Stránky

28 augusta 2010

Na prelome vekov

>>> Podľa čínskeho horoskopu som baran, prezlečený za ovcu:
Som zvláštne dieťa prírody, čo rozdáva lásku.
Na počkanie dávam dôveru a tá sa mi vracia späť.
Vo všetkom čo vidím nájdem krásu.
Som starý baran v peknom ovčom rúchu.

Rád by som vedel, kde na to chodia Číňania. Že by čítali moje blogy? Vari ich niekto prekladá do čínštiny? Priznajte sa!
A čo mi radí aktuálny horoskop na dnes? Tu je z neho malý citát:

         Milujte ľudí, zvieratá, všetko okolo, nie iba peniaze a nájdete slobodný a naplnený život.

Medzi nami, naplnený život je synonymom konca?

>>>

Dozvedám sa prekvapujúcu vec - vraj vo výške od 80 do 450 km nad zemou, v termosfére, teplota stúpa až do 1500°C a v tej vrstve lietajú kozmonauti (...). Neuveriteľné, ako to pánbožko zariadil. Sme v uzatvorenom tepelnom systéme - pekelný kotol s kúrením máme pod zemou a tiež nad všetkým hore, takpovediac v nebi sa kúri tiež. Alebo je to očistec? Asi som vtedy chýbal, keď sme sa tieto veci učili v škole na náboženstve, lebo je to pre mňa šokujúca novinka.

Vysvetlenie som našiel po krátkom listovaní na tejto stránke:
"Termosféra dosahuje do výšek až kolem 500 km. Hustota atmosféry je tady už velmi malá. V termosféře létají umělé družice a raketoplány a přitom nejsou prakticky brzděny. Teplota s výškou roste až na zhruba 1500°C. Nelze ji ale změřit teploměrem, vzhledem k hustotě se určuje z kinetické rychlosti částic."
Tak je to celkom jasné, nič nie je tak horúce, aby sme sa popálili. Vzduch má síce vysokú teplotu, ale prakticky ho tam je tak málo, ako keby tam ani nebol... Je to virtuálna, vypočítaná teplota. Ostáva mi ešte veľa na doučenie...

>>>  


Čo som vlastne tým názvom článku chcel povedať? Ani neviem, ale pri dnešných raňajkách mi napadlo, že sa končí moja éra letného času. Možno skončí skôr, ako oficiálne vyhlási EÚ. Ja sa totiž riadim ukazovateľmi: paprika a rajčina. Keď mi dozreje prvá paprika, začína môj letný čas a keď postupne vymizne zo stola posledná (spolu s kapsaicínom) a rajčinami, je to neklamný znak konca leta aj s jeho časom. Plody supermarketov sa nerátajú...

25 augusta 2010

Noviny na Slovensku

Pôvodne som chcel napísať "Slovenské noviny", ale takto je to vari priliehavejšie... Chcem sa zamyslieť hlavne nad obsahom pojmu "noviny". Noviny na Slovensku nevychádzajú len kvôli spravodajstvu, toho máme nadbytok a aktuálne každú chvíľu v TV vysielaní, aj v rozhlase a samozrejme aj na internete, z ktorého čerpajú všetci...

Internet je dnes prvotným zdrojom, kto sa hrabe vo virtualite, tomu sú už aj televízne noviny zastaralé... Miesto novinám tak trochu zaberajú aj blogy. V nich sa často nájde pravda nepožutá redaktormi, je v úplne čerstvom a surovom stave, ale často aj okorenená patričnými emóciami autora...

Zdá sa, že naše papierové noviny vychádzajú hlavne kvôli mimoriadnym prílohám, tie sú ešte predajné, aj keď ich obsah nie je až tak oslnivý. Zvyčajne sa tvári aktuálne, ako napríklad teraz o tom, koľko stojí výbava školáka (a pritom stačí zájsť do "supermarketu")... K tomuto názoru ma priviedli pravidelné reklamy na noviny v iných médiách.

Pôsobí to tak, že prílohy (a tiež reklama) sú ťažiskom novinárskej práce v papierovom "spravodajstve". Z hľadiska atraktívnosti novín už spravodajstvo nie je až tak dôležité. Ešte tak bulvár a vlastná politika v komentároch a často aj skrytá v spravodajstve... Ten kto by si mal kúpiť noviny, už spravidla o všetkom vie.

