Stránky

03 januára 2010

Civilizácia

Bude to znieť ako hádanka, čo je vlastne civilizácia?

V diskusii "ima" hovorí:

"Podla wikipedie je civilizácia úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov.

V klasickom myslení: súhrn fenoménov náboženských, intelektuálnych, politických atď. a im zodpovedajúcich hodnôt, ktoré charakterizujú národy, preberajúce grécko-rímsku tradíciu a kresťanstvo. Klasické myslenie stavia takto civilizáciu etnocentricky proti divošstvu a barbarstvu.

V modernej vede: vlastnosť akejkoľvek spoločnosti, napr. civilizácia amazonská, civilizácia čínska, civilizácia španielska atď. V anglosaskej antropológii sa tomto zmysle hovorí väčšinou o kultúre."

A kladie novú otázku:

Kedy začína a kedy končí civilizácia, kde sú jej hraničné body?
Mia z diskusií si myslí:
"Podľa nášho slov. slovníka je civilizácia ,,vyšší stupeň rozvoja spoločnosti, najmä v oblasti technického pokroku; kultúra takejto spoločnosti".

Slovo civilizácia má rôzne významy vzťahujúce sa k rôznym obdobiam ľudského vývoja. Ja civilizáciu príliš nespájam s pojmom vyspelosť... podľa mňa je pod pojem civilizácia zahrnuté ľudstvo samo od jeho počiatku, vyjadrujúce priebeh a zmeny jeho existencie.. Civilizácia pre mňa predstavuje jednu veľkú množinu s množstvom dielčich podmnožín. A kedy začala?... asi vtedy, keď náš prvý pra-prapredok zliezol zo stromu.. a ukončí sa zrejme zánikom človeka..."

_______

Citácia z blogu Magdy Kotulovej (myslím, že súvisí s témou):

„Kto je to človek? Inteligentný živočích, ktorý používa svoj mozog, tak ako používa vlk tesáky, zajac behy, tchor zápach, jastrab zobák a pazúry? Používa ho len v službách tej ohromnej zažívacej trubice, živočíšne do nej vrhajúc nové a nové sústa, až je nakoniec sám rovnako živočíšne pohltený ako sústo?

Ak je viac ako živočích, o čo je teda viac? Čím? Je viac iba o tú naliehavú otázku, na ktorú si nikdy nebude vedieť odpovedať?“... (orig. Milan Rúfus)

______

Rosa píše:
"Civilizácia je zmiešanina dobra a zla. Začína sa prvým nádychom a končí posledným výdychom...tak som sa zamyslela. :)"
______

... Skúsil som tu netradičnú formu, najprv vyvolať predbežnú diskusiu k téme a teraz je na rade moja pôvodne zamýšľaná úvaha... Inšpirovala ma k nej relácia v TV o histórii umenia, kde sa dejiny civilizácie dávali do priamej súvislosti s dejinami a rozvojom umenia. Výkladov pojmu "civilizácia" je iste veľa a je už dávno osvetlený z rôznych strán. Historicky existuje množstvo definícií, ale mne ide o tú moju dnešnú.

Myslím si, že civilizácia začínala tam, kde si človek začínal uvedomovať sám seba, keď bol nútený, alebo prišiel na to, že pre prežitie sa musí združovať do spoločenstva. Keď začal používať rozum aj na niečo iné, ako na uspokojenie žalúdka a svojich telesných potrieb (ako to vyjadril M. Rúfus). Použitie rozumu na tie iné smery je cestou pokroku v umení, ale aj v technike od vynálezu kolesa až k hľadaniu "božskej častice".

Ľudské civilizácie na svete vznikali aj zanikali. U niektorých zisťujeme s údivom, že úroveň ich žitia bola na vyššej úrovni ako sme predpokladali a napriek tomu zanikli. Dalo by sa povedať, že na ich troskách rástli nové, dokonalejšie. Taký je už raz život. Máme si teda myslieť, že kráčame k úrovni, ktorá sa blíži k našim ľudským možnostiam?

