliš nehrnú :) ale to nevadí, vás pár skalných za to stojí a vítaní sú všetci.

(Týmto srdečne pozdravujem čitateľov wabovín...)

Dnes som tak mimochodom prišiel na možnú príčinu, prečo ma zaujal práve seriál Hviezdna brána. Okrem iného, príťažlivosť vychádzajúca z úspešného filmu z roku 1994, ale aj z akejsi kostrovej podobnosti seriálu s týmto mojim blogom. Nehodnotím, či je to dobré, alebo zlé a ani sa nechcem porovnávať, ale...

Jednotlivé diely seriálu sú pomerne krátke (50 min.), ucelené a nezávislé od predchádzajúcich, dej v nich sa stupňuje od začiatku a vrcholí 5 minút pred koncom a fantázii sa tam medze nekladú, v rámci možností vierohodnosti. Koniec prichádza po jednoduchom a definitívnom vyriešení problému a bez veľkých emócií nastupujú záverečné titulky...

No, možno sa s tou podobnosťou trochu mýlim, ale tak sa mi zazdalo...
_________________________________________________
"Na internete možno pozorovať rast exhibicionizmu alebo straty zábran. Vidno to napríklad na blogoch - ktokoľvek si dnes urobí svoj vlastný osobný blog a píše všetko o sebe – čo sa mu snívalo, ako cestoval do práce, aké má konflikty v rodine a čo si myslí o svojom šéfovi, atď. "
(Z rozhovoru s Pavlom Rankovom na stránke Pravda.sk )
______________________
Zamyslel sa: ktokoľvek...

21 januára 2009

Prešliapaný Nový rok

Vlastne to bude o Silvestrovaní na Václaváku v Prahe. Nebudem vás zaťažovať podrobnosťami, spomeniem iba jasné body, ktoré ma oslovili. Bolo tam veľa ľudí a hodne Čechov... Martin Dejdar to testoval skandovaním: Kto neskáče není Čech... a veru neskákali všetci. Martin ma trochu sklamal, na bielo nalíčený, trochu strohý a trochu strojený, aj keď sa snažil moderovať nenútene.

Raz mu vypadol mikrofón, zožal piskot, ale to zrejme nebola jeho chyba. Spevácke vystúpenia začínala Helenka Vondráčková, ale mňa nikdy neoslnila, tak ani teraz... Do môjho vkusu a spomienok ako prvý zapadol Pavel Bobek so starými večne zelenými piesňami, potom aj Michal David a vcelku dobre sa na Václaváku v Prahe počúvala slovenčina v podaní No Name.

Za srdce ma chytili staré hity, ktoré ešte niekde v komore schovávam, na "singloch" našej mladosti, Deda Mládek Ilegal Band a ich dedovský repertoár samozrejme tiež. Tak mi napadá staro-nová myšlienka, aby som znovu oživil svoj starý gramofón...

Aj Peter Nagy, hoci mladší :) už patrí k našej klasike, aj jeho pesničková zmes znela nádherne nostalgicky. Na záver, k mojej spokojnosti nevystúpil "božský Kája", ale opäť Helenka Vondráčková, tentokrát v nasadenom kurze starých singlov z našej mladosti a plne u mňa bodovala až do polnoci.

Prípitok hercov Z. Adamovskej a P. Štěpánka som už počúval z diaľky, lebo som kráčal dolu z Václavského námestia do svojej obývačky na "stepper" a celých 30 minút som poctivo šliapal až do dvojnásobného prepotenia trička, ako by som pretancoval polku, valčík aj čardáš v jednom kole...

V rámci môjho novoročného predsavzatia som totiž až dnes začal svoj Nový rok 2009, po štvorhodinovom zázname zo Silvestra na TV Nova...

Z môjho oneskoreného Silvestra...

18 januára 2009

O 5 minút trištvrte na dve

Ušlo sa mi dnes iba posledných 15 minút televíznej diskusie s premiérom, akože už na záver plynovej krízy. Bodaj by to tak bolo a hlavne aby sme sa poučili. Teda nie my, čo sme mimo, ale vláda a príslušné naše "privátne" firmy. Jediné čo sa nedá zmeniť, sú lokalizácie zásob zemného plynu na Zemi a ich majitelia.

Nechcem do diverzifikácie energetiky hovoriť, tá môže byť riešená na rôznych úrovniach, od šetrenia až po, neviem čo... v rámci reálnych možností. Zaujala ma diskusia s premiérom a pozícia moderátora, ktorý sa márne snažil nepočúvať svojho hosťa a márne sa snažil doviesť debatu do svojej politickej roviny - koalícia versus opozícia, suplujúc opozíciu.

