Stránky

03 februára 2010

Stretneme sa v lese

Od zajtra začínam chodiť, tak ako si to vyžaduje môj človečí stav. Áno, aj váš. Vraj by sme mali denne urobiť 10 tisíc krokov pre udržanie zdravia, ale radšej 15 tisíc. Ľuboš Dojčan vo svojom článku odporúča 6 symbolických organizačných krokov k naplneniu tohto cieľa.

Tvrdí, že je lepšie chodiť do obchodu na menšie nákupy a častejšie. To beriem, už si nebudem písať lístočky a čo zabudnem, pre to sa znova vyberiem do obchodu. To sa zase nachodím...

V druhom kroku radí nechať auto v garáži a chodiť verejnou dopravou. To neberiem, lebo ani neviem čo je to verejná doprava. Veď ja mám do garáže dosť ďaleko, tak je auto zdrojom ďalších mojich užitočných krokov... Tiež radí zabudnúť na výťahy a chodiť pešo po schodoch. Iste býva na prvom poschodí, to sa mu ľahko radí, ale čo keď niekto býva na trinástom?

Neseďte, keď môžete chodiť, to beriem, veď keď chodím, tak nesedím. Dokonca aj pri telefonovaní chodím, v tom som celkom dobrý. Nikdy som síce netelefonoval dlho, ale teraz keď sú tak lacné hovory, doprajem si aj diaľkovú telefonickú konferenciu.

Jednu vec neviem zmeniť a tou je práca pri počítači, pri tej sa ťažko stojí. Ale možno by sa aj to dalo vyriešiť, keby som si zohnal taký kecpultík, aký používajú americkí prezidenti a namiesto čítacieho zariadenia si tam namontovať monitor...

Piaty tip ignorujem celý, psa si nekúpim. Možno až vtedy, keď budem mať vilu v nejakej slušnej vykričanej lokalite. Aby som sa stal psím sluhom, to teda rozhodne odmietam a nie som sám. Nedávno som čítal na internete takú psiu psychológiu, podľa ktorej domáci miláčikovia terorizujú svojich milujúcich majiteľov. Tak to nie, zvlášť teraz, keď svet zápasí s terorizmom...

Posledná rada ma tiež príliš neláka, vysadiť si trávnik a potom ho kosiť do zblbnutia ako bežný Angličan, čo chce mať pred domom anglický trávnik. Ja mám radšej vo všetkom slovenskú prirodzenosť a na trávniku, hoc aj tú našu naviatu lúčnu zmes. Veď aj tak sa často píše: nešliapte po trávniku, tak si to radšej odchodím niekde v lese.

Už aby prišla jar, lebo na lyžiach nerád chodím. Dúfam, že sa tam v lese čoskoro stretneme.

4 komentáre:

  1. :)))))

    pohodička z teba srší....už si predstavujem ten kecpultík s monitorom... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :)...so psami to máš ako s deťmi...terorizujú koľko im dovolíš...a lepšie je, že nepapuľujú...ten pultík nemá chybu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. mia, pohoda poteší...

    Rosa, deti a psy, tak by som to nikdy neporovnával... ale iba formálne-technicky na tom niečo bude.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. :-)
    Blížiaca sa jar Ti zjavne vlieva novú energiu. :-)
    Les - bingo.

    OdpovedaťOdstrániť