Noviny už nie sú tým čím boli, potenciálny čitateľ je dobre informovaný. Našťastie pre noviny, je ešte zopár ľudí, ktorí to chcú vidieť čierne na bielom.  A aby som nezabudol, je tu ešte šport v novinách a aj ten u veľkej časti populácie píše históriu...


______________
Wikipedia: A newspaper is a regularly scheduled publication containing news, information, and advertising. 
Po slovensky aj: úloha novín je spravodajská, relaxačná, náučná, popularizačná, a iné.
Noviny sú hmotnostne ľahká publikácia na jedno použitie (v minulosti aj na dve), zvyčajne vytlačená na lacnom papieri...

23 augusta 2010

Od rána do večera

Ráno, ako prvý vstáva básnik, na obed vedec skúma svet a večer to všetko zhodnotí filozof. Tak nejako syntetizoval kultúru Ladislav Ballek v televíznom rozhovore. Mne sa to celkom zapáčilo, lebo detstvo som mal poetické, v strednom veku som spoznával život v práci i v zábave a teraz to môžem filozoficky hodnotiť a zhrnúť do stručných poučení. Je však na mieste otázka: "Pre koho?". Tá otázka je značne podobná tej základnej a večnej: "Kto sme a kam kráčame?". Ktosi nedávno povedal, že človek si začal seba uvedomovať už pred miliónmi rokov. Je veľmi pravdepodobné, že ten proces ešte neskončil, v nás len pokračuje, sme jeho súčasťou...

   Človek však nie je živý len kultúrou, ku všetkému potrebuje energiu a často aj kultúru transformuje na vnútornú energiu... Tá je vraj fyzikálne večná a nezničiteľná. Ktovie. Tak, alebo inak, pendlujeme od kultúry k jedlu a naopak, niekedy sa najeme kultúrne, inokedy si dáme po americky "fast food".

Pred chvíľou som dopiekol domáci chlieb a dosť nekultúrne som si ho natrel začerstva a za horúca výbornou nátierkou a chutilo mi to, aj keď neviem čo sú to "topiony", riskol som...

 







Zajtra sú u nás hody, príde veľká návšteva, na stole bude kačka pečená podľa receptu z blogu i-gurmána. Veľmi nerád píšem o tom, čo bude, mám radšej minulý čas, ale dúfam, že tu nemôže prísť k omylu a kačka s medom bude super. Veď o tom až potom...

   V Česku už meteorológovia zahlásili koniec leta a začiatok jesene. Vari už leta v Čechách stačilo? Hlavne že letné búrky ustanú... U nás to môže byť inak, možno si leto na nás vyberie cezčas a aj to babie si užijeme do sýtosti. Veď už nie sme českou federáciou ani v počasí...



15 augusta 2010

Cyprián a Svätopluk

Včera som namiesto vychádzky sedel. Bola to opäť náhoda, na poslednú chvíľu sme sa ocitli v kine MAX. O filme Lietajúci Cyprián som si už niečo prečítal v recenziách, vnímal som reklamnú kampaň a tiež pozitívne reakcie známych, ktorí film videli. Musím uznať, že vo filmovom marketingu sa už trochu vyznáme...

Ale nič nie je jasnejšie ako vlastná skúsenosť a prax nad teóriou. Pravda nie je vo hviezdach, ale na plátnach kín... Jakubisko nás už naučil, že film je film, aj keď čerpá inšpiráciu z histórie. Dávna realita môže byť niečo celkom iné. Teraz mi je už jasné, že film sa nemusí držať ani legendy. Veď už Jánošík to ukázal dosť jasne v mnohých spracovaniach.

Historický filmový príbeh je filmový a píšu ho naši súčasníci, je to o ich pohľade a o ich názoroch na veci minulé. Lietajúci Cyprián z filmu ma trochu sklamal. Nie herec, herecky to bolo takmer dokonalé, ale skôr mám výhrady k dynamike filmu, ktorá bola taká, že môj sused v kine si párkrát "schrupol" a mne sa tiež chvíľami otvárala sánka (zívanie je "nákazlivé").

