Stránky

30 decembra 2009

A je po

Už je skoro po sviatkoch, ostáva nám už len ten naj záverečnejší v končiacom roku. Silvester s plynulým prechodom do Nového roku je bodkou a výkričníkom, ale aj otázkou a veľkým písmenom na začiatku novej vety, zatiaľ holej a nerozvinutej, ale s veľkým, až ročným potenciálom 2010.

Vianoce sú už takmer dokonale zabudnuté. Boli podobné tým predchádzajúcim, len postupnosti stretávania rodiny boli u nás trochu pozmenené. Jazdil som na štedrý deň, aj na prvý sviatok vianočný, ale potom som už bol iba spolujazdec v najnovšom type Fabie.

Práve ten post spolujazdca ma utvrdil v názore, že sme veľmi dobre urobili, keď sme si v tom tohtoročnom "šrotovnom" nezvolili túto značku a typ. Nesedeli mi motorové vibrácie, ani celková hlučnosť a ešte zopár drobností. Na mieste spolujazdca mi však najviac chýbal volant :)

Tohtoročné a o chvíľu aj minuloročné Vianoce mi bude ešte dlho pripomínať drevená stavebnica historickej lode Santa Maria od firmy "c-mamoli", ktorú som akýmsi zázrakom dostal pod náš umelý vianočný strom. Tomuto zázraku budem musieť venovať kopec z času nastávajúcej budúcnosti.

Zatiaľ sa ešte teším na 365. deň roku 2009, nasledovaný prvým januárom 2010, pre šťastie naše i vaše.

22 decembra 2009

Čeko

Československo v minulosti poznali vo svete pod skratkou "Čeko". Slovensko dodnes nie je všade dostatočne identifikovateľné, ale ako súčasť "čeko" je to hneď jasné. Príčinou bolo dlhé meno Československa, ale aj dominancia Česka v dvojštáte zloženom z "historických zemí" a prívesku Slovensko. Tým nechcem spochybňovať rozvoj Slovenska v tom období, ten je nespochybniteľný, aj počiatočný prínos českých učiteľov a možno aj úradníkov na Slovensku.

V nedeľu som zase sledoval ČT2, keď dávali "Československý" filmový týždenník z roku 1959. Zaujímavosťou je, že v skutočnosti nebol Československý, ale iba Český. Zo Slovenska tam nebola jediná správa, nedialo sa tu nič zaujímavé, alebo na Slovensko nebolo z Prahy vidieť... Bolo to naozaj tak, až neskôr sa prijala akási zásada 2:1 na pomery Československa. Znie to možno neuveriteľne, ale bolo to tak.

Často sa dnes hovorí o nezrozumiteľnosti Slovenského jazyka pre České deti, čo vraj naopak neplatí. Myslím si, že je to hlúposť, aj keď češtinu u nás počuť v médiách, najmä v TV dosť často, čo nás, aj naše deti udržiava v kondícii a české deti nie. To však nie je dôvod na zásadnú vzájomnú nezrozumiteľnosť jazyka. Argumentácia niektorými slovíčkami je iba účelová, dokázať niečo, čo sa chce dokázať.

Spomínam si, keď som prvýkrát došiel do rusínskeho prostredia, čo je dosť odlišné od slovenčiny, stačil mi týždeň, aby som im porozumel. Tak si myslím, že neznalosť slovenčiny u českých deti sa dá odstrániť jej počúvaním za menej ako týždeň a to nie je žiadna tragédia.

Na záver spomeniem svoju skúsenosť s čítaním češtiny na blogoch. Veľmi dobe a ľahko sa mi číta čeština v blogu Ladislava Matušku, ale mám problém prečítať napríklad blog Pavla Klusáka. Stále je to tá istá čeština, ale možno je to trochu aj o obsahu a forme písania, lebo podobné rozdiely pozorujem aj pri slovensky písaných blogoch, niektoré sa čítajú ťažšie, ako by autor písal cudzou rečou. Možno aj tento môj blog môj patrí do kategórie nečitateľných, iba dúfam, že to tak nie je.
...

Všetkým svojim čitateľom, mlčiacim i komentujúcim, želám pokojné Vianoce a všetko najlepšie v okrúhlom roku 2010.

21 decembra 2009

Zhoda

Pri cestách autom som obvykle počúval komerčné rádiá. Stávalo sa mi, že som prešiel všetky voľby a nič vhodné som nenašiel. Od istého času som zakotvil na Slovenskom rozhlase a odvtedy veľmi zriedkavo prepínam inde. Rozmýšľal som nad tým, čo to znamená, či sa zmenil môj vkus, alebo to rádio Slovensko je tak dobré?