Premiér popri vecných argumentoch a informáciach sa úspešne bránil vlastným tlakom na politickú rovinu, ale samozrejme z tej druhej strany. V politickej rovine vysoko vyhral na body a v realite, to posúdime po istom čase, keď sa plynová kríza aj fakticky skončí.

Teším sa na časy, keď sa novinári a moderátori zamerajú na skutočné (naše) problémy a politikárčenie nechajú politikom v ich stranách a straničkách...

16 januára 2009

StarGate dnes

Generál Hammond bol odvolaný z funkcie a v úlohách SG1 nastal rapídny zvrat... Nástupca generála nechá zostrojiť super bombu z minerálov dovezených zo vzdialenej planéty, ktorú obývajú Goaldi. Pri prvom pokuse s výbuchom bomby na vzdialenej planéte však príde k jej zničeniu a cez bránu, ktorá sa včas nezatvorila, sa dostáva na zem nebezpečná radiácia...

Plukovník Jack O'Neill tuší za odvolaním generála Hammonda nejaké pozemské štátne spiknutie, tak vezme osud Vesmíru do vlastných rúk, podujme sa sprisahanie odhaliť a Hammonda vrátiť späť do velenia SG1. Aj sa mu to, vďaka jeho múdrosti, šikovnosti a hlavne tvrdosti (inak pôsobí dosť mäkko) podarí. Ako inak, aj na Zemi sa mu darí rovnako ako na každej planéte.

Pozerám tento seriál už 2 - 3 týždne, zatiaľ púta moju pozornosť, len sa mi zdá, že plukovník O'Neill je zo samých happyendov značne znechutený a začína byť nepresvedčivý, akoby svoje nebezpečné poslanie plnil ľavou zadnou, len tak mimochodom, veď aj tak vie, že všetko pre neho dobre skončí...

Plukovník nikdy nestráca fazónu, vždy je nad vecou a nikdy neprejavuje žiadne emócie a ak, tak iba v rámci povinnej trošky zvláštneho humoru. Majorka Cartrová zase bez mihnutia oka zostrojí na povel nového veliteľa superbombu, aj keď je presvedčená, že je to proti jej morálnym zásadám a hrozba pre obývané planéty a v konečnom dôsledku aj pre Zem (Ameriku).

V dnešnom dieli bol aj zaujímavý politický aspekt - nejakí šéfovia špeciálnej tajnej služby NID (jednej z mnohých...) sa spolčili s Rusmi a presvedčili ich, aby svoju hviezdnu bránu zničili. Na záver sa generál Hammond vrátil do svojej funkcie a všetko sa vrátilo do starých koľají... Svet bol opäť zachránený a Vesmír tiež, až na tú jednu planétu... až na tú jednu planétu...

14 januára 2009

Čo je za tým?

Už je všetko jasné, kto je väčší a kto menší vinník, kto je postihnutý viac, kto menej a kto totálne. Samozrejme ide o plyn. Chcel som dodržať bobríka mlčania až kým nezačne k nám prúdiť plyn z východu, ale to by som asi musel tento blog nadlho opustiť. Vsjo jásno, sa tam hovorí a tiež sa tam hovorí, že za tým všetkým je v pozadí ešte väčší brat.

Po dnešnej diskusii s odborníkmi na TA3 je jasné, že v rámci Ukrajiny je niekoľko alternatívnych riešení, jedna zlá a dve ešte horšie, ani jedna dobrá správa pre nás... Takže nechajme plyn plynom, počkajme si, ako sa to vyvrbí, lebo čo neovplyvníme, to nech plynie tak, ako chcú mocní na nebi... Rád by som písal o niečom pozitívnom a príjemnom, ale kde vziať a nekradnúť?

Počasie nám pripravilo pravé zimné radovánky. Vytiahol som auto z garáže a hneď na skle primŕzal dážď. Cesty sú ešte zasolené, tak nemrzli, ale ak sa trochu ochladí, bude to ako sklo, možno do rána. Lepšie bude sedieť doma. Veď sa to už aj na cestách prejavilo zvýšením aj neatmosférických "zrážok". Zdá sa, že mnohí sa stále niekam bezdôvodne a nezodpovedne ponáhľajú.