Marketing bol úspešný, kúpil som si lístok do kina (5 €) a to ostatné už nie je podstatné, prežil som. Vcelku to bol dobrý film, ale v mojej stupnici filmárskej kvality sa umiestnil len v oblasti slušného priemeru. Veď je náš, aj keď Cyprián nakoniec neletel na krídlach podľa Da Vinciho, ale skončil ako neúspešný paraglidista...

Už sa teším na nový Jakubiskov film o Svätoplukovi.  Jakubisko by sa však mal poponáhľať, kým sa Svätoplukov kôň na hrade nesplaší.

Bola by to hanba, keby sa medzičasom podarilo "sochoborcom" Svätopluka odstrániť a je mi úplne jedno, ako ho sfilmuje Jakubisko - či to bude kráľ, alebo "len" veľký panovník starých Slovanov (Sclavus), či starých Slovákov (Sclavus).

Keď sa nad tým problémom zamyslím "historicky", vlastne národy v tom čase vôbec neboli jasné, šlo o teritóriá  a panovníci komunikovali v latinčine, takže pena na ústach je úplne zbytočná na oboch stranách. Ide len o slovíčka a zástupný problém...  Svätoplukova doba bola zlatým vekom malej globalizácie, ktorá logicky zanikla.

13 augusta 2010

O prachu a čase

"Prach si, a na prach sa obrátiš". Je to veta pripomenutia márnosti všetkého nášho úsilia na tomto svete, je to aj o tom, že naše telo je pominuteľné. Je to aj o tej "špirále", ktorú spomína vo svojom článku Vlado Gregor

Pri pohľade na všeobecnú skromnosť a uniformitu textov na náhrobných kameňoch som sa zamyslel a napadlo mi, prečo tam o človeku, ktorý odíde z nášho duchovného sveta, neuvádzame viac faktov z jeho života? Obvykle je tam meno, rok narodenia a rok úmrtia, prípadne nejaký verš bez historickej hodnoty. (Hviezdička - krížik podľa symboliky, ale správne by tam mala byť hviezdička aj na konci, lebo každý koniec je aj začiatkom...)

Nebolo by zaujímavé zanechať viac informácií budúcim generáciám historikov? Aspoň základné údaje, kde sa narodil, kde pracoval, kadiaľ v živote chodil, ako pochodil, čím sa vyznamenal, čo spôsobil...? (Koľko blogov napísal... :).

Čím viac som túto tému v duchu spracovával do konkrétnej podoby, tým viac sa zvyšovala moja  pochybnosť o dôležitosti priebežných faktov zo života človeka pre všeobecnú informáciu o súčasnej spoločnosti a civilizácii pre budúce generácie.

Je pravdou, že sme nadšení aj z úplne banálnych textov, vykopaných spopod nánosu vekov, ale predsa... Jednoduchosť a uniformita nápisov na náhrobkoch sú zrejme aj vyjadrením istej rovnosti v hodine smrti, návratom k prachu.

Trvanlivosť náhrobných kameňov a nápisov na nich je tiež z pohľadu ďalekej histórie veľmi krátka, zvlášť keď si uvedomíme, že spoločnosť si vyberá a uchováva na všetkých možných médiách dôležité informácie. Archívy sú preplnené, lenže je tu aj skúsenosť z Alexandrie, archívy nie sú večné...

Nepredvídané katastrofy a zlomy často zmenia všetky naše predpoklady, čo sa malo zachovať, to sa zničí - len náhoda rozhodne o tom, čo prežije budúce veky. Možno teda aj tie mená a letopočty sú z pohľadu histórie tak trochu trúfalosťou - kockou, ktorú hádže čas...

10 augusta 2010

Nový svetový (môj) poriadok

Nie je ľahké písať do takto vynoveného blogu. Musím dávať pozor, kam kladiem nové písmená, aby boli slová pekne upratané. Je to podobné, ako keď si urobím po dlhšom čase poriadok na pracovnom stole. Snažím sa potom nové veci ukladať v zmysle svojho "spisového" poriadku. Ak vôbec nejaký mám...

Na svojom pracovnom stole som už dávno neupratoval. Mám tu zmes papierov z práve dokončeného projektu, zmes dôležitých podkladov i zbytočností, aj veľmi dôležitých VIP papierov (VIP - Veľmi Interesantný Papier). Len tak zbežne som to teraz prelisoval - je tam okrem vecí na vyhodenie aj jedna vlastná a jedna požičaná kniha a papierová servítka, na ktorej mám poznačenú e-mailovú adresu, nedávno získanú pri poháriku dobrej slivovice od dobrej známej.

