Stránky

30 novembra 2009

Týždeň bez bodky

Z domova: Keď sa zamyslím nad udalosťami minulého týždňa, najdôležitejšie sa mi zdajú šúľance s makom, ktoré som mal v nedeľu na obed. Myslím to celkom vážne, boli vynikajúce, podobne ako krémová cesnačka vo vydlabanej veľkej žemle. Že voľby? Tie sme vyhrali, tak panuje všeobecná spokojnosť... Svoju výhru už komentoval Dzurinda, aj Fico.

Moja rehabilitácia s cvičením a plávaním prebiehala lepšie ako som očakával, sestrička na mňa tlačí a nedá mi vydýchnuť... Je to výborný pocit, keď sa človek môže na chrbte poškrabkať obidvomi rukami. Čo sa týka ramena, mohol by som už bez problémov nastúpiť u štátnych lesov za drevorubača a plávať by som mohol aj na olympiáde (veď niekto musí byť aj posledný...). Len by som si mal dať nalepiť "kinesio tape" na zvýšenie svalovej výkonnosti, ako riadny olympionik.

Zo sveta: Vedci vraj zistili, že vesmír, ktorý poznáme a vidíme, je len zlomkom celkovej hmoty vo vesmíre. Ten podstatný zvyšok tvorí temná hmota, ktorú nevidíme a nevieme ju nijako uchopiť. Je všade, fakticky drží vesmír pohromade. Drží aj nás tým, že nám dáva príťažlivosť... Preto je gravitácia tak silná a preto sa pri rozbití atómu uvoľňuje tak obrovské množstvo energie, ktorá je pôvodom temná.

Zaujímavý paradox, vedci tú neznámu neviditeľnú energiu (hmotu) nazvali "temnou", ale neznáme miesta na zemi označujeme ako "biele" miesta.

27 novembra 2009

Rodové rozdiely

Keď vidím pred sebou ženu, ktorá sa vyzlieka, po každom kúsku zhodeného šatstva a bielizne je krajšia. U mňa je to naopak, keď sa postavím nahý pred zrkadlo a obliekam sa, po každom kúsku bielizne a šatstva som krajší... Najkrajší som v snehovej fujavici, s baranicou stiahnutou na uši a s rúškou proti chrípke na nose. :)

(: enžáv ťarben :)

24 novembra 2009

Reklama

Niekedy sa mi zdá, že reklama je spoločenským odpadom, ktorý znečisťuje a ohrozuje naše životné prostredie množstvom farebne potlačeného papiera, či étericky nadmerným vlnením rozhlasových a televíznych kanálov, alebo tiež duchovne nadmerne prisudzovanou dôležitosťou reklamy v porovnaní s inými, Bohu a človeku milými činnosťami.

Na druhej strane, v aktuálnej ľudskej spoločnosti plní reklama aj funkciu akéhosi mazadla, ktoré pomáha roztáčať stroje ekonomiky a neustále aktivuje ľudské obranné mechanizmy voči nej, teda paradoxne zvyšuje reklamnú imunitu spoločenského organizmu. Platí tu to isté, ako u nadmerného užívania liekov, príliš veľa reklamy vedie k rezistencii voči nej.

Z aktuálneho reklamného balíka som si tentokrát všimol politickú reklamu SaS, v ktorej jej najvyšší ďakuje voličom. Zdá sa mu, že je zase o krok bližšie k parlamentu. Nechcem mu tu robiť reklamu, lebo to ani nepotrebuje, už sa mu ušlo dosť pozornosti, ale zaujali ma jeho aktuálne propagované referendové otázky.

V súhrne by som povedal, že sú starostlivo vyberané na efekt, napriek tomu si o nich dovolím pouvažovať z môjho zorného uhla.
1. Zrušenie koncesionárskych poplatkov - je iba malé "a" za ktorým musí nasledovať ešte zopár väčších písmen abecedy. V ďalšom kroku totiž treba prísť na iný spôsob financovania verejnoprávnych médií a tu sa núkajú v zásade dve možnosti - financovať ich priamo z daní, čo by zjednodušilo systém, ale podriadilo by ich vláde. Druhou možnosťou je nefinancovať ich z verejných zdrojov, teda ich premeniť na komerčné (čo je fakticky privatizácia), teda zrušiť ich verejnoprávny štatút. Prvá otázka takto získava oveľa širší rozmer, ako by sa zdalo. Možno autori majú v rukách komplex riešení, ale ja ho nepoznám.