09 januára 2009

Lampa opäť na scéne

Po včerajšej oslave v Národnom divadle to už máme za sebou - sme v Eure aj slávnostne. Nebudem sa vyjadrovať k programu, veď som tam nemusel sedieť, ale rád by som povedal, že som bol zvedavý hlavne na slová premiérov Poľska, Česka a Maďarska. Pochopiteľne, lebo reakcie susedov sú najzaujímavejšie.

Pre mňa ani nie je dôležité o čom hovorili, to podlieha v takýchto prípadoch istej slušnosti a oficiálnosti, ale vnímal som skôr celkový dojem. Český premiér bol trochu neistý a nevyšlo mu záverečné slovenské "Dovidenia..." Poľské vyjadrenie bolo susedsky žičlivé. Príjemne ma prekvapilo bezprostredné vystúpenie maďarského premiéra, bez papiera, vecné, jasné, stručné a susedsky úprimné, perfektné vystúpenie.

Dnes som mal aj svoju osobnú premiéru, prvýkrát som platil účty na pošte Eurom (a v krčme svoje prvé euro-pivo). Všetko som si doma spočítal a pripravil. Jediný problém sa ukázal, že som 5 centov považoval za 50... Akoby aj nie, keď za päťkou je zemeguľa, ktorá vyzerá ako nula (guľa nech mi prepáči)... Už budem vedieť. Tie centy mi nejako nesedia, aj pani poštárka za priehradkou povedala, že mi vydáva eurá a (euro)haliere. A prečo nie?

Na námestí som stretol dvoch kolegov, jedného staršieho a jedného mladšieho ako ja. Staršieho nedávno spovedal Oliver Andráši vo svojich Múdrych... Spýtal som sa ho, koľko mu zaplatili, snažil sa rozprávať čo najdlhšie, aby toho bolo čo najviac, ale vraj nič nedostal. Ani mu nedali podpísať súhlas s uverejnením.. Za ankety sa teda asi neplatí...

Večer som si nenechal ujsť novú Lampu. V skutočnosti som sa pozeral na Lampu starú, lebo Hríb bol starý a diskutujúci tiež. Najprv sa posťažoval na svoj ťažký život a potom diskutovali na tému ktorá už raz bola (podobná) na programe a nesie jasný divácky úspech. To mi však nevadí, takýto program, aj takéto témy mi vyhovujú. Kým nezačne búšiť do politiky, lebo tam je trochu neohrabaný.

A ešte k tej téme života, kedy vlastne začal... Otázku podľa mňa zodpovedali dostatočne jasne. Otázku o Bohu veľmi inteligentne nezodpovedali, do tajov božích sa veru vedcom neoddá hovoriť.

Myslím si, že naša starosť o iné civilizácie vo vesmíre je a ostane navždy v oblasti teórie a scifi, ale je to v poriadku, aj tak je vzrušujúce o medzihviezdnych letoch hovoriť.

V poslednom čase sledujem seriál Hviezdna brána, ako oddychovú reláciu. Ničím nezaťažuje, všetko je jasné ako v rozprávkach, kde dobro víťazí. Čistá fantázia.

04 januára 2009

Vnútorné veci

Je čas, keď sa aj na blogoch bilancuje, robia sa malé domáce inventúry. Nerád sa pridávam k masovým trendom, ale takéto úvahy na záver roka robím už tradične, tak pár slovami aj teraz zhrniem svoje záverečné dojmy. Tentokrát som si dal na čas, tak ma predbehli viacerí, ale to môže byť aj výhoda, lebo niektoré všeobecné uzávery už nemusím opakovať, na iné zase môžem reagovať.

Bilancovanie môže byť optimistické, alebo aj také, ktoré končí s danou etapou vývoja a nastávajú novoročné zmeny a predsavzatia. Pozitívne to vychádza na Bútľavej vŕbe, dokonca autor udeľuje blogerské (virtuálne) ceny a mne sa ušla cena "Diskutujúci roka". Asi som si ju zaslúžil, lebo medzi slepými aj jednooký býva kráľom... Tým som chcel iba naznačiť, že s diskusiami sa tu málokedy roztrhne vrece.

Filip sa chváli 34 tisícmi čitateľov v minulom roku, u mňa bola iba polovica, ale to uvádzam ako nedôležitú informáciu, len pre porovnanie. Filip sa zameriava na "angažované" a spoločenské témy, ale aj na politiku s vyhraneným názorom, študentskú problematiku a to prináša iný okruh čitateľov ako moje všedné, osobné postrehy, glosy iba s občasným zabŕdnutím do vážnejšej problematiky.