Som presvedčený, že s mojim vkusom je všetko v najlepšom poriadku, to rádio je naozaj dobré. Zaujímavé informácie podávajú bez vlastného zaujatia, so snahou o nestrannosť. Výber hudby je robený s citom, striedajú rôzne žánre, tak ako sa logicky mení nálada poslucháča pri dlhých cestách. Hudbu striedajú zaujímavé diskusie, samozrejmosťou je kvalitný dopravný servis, proste je to u mňa jednotka v éteri.

Od dnešného večera máme na Slovenský rozhlas takýto názor najmenej dvaja, ale ja verím, že väčšina poslucháčov. Dnes večer som sledoval reláciu "Krásný ztráty" na ČT, kde sa Ivan Mikloš vyjadril podobne ako ja. Niekoľko rokov vraj počúval komerčné rádiá, až si raz naladil Slovenský rozhlas a s údivom zistil, že je to naše najlepšie rádio.

18 decembra 2009

Sibír

Na Sibíri klesajú teploty aj pod -50°C, tak sa ani nečudujem, že tam Rusi objavili 100 cudzích agentov, v takej zime sa aj agenti presúvajú z terénu do vykurovaných priestorov. Dokonca sa mi to zdá málo na tak veľký a nerastnými surovinami podmínovaný priestor. Viacerých vraj vyhostili, tak to museli byť diplomatickí agenti. Nechcel by som robiť agenta v tej treskúcej zime. Veď mi to našťastie ani nikto neponúkol...

U nás ešte teplota neklesla tak hlboko a ani sneh nevidieť, ale o horúcom lete sa nám môže iba snívať. Vianoce signalizuje komora plná trvanlivého pečiva a zákuskov, čo čakajú na štedrý večer a jeho teplé pokračovanie pri televízoroch. Budú Vianoce a budeme sa mať radi, veď sa hovorí, že láska ide cez žalúdok, ale cez ten orgán ide aj mnoho iných vecí, ktoré končia dosť nevhodne pre takéto slušné blogové periodikum.

O tej periodicite by sa dalo dlho diskutovať, zďaleka sa mi totiž nedarí dodržiavať všetkých 10 zásad úspešného blogovania podľa návodu Martina Mikláša z rozhľadne. To sa v konečnom dôsledku prejavuje aj v tom, že na svojich blogoch som ešte nezarobil ani jeden metrický cent a to už vôbec nehovorím o euráčoch.

Píšem naozaj nepravidelne, aj keď istý čas som sa o pravidelnosť snažil. Nuž, naozaj nie som v blogovaní profesionál. Martinov druhý bod hovorí, že príspevky by mali byť krátke, o to sa snažím, píšem pomerne stručne a krátko (si myslím). Horšie je to s tretím bodom, ktorý radí držať sa jednej témy. Tak to hádam nie, chcem mať v tématike voľnosť a slobodu, veď špecialistov je naokolo dosť.

Štvrtý bod hovorí o písaní zaujímavých článkov. No povedzte, kto by si myslel, že píše nezaujímavo? Gramatika a pravopis - to pokladám za samozrejmosť, ale chybička sa iste občas vyskytne. Šestka je o odsekoch a prehľadnom písaní, to je moja obľúbená téma, dokonca niekedy si myslím, že odsekávanie v článkoch som vymyslel sám...

Sedmička ma trochu vytáča, že vraj neberte blog ako žart... Sľubujem, že zvážniem, keď mi za to bude niekto platiť. Ponuky prosím na moju mailovú adresu a to by hádam aj stačilo, o zvyšných troch pravidlách si to radšej prečítajte v originálnom znení, lebo aj tak mám problém s tým, ako sa dopracovať k hlavnej myšlienke tohto príspevku. Nechám to teda na tých agentoch zo Sibíri...

16 decembra 2009

Head-line

Niet pochýb o tom, že titulok správy je dôležitý. Napríklad taký spravodajský portál Aktuality, dnes otitulkovali článok o Slotovom výroku takto:



O Slotu, pod tak celkom miernym (a pravdivým) titulkom, zrejme nebol záujem, tak o hodinu prišli na nápad zbulvarizovať titulok nasledovne:



Hneď to láka ku konfrontácii, na akú je čitateľ pri správach o Slotovi zvyknutý, nebudú mu predsa vylepšovať imidž a čitateľom kaziť radosť...

14 decembra 2009

Ešte odpočívajú v pokoji

Konečne prišla vítaná zmena počasia, ktorá priniesla taký jemný mráz, v ktorom sa vzduch výborne vdychuje, výdych sa parí, ale nos ešte neprimŕza. V lese pod Zoborom je čistý a chladivý vzduch, len snehový poprašok je chabý, ako by zima ešte šetrila práškovým cukrom do vianočného pečiva.