2. Obmedzenie poslaneckej imunity - to je pesnička, ktorá už bola v repertoári viacerých speváckych zborov, ale vždy akosi narazila. Možno motyka vystrelí a raz sa to podarí, aj keď si myslím, že sa to bude dariť iba postupne a pomaly.

3. Zníženie počtu poslancov na 100, to je trend, ktorý sa už uplatnil na obecných úrovniach ale v NR SR bude mať šancu až vtedy keď to dostaneme nariadené z EÚ...
Tak, či tak, všetko bude závislé od vývoja politickej situácie, ako sa budú strany cítiť pre takú zmenu, lebo ju dobrovoľne podporia iba tí, ktorým bude vyhovovať zo straníckeho pohľadu.
Zníženie počtu poslancov má však aj svoje pre i proti. Na prvý pohľad sa ušetrí trochu peňazí (možno.....), na druhej strane sa menej ľudí skôr dohodne, ale sa hovorí aj - viac hláv, viac rozumu (áno, záleží na tom, či sú tie hlavy kapustné, alebo poslanecké...).

4. Stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín - usmievam sa, lebo je to veľmi všeobecne povedané a nie je v tom žiaden skutočný limit. Nie je rozhodujúca maximálna cena, ale požiadavky na komfort a bezpečnosť. Cena je vždy závislá aj od ponúk na trhu, takže tento bod si radím do veľmi otáznych.

5. Voľby cez internet - taká otázka nič nestojí, osobne si to neviem predstaviť, lebo je to zrejme dosť komplikovaná záležitosť technicky aj bezpečnostne, takže tiež to nebude veľmi lacná realizácia. V každom prípade predpokladám, že SaS toto presadzuje ako prostriedok na kvalitatívnu zmenu voličskej základne, čo môže byť z istého pohľadu aj rizikom, starší asi vieme ktorým smerom. Ak voľby cez internet, tak by som ich spojil aj so všeobecnou voličskou povinnosťou.

6. Zmeny v tlačovom zákone, bez ďalšieho vysvetlenia je to rozhodne najľahšie uskutočniteľný zámer, lebo vôbec nie sú tu tie zmeny definované... Viem, že sa o tom zákone veľa povedalo, ale takto položená otázka do referenda je viac-menej iba do zaokrúhlenia počtu.

Tiež som sľúbil minule, že o politike už píšem naposledy a tiež som populisticky nedodržal slovo... Ale veď som vlastne písal o reklame...

21 novembra 2009

Prúd času

Aby sme neuviazli v spomienkach, treba sa občas pozrieť aj na súčasnosť, na ten prchavý moment, ktorý je tu teraz a v momente je zase preč. Ľudia, príroda a veci okolo nás sú na pohľad nemenné. Tak ako bežne nevieme pozorovať rastliny v ich raste, tak ani vlastný život nevidíme ako neustálu zmenu, ktorá nás opotrebováva. Zdá sa nám, že sme stále rovnakí. Až sa raz pozrieme na fotografie spred rokov a zbadáme prúd času. Alebo deti, rastú a my sa nemeníme, iba na nich vidieť čas.

19 novembra 2009

Život nad spomienkami

Dá sa povedať, že dosť bolo politiky? Nedá, je všade okolo nás. Aj v našej obývačke práve kraľuje Hríb. Máme tri televízory, rôzne staré, ale Lampa ide len na tom najnovšom. Jeden z tých starších je farebný, vyrobený v Česku, ten najstarší je z Rumunska, čiernobiely. Je veľmi zachovalý, svojho času sme ho kúpili ako dočasnú náhradu za pokazený Rubín-Tesla, ktorý odišiel týždeň pred revolúciou. Oba však majú nedostatočný kanálový rozsah na dnešné pomery káblovej televízie.