Ktovie, logicky by sa dalo odvodiť, že na troskách našej "technickej civilizácie" vyrastie nejaká dokonalejšia. Ale aká? Ešte technickejšia, alebo nejaká časticová, či virtuálna? Bolo by to možné, keby neexistovali od čias kráľovnej zo Sáby neustále potvrdzované predpovede konca sveta. Tým však nemusíme veriť, len musíme pochopiť ich význam a fakt, že neexistuje nekonečný rast, neexistuje nemenný osud vopred daný a že všetky predpovede sú iba varovaním.

Všetko raz skončí, a začne znova, len nevieme aká je ktorá perióda dlhá a čo vyrastie po našom poklese k nule... Vraj sa ľudstvo nikdy nepoučí z histórie. Jeden náznak tu však už je od čias, keď vznikla snaha o korekciu vývoja formou "trvale udržateľného rozvoja". Ale čo to znamená v praxi? Ako aplikovať reguláciu na tak nestabilný systém, ako je svetová ekonomika?

V dôsledku terajšieho krízového stavu sa už ozvalo aj racionálne volanie po prechode na životný štýl založený na hospodárstve potrieb, nie na ekonomike rastu (E. Chmelár). Ako však prispôsobiť rast ekonomiky rastu počtu ľudí na zemi žijúcich v priepastne odlišných podmienkach?

Na jednej strane bohatstvo, vysoká technika, pohodlný život v prebytku a v blahobyte, ktorý predbieha našu skutočnú civilizačnú úroveň a nesie riziko zániku civilizácie. Na druhej strane hladné krky "tretieho sveta", ktoré treba najprv zasýtiť, až potom nastane rozvoj ich civilizácie, ale v smere, ktorý si určia oni. Zdá sa, že civilizácia je nám daná ako danajský dar...

4.1.2010

5 komentárov:

  1. Dĺžka trvania civilizácie je priamo úmerná je morálnosti. Keď upadá morálka, upadá (zaniká) aj civilizácia. Preto neprekvapuje, že mnohé civilizácie či ríše zanikli, hoci po technickej stránke boli na vysokej úrovni.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. veľmi zaujímavá úvaha s peknými a dobrými myšlienkami...úvaha na zamyslenie sa..
    Ja by som len úplne krátko vstúpila :
    ty si sa vo svojej úvahe zameral skôr na materiálnu podstatu civilizácie, rozvoj ktorej je podľa mňa tesne naviazaný na duchovnú vyspelosť ľudstva.. V súčasnosti (z globálneho pohľadu) badať, že ľudstvo duchovne upadá a že vo väčšej miere sa prejavujú negatívne vlastnosti, vyplývajúce niekedy z prevládajúceho (nezdravo a neopodstatnene) zvýšeného sebavedomia a presvedčenia o vlastnej neomylnosti a jedinečnosti. U ľudí s mocenskými chúťkami a možnosťou reálne ich v živote aj uskutočniť je to obzvlášť nebezpečné z hľadiska možného vyvolania regionálnych až nadregionálnych konfliktov, u drobných ľudkov sa toto nezdravé sebavedomie často prejavuje urazenou ješitnosťou, pomstychtivosťou a neschopnosťou prekročiť svoj vlastný tieň...
    V dôsledku ich bezvýznamnosti môžu tieto prejavy spôsobiť akurát len stratu akýchkoľvek ešte zostávajúcich sympatií... a nič viac... našťastie
    *
    no, nebolo to celkom krátke.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Opravujem chybu: "je priamo úmerná jej morálnosti".

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ján Maršálek, môžem súhlasiť, historická skúsenosť je taká, aj keď, to čo je morálne nie je zhodné pre všetky (úrovne) civilizácie, lebo zvyčajne je morálne to, čo spoločnosť drží pri živote a umožňuje jej (zdravý) rozvoj.

    A vďaka za návštevu...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. mia, úplne krátko si ma doplnila, aktualizovala a rozvinula.. :) Myslím si, že ľudia s mocenskými chúťkami sa vyskytovali v každej, aj tej najprimitívnejšej ľudskej spoločnosti. V tom naša civilizácia nie je výnimočná, len mechanizmus získania moci je trochu zložitejší a "demokraticky" sofistikovanejší..
    Tvoj záver ide do vnútra ľudských vzťahov, teda civilizácia rozmenená na drobné :)

    Vďaka za zaujímavú úvahu.

    OdpovedaťOdstrániť