Tento čas by som nazval obráteným saunovaním, lebo po vstupe z mrazu do vykúrenej miestnosti nás ovalí voňavá para z čerstvo napečených zákuskov a do tvárí naskočí zdravá červeň. Svet je hneď krajší a džavotanie dvojročnej susedovej Natálky navodzuje atmosféru pokoja a rodinnej pohody.

Práve dnes, do prvého mrazivého dňa priviezli živé ryby do neďalekej reštaurácie, kde zvykneme kupovať vianočného kapra. Už len 10 dní budú rybičky odpočívať v pokoji, potom sa (ako káže biblia), premenia na chlieb (a k nemu bude víno), ako kázal Ježiš pri poslednej večeri, lebo všetko je od Boha:

Toto je moje telo a toto je moja krv, jedzte to a pite na moju pamiatku...

12 decembra 2009

Sobotník č. 50

Dlhšiu prestávku v písaní by som tu mal nejako zdôvodniť, ale čo iné okrem pohodlnosti a nedostatku inšpirácie môžem uviesť? Hádam iba nadmerné čitateľské zahltenie. Nie je dobré čítať veľa blogov, lebo potom je človek tak saturovaný informáciami z blízkeho i ďalekého vesmíru, že aj televízne noviny na .arkíze a .ojke mu pripadajú ako slama, ktorú už krava dvakrát prežula.

Všimli ste si, ako nenápadne som použil "obodkované" inkognito slová, "odkukané" z týždenníka .týždeň? Trochu som to vylepšil na spôsob hlavolamu, bodka tu nie je obráteným koncom vety, ale substitúciou dôležitého písmena, ktoré si dosadí (bystrý) čitateľ sám. Ten spomenutý .týždeň už stratil Žurnál-ovú konkurenciu a nám, čitateľom bažiacim po pravde, ostáva len utiekať sa ku Slovu, lebo dôležitý je aj iný pohľad na veci v nekonečnom mori pravicových ideí.

Zdá sa mi, že otázka pravo-ľavého pohľadu na svet je dosť zavádzajúca, že je len takou barličkou pre nezorientovaných, lebo v dnešnom svete ide vždy a hlavne o moc a moc je vždy mocným prostriedkom bohatých na ovládnutie spoločnosti. Samozrejme, že v rámci demokratických inštitútov a keď to nevychádza, tak sa začne špekulovať aj o prerobení demokracie.

Na začiatku som spomenul svoje čitateľské zahltenie a je to naozaj tak, navyše je to zahltenie takmer výhradne "pravicovým" pohľadom na svet. Čo s tým, keď 90% mojich zdrojov pochádza z blogu .me? Človek tam má na prvý pohľad pocit, že je to priestor slovenskej inteligencie, ale keď sa začíta do blogov v kategórii "politika" a potom aj do ich diskusií, čoskoro začne pochybovať o význame tých slov.

Negatívne emócie, tak by sa tá kategória mala správne volať, lebo zväčša tam ide hlavne o emócie a čierny pohľad na svet a najmä na našu domovinu... Inak je to skutočne skvelý priestor s priekopníckymi nápadmi. Napríklad také "blogostretká", reálne existujú už 4 roky, kým iní (iDnes) na túto prax ešte len nabiehajú...

Toľko moja sobota a všetkým želám peknú nedeľu...

09 decembra 2009

Recyklovaný advent

Nikdy by som nepovažoval svoje články na wabovinách za odpad, ale tentokrát ich, pre názornosť, prirovnám k separovanému domovému odpadu. Lebo všetko sa točí, aj sviatky sa opakujú ako mnoho iných vecí, tak aj moje príležitostne vianočné články sú recyklovateľné a môžem na ne odkázať kvôli ich trvalej aktuálnosti... V kategórii "Vianoce" ich je už viac ako adventných sviečok, ale to nevadí, aspoň je možné vyberať. Tak poďme separovať a recyklovať Vianoce...

(28 december 2008)

Vianoce majú tri fázy priebehu. Prvá začína hneď po skončení leta, očakávaním masívnej predvianočnej reklamnej kampane.

Druhou fázou je vlastný reklamný ošiaľ, najmä v TV kanáloch pod pláštikom Santu (zriedkavejšie Mikuláša, ktorý sa vracia a Deda Mráza, ktorý už takmer odišiel...) a opäť aj v mene malého Ježiška prinášajúceho dary z obchodov. Táto fáza býva najdlhšia a z hľadiska obchodu je vlastne cieľom...

Dávno zabudnutou formou Vianoc sú biele Vianoce, keď v mraze vŕzga sneh a stromy sú prirodzene prizdobené na bielo. Doma je teplo, trochu tesno, lebo sa zišla celá rodina, ale aj preto majú k sebe všetci bližšie.