Náhodou, práve v tom istom čase ako nám odišiel Rubín, som prestal konzumovať hríby. Nie že by som zberačom neveril, príležitostne sa zúčastňujem na zbere aj ja, ale dobrovoľne som sa vzdal tej pochúťky, aby v prípade potreby bol vždy niekto, kto poskytne prvú pomoc... :) Nikdy sa nič také nestalo, ale bral som to ako prospešnú abstinenciu. Od istého času konzumujem virtuálneho Hríba, ale témy si starostlivo vyberám, to sme nakoniec očakávali aj od nežnej, že nám prinesie pluralitu názorov a slobodnú voľbu (aj TV programu).

Dnes, keď nie som v centre diania (v obývačke), sám sa zamýšľam nad mojimi spomienkami z tých čias. Sú tam kde majú byť, raz ich odtiaľ možno vytiahnem, ani to nemusí byť okrúhly dátum, len tak pre potešenie... Nemyslím si, že politici klamú, len niekedy to vypáli úplne naopak, a stalo sa to aj Václavovi Havlovi v jeho prejave z roku 1989. Nechcem citovať, ale kto má záujem, pozrie sa sem. Tak je to, mali sme ideály, dnes máme život.

Dnes naposled...

16 novembra 2009

Daj Bože Vianoce

Pred nedávnom som sa sťažoval na skorý príchod Vianoc do médií ale tieto boli rýchlo vytlačené z centra pozornosti reflexiami na 17. november 1989. Okrúhly dátum zaúčinkoval neobyčajne silne, oveľa viac ako po iné roky sa spomína, píše a hodnotí ostatných 20 rokov. Porovnáva sa dnešok s ideálmi "nežnej".

To všetko je v poriadku, každý si rád zaspomína na silné emócie, ktoré nás vtedy držali. Aj u nás vyvesili spomienkové fotografie a dokumenty na to obdobie VPN a OF. Práve tieto dve odlišné organizácie boli predobrazom rozdelenia republiky, presnejšie - zrovnoprávnenia zložiek vtedajšej federácie. Už tam bol položený základ samostatného fungovania dvoch republík.

To ostatné čo nasledovalo, bolo iba pozvoľným uvádzaním písaných, aj nepísaných revolučných ideálov do života. Jedným z hlavných hesiel mítingov bola požiadavka na zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva. K tomu skutočne došlo v nasledujúcich rokoch a ja si myslím, že to bolo dosť podstatné, lebo z ideálov sa žiť nedá. Dodatočne si môžeme klásť otázku, kto z toho profitoval viac a kto menej?

Na ekonomické profity tej doby mám teóriu, že profitovali aktívni ľudia (ako vždy), ktorí videli trochu ďalej ako bežný občan. Tí nemuseli byť ani veľmi viditeľní, stačilo poťahovať nitky z pozadia. Využili pritom aj politické informácie a nenápadne smerovali porevolučný vývoj k dosiahnutiu svojich cieľov, ale tak to podľa mňa vždy chodí.

Na druhej strane sú tu pre masy aj slobody, tie sme dosiahli všetky, ľudské aj občianske, ktoré sú už závislé len od vlastných schopností, teda od stavu nášho konta. Dosiahli sme to, že každý sám má v rukách, v možnej miere svoj osud a pritom nikto nemusí skláňať hlavu pred samozvanými autoritami (nezamieňať s "celebritami":). Nič lepšie sme v roku 1989 nemohli zažiť.

14 novembra 2009

Spravodajstvo týždňa

Z domova

Dnešný deň je u nás zasvätený voľbám do VÚC. Naozaj, voľby sú ako sviatok, lebo tak ako chodíme do kostola, tak chodíme aj k volebným urnám. Poriadne sa pred tým vyumývame, chlapi sa oholia a navlečieme sa do nejakého slušného oblečenia a niektorí nahodia aj úsmev. Protestujete, že nie všetci chodíme do kostola? Na veď! Aj v tom je kus podobnosti.