Z Bútľavej vŕby som bol nasmerovaný na Hyenoviny, na ktorých autor končí, lebo sa nenaplnili jeho očakávania, hlavne v návštevnosti a tiež mu chýba diskusia, známy to problém na osobných blogoch mimo sme a podobných - nedostatok odozvy, diskusie a uznania, tak prechádza blogovať s menej osobnými vecami na blog.sme...

Sú známe aj prípady blogerov, ktorí začali na blog.sme , neskôr prešli na inú platformu a sme zanechali, alebo pokračujú v oboch smeroch.

O životnosti blogera sa už dosť popísalo, sú veci, ktoré prinášajú rýchlu blogerskú smrť (poznám) ale je aj tisíce maličkostí, ktoré dokážu blogera "uondať" až tak, že pomaly a isto zbalí kufor. Medzi tie drobnosti patrí aj nedostatok odozvy a uznania. Taký je život.

Sám sebe si týmto gratulujem k oceneniu od Filipa... :)

01 januára 2009

Elisabeth v dóme

Už dávno mala byť v Dóme sv. Martina. Rozporcovaná zatiaľ čaká, kým sa ľady pohnú. Niečo z nej je zložené v dóme pod hradom, niečo v slovenskom Ríme a ten zbytok v Nemecku. To všetko som sa dozvedel z internetu, inšpirovaný novoročnou bohoslužbou v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Už pred dva a pol rokom sa arcibiskup Sokol rozhodol vymeniť starý organ v dóme za nový. Ten pôvodný, historický 34 registrový organ z dielne Vincenta Možného, pochádza z roku 1880. Jeho nevýhodou bolo od začiatku akusticky nevýhodné umiestnenie v priestore pod vežou v dvoch skriniach. Smerom do chrámu sú vystavené iba drevené atrapy píšťal.

O histórii tohto organu je toho dosť popísaného na internete, sú tam aj odborné stanoviská k výmene. Osobne som sa stretol s dvomi odlišnými názormi na výmenu, jeden bol za a druhý proti. Potrebu nového organu obhajovala organistka Monika Melcová a protinázor reprezentoval Ľuboš Ihring, ktorý si myslí, že v dóme mohol ostať starý, aj nový organ.

Nech je to už tak, alebo onak, skutočnosť je taká, že starý organ je demontovaný a uložený zatiaľ v sklade v Trnave. Nový mal byť inaugurovaný na jeseň 2008, no ktovie či to bude hotové k tohtoročnej Veľkej noci. Karty zrejme zamiešalo aj rozdelenie Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy.

Nič sa už nedá vrátiť, preto jedinou cestou je nainštalovanie nového organu a dúfať, že bude, spolu s priestorom chrámu znieť ako najlepší organ na Slovensku, ako sa píše v niektorých článkoch. Zaujímavé je, že tie isté montážne obmedzenia, aké mal pôvodný organ, má aj tento nový. Na veži je totiž okno, ktoré má byť zachované.

Nový organ má mať v priestore pod vežou iba registre, ich zvuk sa šíri dobre aj z takéhoto priestoru (obdoba subwooferu v domácej akustickej sústave) a ostatné píšťaly sú umiestnenie čelne smerom do priestoru chrámu.

O historickej a pamiatkovej stránke som nechcel hovoriť, tá už bola nejakým spôsobom rozhodnutá, preto už iba niekoľko údajov k novému organu:

Hmotnosť celého nástroja je 9000 kg a stál približne 30 mil. Sk. Pre jeho krásu a ženskosť mu autor dal meno "Elisabeth". Bude mať 3 manuály, viac ako 60 registrov a 3806 píšťal. Najmenšia píšťala má 7 mm, najväčšia 9,7 m a bude vybavený najmodernejšou počítačovou technikou.

Autor organu Gerald Woehl navrhol nástroj tak, aby bolo okno vo veži výtvarne zakomponované a hlavný vrchný stroj bude umiestnený pod gotickým oblúkom v dvoch skriniach smerovaných do priestoru dómu.

Záverečná otázka znie: Stretneme sa na Veľkú noc v dóme s Elisabeth?

PF 2009

Kapustnicový symbol kontinuity času uvarený na Silvestra v roku 2008 a konzumovaný na úplnom začiatku Nového roka 2009...

Dobrú chuť a všetko najlepšie po celý rok!

.