Niekedy je dobré urobiť si taký poriadok aj v hlave. S tým nemám problém, v tej virtuálnej rovine sa ľahko upratuje. Tam sa mi darí udržiavať poriadok vďaka tomu, že mám dobrý "spisový" poriadok. Dokonca mám jasno aj v politike - viem kto, kde, kedy a s kým a prečo, lebo nikto nikdy nie je sám... Podstata poriadku tkvie v systéme.  Je to aj o tom, že zbytočnosti si netreba odkladať a hlavu treba udržiavať v kondícii (nie hlavou o múr) a k tomu sú dobré aj na prvý pohľad zbytočné údaje. Napríklad také heslá, krížovky a PIN kódy, ktorými sme dokonale obkolesení. 
V bežnom živote si bežný človek zapisuje PIN kódy na kúsky papiera a skladuje ich spolu s kreditkami v peňaženke... Aby boli pekne poruke (pre prípadných zlodejov tiež...:). Ja to tak nerobím (nie som bežný.:), môj systém mi to nedovoľuje. Vkladám si papieriky do hlavy...
Z dávnejšej minulosti si spomínam na takú malú príhodu s telefónnym číslom jedného suseda, ktoré bolo veľmi ťažké na zapamätanie. Boli to vtedy iba štyri číslice, ale v hrozne ťažkej kombinácii. Skúšal som si na to číslo napasovať nejakú mnemotechnickú pomôcku, ale aj tá sa mi rýchlo vyparila. Vlastne som to číslo nikdy nepotreboval, až raz na vzdialenej dovolenke.

V stresovej situácii som začal loviť v staropamäti to nešťastné číslo a zakrátko sa vynorilo nad hladinu. Odvtedy viem, že stres zvyšuje aktivitu a schopnosti mozgu. Viem, že si nemusím žiaden PIN, ani žiadne heslo zapisovať. Stačí trocha stresu a mám ho späť. Heslá preto mením často, z čisto tréningových dôvodov a nikdy si ich nezapisujem... Mám na ne computer v hlave a každodenný stres poruke.

02 augusta 2010

Letný strih

Pristrihol som svoj blog na spôsob leta. Vynechal som niektoré veci, ktoré sa neosvedčili a zbytočne zaťažovali stránku pri načítavaní. Napríklad aj "Google Friend Connect" a dúfam, že som tým nestratil verných čitateľov. Myslím si, že klonovanie blogu na spôsob sociálnej siete nie je tá správna idea, ak je to blog určený všetkým, tak sú všetci rovnako vítaní. Zmenil som farebné usporiadanie a pridal som niektoré nové prvky. Myslím si, že občasná zmena nezaškodí, zmena účesu podstatu človeka, ani blogu nezmení...

Sú prázdniny a ja už vlastne dovolenkujem. Zbieram životné inšpirácie aj na cestách, ale nezabúdam ani na internet. Niekedy mám pocit, že svet je tak malý, že sa zmestí do niekoľkých internetových stránok. Mám svoj základný výber v "čítačke" a je tam všetko čo potrebujem. Občas niečo pridám, občas vyradím. Čítačka má tú výhodu, že niekedy stačí prejsť iba titulky, prípadne krátky "perex" a ďalšie otváranie je zbytočné, šetrí mi čas... Môj základný zoznam má asi 30 položiek.

Tak či onak, okolo blogov sa logicky vytvárajú čitateľské "kluby". Ich nepísané (alebo písané) členstvo sa časom mení, aj keď "skalní" čitatelia ostávajú... Je isté, že časom sa môže meniť aj obsah blogu, jeho kvalita a čiastočne aj zameranie. Hodnotenie kvality je tu však značne problematické. V lepšom prípade je blog zaujímavejší a získava nových čitateľov, v opačnom prípade ich stráca. Stráca ich aj v čase dovoleniek. Ak blog nie je zárobkovou činnosťou, netreba sa tým príliš zaťažovať, platí tu nedeformovaný princíp ponuky a dopytu. Taký malý trhový princíp, kapitalizmus na hranie.