Tak isto by sa dalo povedať, že v Boha a v zázraky neveria len tí čo chodia do kostola, ale aj mnoho iných zo stáda pohodlných. Ateisti sa bijú do pŕs, že zázraky neexistujú. Existujú však aj politickí ateisti a tí zásadne nechodia k voľbám, lebo neveria na volebné zázraky.

Pravdaže, ani veriaci nečakajú po voľbách zázraky, ale hovorí sa, že viera aj hory prenáša... (alebo láska?). Tak, alebo onak, pre mňa je výsledok neistý, lebo som sa pred volebným aktom neoholil.

Prírodné zákony

Od istého času chodím plávať a tam občas premýšľam nad prírodnými zákonmi. Najlepšie mi to myslí pri splývaní na hladine. Riešil som napríklad problém s archimedovým zákonom. Ak plávam s vystrčenou hlavou, ťažšie sa držím nad hladinou, ale keď ponorím aj hlavu, splývam pohodlne, vtedy je to úplne perfektné. Jediným problémom je, že občas musím vystrčiť nad hladinu periskop.

Ak teda ponorená hlava pôsobí ako plavák a nadľahčuje telo, tak potom musí byť dutá. Výsledok pokusu - sám na sebe som dokázal, že mám dutú hlavu... Pozor, nezovšeobecňujem to, vy ju máte určite vyplnenú múdrosťami, tak si ju pekne držte nad hladinou a nespoliehajte sa, že vás hlava zachráni, keď vás hodia do vody.

Vianoce


Prvou predzvesťou blížiacich sa Vianoc sú vždy vianočné reklamy. Podľa nich sa už istý čas nachádzame v tomto cirkuse. Ešte zaujímavejším sviatkom ako Vianoce je Nový rok. Kedysi, k novému roku nosili kominári po domoch kominásky nástenný kalendár. Dnes túto tradíciu prevzal istý telefónny operátor pomarančovej farby. Pekná pozornosť, na každý týždeň propagácia nejakej oranžovej služby, to poteší.

Ku kalendáru je pribalený aj osobný list s ďalšími super ponukami. Na prvý pohľad, len sa človek nesmie zaujímať o podrobnosti. Napríklad rýchly internet už od 6 € a keď chcete balíček, aby bol užitočný, dostanete sa až na 23, alebo 33 €. Takže môj súčasný balíček bez obmedzenia dát, za 12 € je bezkonkurenčný a nemením podľa kalendára.

Na záver citát z diskusií na blogoch: Blbý národ, blbá vláda... (napísal: Blbec)

11 novembra 2009

Vúcka, kraj, alebo župa?

Nemám čas, som strašne zaneprázdnený, lebo čítam knihu. Ešte stále nie som v stave prezradiť názov, ani autora, mám za sebou iba jednu štvrtinu, tak by to bolo príliš skoro. Na strane 84 ma však zaujal citovaný výrok svätého Bernarda, ktorý má hĺbku, tak ho tu odcitujem aj ja. Svätý Bernardín si položil otázku "Čo je Boh?" a sám na ňu aj odpovedal: On je dĺžka, šírka, výška a hĺbka.

Okrem čítania mám aj iné povinnosti, hoc aj také dobrovoľné, ako teraz keď práve pečiem oškvarkové pagáče. Mám na ne veľkú chuť, cesto som vypráskal a poviem vám, že pre ľudí postihnutých počítačovou myšou, je ručné miesenie cesta výborným tréningom. Cesto teraz chvíľu odpočíva a ja som si odskočil sem na kúsok relaxu.

V minulých dňoch som mal znovu príležitosť sledovať ľudí v čakárni u lekára. A keby len ľudí, ale musel som vnímať aj doktorov a sestry... Sestričky by mali byť v zásade milé osoby, najlepšie mladé a blonďaté. Včera som bol svedkom generačného stretu dvoch sestier a vyzeralo to tak, že sa pustia aj do vlasov.