Vianoce 2008 som videl ako pokojné a v pohode, aj keď neboli zasnežené. Trochu mi pripomínali stroj, ktorý sa pohybuje zotrvačnosťou z kopca, ako všetko vo vesmíre do niektorej čiernej diery (viď ako príklad našu galaxiu). Rok čo rok sa opakujúce obrazy a zvyky poznačené tradíciou. To je starý vesmírny princíp, stále sa točí...

Rubrika: Vianoce



02 decembra 2009

Vianoce nebudú...

Ani dnes nemám žiadne pozitívne správy. Posúďte sami, bol som v niekoľkých obchodoch a všade bolo niečo depresívne.

Drogéria, ktorá robí veľký výpredaj, lebo predajňu rušia. Predavačka sama, napriek 40% zľavám, absolútne bez úsmevu, nereaguje ani na vtipné podnety pri skúšaní vôní, ani po nákupe tovaru za 30 € sa neusmeje, pri odchode neodzdraví. Chápem ju, obchod sa ruší, je jej z toho smutno, možno má obavu o svoju ďalšiu existenciu.

Obchod s bielou a čiernou technikou, veľké priestory, dvaja zákazníci a 5 predavačov, ktorí spolu komunikujú po maďarsky. Spýtal som sa, či hovoria aj po slovensky, že áno a oslovený predavač sa usmial, ochotne mi poskytol požadované informácie a dohodli sme sa, že nákup odložím na zajtra. Hádam výnimka z dnešného pravidla.

Železiarstvo, vybral som si madlo, ale pri pokladni som si to rozmyslel, že si zoberiem väčšie. Predavačka to už mala nablokované, ale predsa išla pre to druhé, aj keď trochu neochotne. Doplatil som a s kasou si to vybavila bez mojej asistencie. Žiaden problém, iba sa mi nepodarilo primäť ju k úsmevu.

V inom železiarstve, predavač typu smutný muž. Poznám ho, vždy sa usmieval, dnes dokonale vážne smutný, ktovie prečo? Ani môj nákup za 60 centov ho nepriviedol k úsmevu, iba pozdrav na odchode opätoval.

Papiernictvo, nákup vianočných drobností za pár €, mladá pokladníčka so sympaticky vyplneným výstrihom, lenže chyba lávky, bez úsmevu. Na môj pozdrav pri odchode nereaguje... Asi nie som jej typ, alebo že by to bolo počasím?

Obávam sa, že tieto Vianoce nebudú veselé...

Po-polnočník

Ak môže existovať večerník, prečo by nemohol existovať aj nočník, hoci aj v podobe takéhoto po-polnočníka?

Náš svet sa neustále zmenšuje. Kedysi aj výlet do susednej dediny bol dobrodružstvom a dnes máme celý svet ako na dlani a v hlave. Kdekoľvek na svete sa niečo šustne, už nás o tom informujú a pritom tie udalosti zväčša nemajú žiaden vplyv na nás. Teoreticky môžeme aj my ovplyvniť dianie hocikde na svete, podobne ako motýľ pohybom svojich krídel.

Zdá sa, že vieme všetko o svete, ale je to veľký omyl. Vieme len to, čo nám hodia na obrazovku (alebo nájdeme vo wikipedii). Už nežijeme v hranatých domoch, ale vo svete, ktorý je guľatý. Je vzácnosťou, ak sa zastavíme na kus reči so svojimi susedmi, len tak prehodiť niekoľko nič nehovoriacich viet, ako sa máte a vypočuť sa navzájom. Máme svoj vnútorný svet, okolo ktorého sa točí náš individuálny vesmír.

Sme ako mravce, máme organizované mravenisko, pracujeme, tvoríme a hľadáme profity aj bez práce a tak sme tým zaujatí, že niekedy si zabúdame uvedomovať seba samého ako dušu, ktorá dáva zmysel nášmu telu, aj iným materiálnym hodnotám. Zabúdame diskutovať, stávajú sa z nás osamelí individualisti. Cudzie názory nás vytáčajú, neznášame kritiku, máme predsa svoje jedinečne správne a dobré názory.

Niekedy ma prekvapuje, akí sú ľudia múdri, spravodliví, láskaví a tolerantní (hlavne vo sfére blogov na internete). Keď všetkých ostatných, okrem seba zatracujú, nemajú radi ich nespravodlivosť, nenávisť a intoleranciu, nenávidia hlupákov a tým sa vyčleňujú z davu, ako prebudení a múdri do spravodlivého vyššieho a lepšieho sveta. Naozaj je to tak?