Stránky

09 júla 2010

Záblesky nostalgie

polnočná nálada
v rannom svite
nechápe lunu
a vlnám bráni umierať

útesy voda nerozleptá
leda by často a dlho dunela
skala čo nemá srdce
a nikdy ho ani nebude mať

je čas žiť zo dňa na deň
len medzi dvomi métami
je jeden zrod a jedna smrť
a potom už nič na zemi

nič nie je vopred lacno dané
a preto nikdy nie je
dielo v básni
dokonané

6 komentárov:

  1. naozaj citim zablesky nostalgie, ale je to prijemne, dobre sa to cita, ladi to... super!
    dajana

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vďaka, je to fajn prijať takú pochvalu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tretia sloha je vynikajúca. Je v nej múdrosť veku, uvedomená skutočnosť i postoj k životu... :)
    pekná báseň, pekné myšlienky....

    OdpovedaťOdstrániť
  4. mia, vďaka za tretiu :) Nikdy nič nie je dokonalé.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Môžem sa len pridať k pochvalám, pekné.
    Ale nejak, aspoň ja, tam cítim smútok, nie len záblesky nostalgie...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Gabriel, pri vnímaní poézie je všetko dovolené, aj smútok :) Nabudúce možno prídu veselšie pocity.

    OdpovedaťOdstrániť