Jedna pani, už bývalá sestrička sa domáhala pozornosti sestry, ktorá vyšla medzi pacientov v čakárni. Sestrička v službe ju rázne uzemnila a poslala do patričných medzí na úroveň ostatných čakajúcich. Tej staršej, v úlohe pacientky, nebolo viac treba, zvýšila hlas a opakovaná paľba sa chvíľu niesla čakárňou... Skončilo to tým, že pacientka sa bude sťažovať na vyšších miestach. Veď uvidíme! a buchla dvermi za sebou.

Načriem aj do iného súdka s kapustou - ani som sa nenazdal a už sú tu zase voľby. Žiadna veľká volebná kampaň, bilbordy si nevšímam, tak sa to ku mne priblížilo nejako plazivo. Nie že by som mal problém s voľbou, to nie, ale pravdu povediac tam nemám žiadnych mojich politických obľúbencov a nemám ich nielen tam. Navyše tá názvoslovná schizofrénia, kraj, župa, VÚC sa mi tiež nepáči.

K voľbám pôjdem aj tak, mám na to občianske právo, aspoň zatiaľ, kým kalení demokrati nevymyslia niečo iné. Svoje volebné právo využijem aj za cenu zmeny môjho osobného víkendového plánu. Pred vzdialenejšími veľkými voľbami ma zaujali špekulácie o možnom spojení Sulíkovej a Bugárovej strany. Je to zaujímavá myšlienka, len by som si netrúfol odhadnúť dopady takého spojenia.

No, ale stačilo politiky, idem sa pozrieť do trúby na pagáče...

05 novembra 2009

Alternatíva Svet

Alternatíva je možnosť voľby medzi dvoma riešeniami. Stáva sa, že možnosť voliť medzi dvoma riešeniami v praxi nestačí a tým nemyslím na politické voľby. Napríklad taký internetový prehliadač Mozila Firefox, ktorý používam, občas potrebuje alternatívu. Ja však mám alternatív niekoľko, tak čo s tým, keď podľa jazyka je vždy len jedna, aj keď v slovníku je aj množné číslo "alternatívy"?

Akousi povinne dobrovoľnou alternatívou je v mojom windowse IE8, ale ten nerád používam, lebo nemá dobrú povesť aj keď je už možno dobrý a dobehol Mozilu, lebo zvyk je železná košeľa a ja sa už dlhšie obliekam do Mozily. Skúšal som Google Chrome, Chrome plus a Chromium, skoro dobré, ale nastaviť ich tak, aby som tam bol doma ako vo Firefoxe, je ťažké. A tie modré odtiene sú pre mňa dosť nezvyklé... Maličkosť, ale zaváži.

Môj posledný kandidát na alternatívu je sympatický sparťan TheWorld3, ktorý má všetkých 5P, len jeden mínus v modrom ladení. Vlastne ešte jeden, že je postavený na jadre IE, čo trochu straší, ale možno by nemalo. Neviem, nie som odborník. Má dokonca "sidebar" podobný ako u Firefoxu. Možno je to tak, kto príde posledný, je najlepší. Zatiaľ si tento "tretí Svet" nechávam v postavení "alternatíva".

...
Tri odseky nezáživného mudrovania uzatváram pre seba predpoveďou prebdenej noci... Kúpil som si totiž knihu! To pre mňa znamená začať čítať a keď ma kniha chytí, neprestávať, kým oči vidia. Zatiaľ neprezradím autora ani názov, lebo ak ma nezaujme, uložím ju do zabudnutia ako mínus 13€. Ak ju dočítam (čo verím, lebo som si ju sám vybral), tak sa potom ozvem...

Na úplný záver zopár technických údajov o knihe:
- hrúbka knihy, asi 4 cm
- počet strán 448
- z anglického originálu ju nepreložil Marián Pochylý, (preložil novú knihu "Tri životy jedného muža" a najnovší trhák Dana Browna, ktorý vyjde na Slovensku vo februári...)

...do prečítania...

