Stránky

12 februára 2010

Dan one: Symboly a klišé

Stratený symbol sa predáva raketovým tempom, ako o tom píšu aktuality. Tentokrát som k tomu prispel aj ja. Už mám prečítaných 15 kapitol, nič nechcem prezrádzať, len ma zaujala veta v spomínanom článku z aktualít:
"Od prvej strany Danovi čitatelia pocítia hrôzu pritom, ako budú sledovať suverénneho Roberta Langdona pri jeho novom objave v nečakanom, novom prostredí."
Až tak by som to nepreháňal, asi neviem, čo je to hrôza, ale zimomriavky mi ešte nenaskočili. Všimol som si však, ako autor šikovne strieda dejové kapitoly, čím udržiava isté napätie a záujem čitateľa na vysokej úrovni, tak ako je to u neho zvykom.

Od začiatku napínavý dej neposúva len Langdon, ale aj zvláštne neskutočná postava votrelca, majstra maskovania a tiež vedkyňa s vedou, ktorá ani nie je vedou a napriek tomu má spôsobiť absolútny prerod ľudstva...

A v čom vidím klišé? Zacitujem z pasáže o "dávnych textoch", v ktorých sú zabudnuté múdrosti a objavy. Sú v nich popísané záhady, ktoré sa ešte len chystáme objaviť. Ide o scénu v knižnici:
"Jej brat zložil veľký zaprášený text... stĺpec zaprášených kníh na písacom stole bol čoraz vyšší".
Prišlo mi trochu úsmevné to priradenie, že stará kniha je zaprášená kniha (alebo naopak), hoc aj v klimatizovanej miestnosti... Je to drobnosť, ale človek ak nie je celkom pohltený textom, uvedomuje si aj "prkotinky".

Čítam ďalej...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára