Stránky

13 novembra 2010

Čo priniesol...

Uplynul týždeň a ja sa zamýšľam nad tým, čo mi priniesol... Vždy som si myslel, že zločinci používajú na zneškodnenie strážnych psov čierne korenie. Už viem (všetci vedia), že najlepší je na to acetón. V dnešnej diskusii v rozhlase však už ten istý expert svoj názor pozmenil, asi inak zafúkal vietor. Experti sú na nezaplatenie a médiá nás každodenne učia, ako na to.
Najviac sa mi páči, keď na komerčných TV s radosťou v hlase oznamujú jóbové správy o ďalšom zvyšovaní cien. Je to porovnateľné so šesťdesiatimi rokmi minulého storočia, keď v novinách každú chvíľu oznamovali "ďalšie veľké zníženie cien". Pravdou je tiež, že média priam prekypujú starostlivosťou o čitateľské a divácke masy. Vďaka nim som v uplynulom týždni nezabudol vrátiť do FNM bezcenné "cenné" papiere.
Styk s úradmi je vždy poučný. Najprv sme sa zastavili na pobočke CDCP, čakalo tam najmenej 20 klientov, bolo to bez reálnej šance, tak sme ešte skúsili poštu. Tam sme to vybavili ľavou zadnou za necelé dve hodiny, vrátane polhodinovej obednej prestávky úradu. Pri čakaní sa veľmi rýchlo rozvinula plodná debata o všetkom aj o ničom. Na piatich účastníkoch bolo jasne vidieť, že čokoľvek je príjemnejšie, než mlčky mlčať. Tak sme prebrali povodne, záhradky, to hrozné počasie a cestovanie, len na politiku akosi našťastie neostal čas.
Politika je všade a nesmie chýbať ani vo filmoch, či v seriáloch. Sú to výborné nástroje na ovplyvňovanie, lebo často dostávajú ľudí do závislosti od nich. Sám som si to vyskúšal na seriáli, ktorý som si obľúbil - Hviezdna brána SG1 a najnovšie na Hviezdnej bráne - Atlantída. Vážne som skĺzol do emocionálnej závislosti, aj keď sa na to všetko pozerám triezvo. Filmy a seriály sú totiž obrazom myslenia ich tvorcov a prenesene aj ľudskej spoločnosti, ktorá ich produkuje. Kto pozerá scifi seriály, nemusí sa čudovať Hawkinsovmu vyjadreniu, že budúcnosť ľudstva je vo vesmíre. Ja si to nemyslím, ale o tom možno inokedy.

Seriály a ich pozadie, to je niečo podobné ako pozadie blogovania - nemusíte o sebe napísať ani slovo, aj tak to všetko vypovedá o vašom zmýšľaní, o názoroch na život a samozrejme aj na politiku. Bloger si postupne vykresľuje svoj obraz. Našťastie, komplexné obrazy blogerov málokoho zaujímajú... :) Tie obrazy sú však pravdivejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Atlantída (aj iné seriály) sa dá tiež veľmi zaujímavo psychologicky vnímať. V Antlantíde zavrhli "Goaldov" a nahradili ich "Vrejtami". Vyzerajú skoro ako ľudia, ale sú to agresívni kríženci s nejakým chrobákom a sú veľmi inteligentní.
Rozprávanie o príbehoch v Atlantíde by bolo na dlhšie, a pre nezainteresovaných aj nezaujímavé. Chcel som len spomenúť zvrat z ostatného dielu ktorý som videl, že aj s úhlavným nepriateľom "wrejtom" možno nadviazať bratstvo vesmírnych rozmerov. Ktovie ako sa to vyvinie? I takéto zbratanie môže byť dojemné, ak je to kvalitne zahrané a ak si uvedomíme tú (ľudskú) myšlienku v pozadí. Stále však, aj nad týmto "bratstvom" ostáva naša ľudská (ergo americká) dominancia. Aj to je posolstvo sebavedomej ľudskej psychiky tvorcov seriálu.
________

Možno toho uplynulý týždeň priniesol oveľa viac, môj sobotný priestor však už viac neunesie. Teším sa na nové prínosy dní.

1 komentár:

  1. Bloger postupne vykresľuje obraz ,,blogera". Obraz s prvkami niekoľkých vlastných reálnych čŕt. A niekedy sa stáva, že obraz blogera je naozaj len slovami namaľovaný obraz podľa blogerových predstáv :)
    *
    V poslednom čase zriedka pozerám TV. Možno preto, lebo reálne okolnosti mi navodzujú pocit, akoby som každý deň účinkovala v neželanej telenovele...

    OdpovedaťOdstrániť