04 novembra 2009

Dobrá správa pre zlé časy

Máte zlú náladu a nič nie je pre vás dobré? Nevadí, môžete to výhodne využiť. Podľa výsledkov istej austrálskej štúdie, je smutný človek lepšie pripravený na zvládanie náročných situácií. Pesimisti sú z pohľadu tejto štúdie múdrejší ako ich protiklad. Nie sú to vraj žiadni ťulpasi, len majú zvýšenú schopnosť posudzovať konanie iných a zlá nálada im tiež posilňuje pamäť.

Negatívne naladení ľudia sú kritickejší voči okoliu, to je celkom pochopiteľné aj mimo vedeckej štúdie, viac si všímajú signály z okolia ako ľudia šťastní. Dobrá nálada podporuje tvorivosť, človek je ochotný spolupracovať, prispôsobiť sa, ale je dôverčivejší. Šťastný človek je náchylný uveriť čomukoľvek, čo počuje od ľudí a to je na zváženie, či byť šťastným, keď zlá nálada stúpa na cene.

Pohľad na svet cez čierne okuliare zlej nálady teda môže byť paradoxne dobrý, takže vy všetci smutní, čo nenachádzate vo svojom okolí nič dobré, sa odteraz môžete spokojne usmievať, ste vo výhode. Alebo radšej, pre istotu nie.

__________________________
Inšpirácia z čítačky
(originál tu).

02 novembra 2009

Med a pamiatka

Nie je všetko zlato čo sa blyští a teraz už ani med nie je vždy med. Kto nemá doma na balkóne, alebo v záhrade včeliu rodinu, má smolu, lebo možno si kúpi v obchode falošný med. Už dávno konzumujeme umelo vychované kuracie mäso a umelé polievky. Z kukurice sa vyrábajú osviežujúce a energetické nápoje, detská výživa a ktovie ešte čo, tak prečo nie aj med?

Pamätníci vedia, že kedysi istý Nikita, čo búchal topánkou na pôde OSN, chcel pomocou kukurice vybudovať komunizmus a hovorilo sa, že bude pestovať kukuricu aj na Mesiaci...

...

Tak máme za sebou Dušičky, a Sviečku pre nenarodené deti. Je zvláštne že máme mŕtve deti, ktoré sa nenarodili, len sa obávam, že časom bude centrálne okrem internetu kontrolované aj počatie. Ale nie o počatí a sviečkovom pochode som chcel, o tom píšu iní, podobne ako o všetkých možných aspektoch oslavy sviatku Pamiatka zosnulých...

Chcel som len, na rozdiel od Martina, vysloviť uznanie našim policajtom, ktorý sa zamerali na bezpečnosť motoristov v okolí cintorínov. Mal som možnosť vidieť ich pri dvoch Bratislavských cintorínoch a je mi jasné, že bez ich asistencie by tam došlo veľmi rýchlo k absolútnemu kolapsu dopravy. Aj na takéto služby ich máme a tentokrát to zvládli perfektne.

01 novembra 2009

Pravda zvíťazí?

Kedy pravda zvíťazí nad klamstvom a pokrytectvom? Obávam sa, že nikdy, lebo pravda vlastne ani nemá prečo bojovať za svoje víťazstvo, lebo proste je a existuje objektívne absolútne ako fakt. Iba mi ju vidíme relatívne zo svojho uhla. Sme ľudia, tvory spoločenské. Žijeme kultúrne a v spoločenskom styku často používame lož, alebo iba pravdu zamlčiavame, čo je v podstate to isté. Je to taká spoločenská hra, ale niekedy aj zákerná zbraň.

Občas si kladieme otázku, prečo máme radi vymyslené príbehy a filmy, v ktorých ani jedna scéna nie je pravdivá, všetko je hrané a predstierané, aj keď zväčša veľmi prirodzene a pravde podobne. Veľmi dobre to vieme, ale necháme sa klamať, radi uveríme, aspoň na chvíľu. Radi sa necháme klamať, ale klamstvo musí byť na našej mentálnej úrovni. Kto je naivný, uverí aj naivnému klamstvu, inteligent vyžaduje inteligentne podané nepravdy a hlupák uverí každej hlúposti.