Stránky

09 januára 2011

Naše knihy

Často sa hovorí a vzdychá, že ľudia prestávajú čítať knihy, ale stále viac ľudí píše. Je to tak, že všetci máme čo povedať, ale málokto je ochotný a vie počúvať. Počet domácich spisovateľov stúpa, ale zaplavuje nás aj literatúra z celého sveta. Tá je veľkou konkurenciou domácej tvorby. Naši noví spisovatelia však rýchlo nasadli na trendy sveta a naučili sa napodobňovať ho vyjadrovacími prostriedkami a štýlom. Plávajú zväčša v prúde "modernej" doby.  Každý kto píše, chce aj predávať.
Možno práve internet môže za to, že nastal búrlivý rast počtu pisateľov. Kvalita príbehov, invencia, jazyk a štýl písania, to je trochu iná otázka. Na internete si každý môže jednoducho odskúšať svoje literárne nadanie a čitateľský ohlas. Do istej miery sa do takejto literatúry dostáva marketing ako čertovo kopýtko, ako sa stať úspešne predajným autorom. Vydanie "papierovej" knihy je dnes veľmi jednoduché. Existujú malí, aj veľký vydavatelia, ktorí sa o všetko postarajú.

Stačí mať peniaze a na začiatok veľmi nepočítať s ich návratnosťou. Tak je vlastne vydanie knihy neistou investíciou, pokiaľ nemá autor solventného sponzora, ktorý ho chce podporiť z akéhosi rozmaru, pre svoje vlastné potešenie. Alebo sa uchádzať o granty, čo je však celkom iná parketa a šikmá plocha. Najmä pre osamelého začiatočníka. Presadiť sa na trhu je dosť ťažké, ak autor nemá trhák, ktorý by zaručoval "best" predaj. Distribútori kníh majú často v ponuke aj sto tisíc titulov. To všetko sa nedá ani dostatočne propagovať na internetovej stránke, preto sa tam objavuje len časť ponuky.  

Do propagácie na stránkach distribútorov kníh sa dostávajú v prvom rade "bestsellery" a knihy, z ktorých sa predá najmenej 800 kusov. Knihy pod týmto číslom sa už považujú za ležiaky. Najhoršie na tom sú básnické zbierky. Aj v tej oblasti je množstvo nových, neznámych poetov vydávajúcich knihy v malých vydavateľstvách (na vlastné náklady) v počtoch iba niekoľko stoviek výtlačkov. Predaj kníh je obchod ako každý iný. Tak to vidia distribútori kníh. Preto dostáva prednosť Dan Brown a iní podobní. 

Situácia je teda vážna, nie však zúfalá. Robiť umenie je ťažké a biznis je biznis. Písanie na internet je zadarmo. Zatiaľ. Čítanie tiež. Zatiaľ. Kniha nezomiera, len nadobúda iný, konzumný charakter. Často stačí prečítať a zahodiť. Niekedy je ťažko aj dočítať. Ktovie ako by sa dnes predávali niekdajšie edície Hviezdoslavovej knižnice (slovenská klasika), či SPKK, alebo KPP (poézia). Jedine ak by boli v exkluzívnej väzbe, vhodné zberateľskej vášne bohatých. Ale možno sa mýlim.

2 komentáre:

  1. Pred casom niektori slovenski vydavatelia vzdychali, ze Slovaci nechcu citat povodnu slovensku tvorbu. Nasadili mi chrobaka do hlavy a preto som pri svojich cestach do kniznice umyselne bral aj novinky (v kniznici, niektore boli i par rokov stare, ale to nie je podstatne) v slovenskej povodnej tvorbe. Poviem Ti, vacsinou to bola bieda. Jednoducho i napriek obcasnym problemom s prekladmi (ktore maju svoje muchy) mam vacsiu uspesnost s nahodne vzatymi zahranicnymi knihami nez slovenskou povodnou tvorbou. Dnes to mozem povedat kvalifikovane, na zaklade skusenosti.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ruziklan, nie som už príliš aktívny čitateľ kníh, čítam hlavne preto, aby som vedel, kam speje čas.

    Pôvodná slovenská tvorba, to je u mňa Matkin, Vasilková, ale aj Hirax a niekoľko menšinových spisovateľov, ktorých si vyberám po známosti, alebo len tak náhodne pre potešenie z hľadania a objavovania. O niektorých som tu písal.

    Z poézie by som spomenul zbierky, ktoré ma oslovili, od Leškovej, Janebovej, Matejku, Chrappu a samozrejme z klasikov Rúfus a samozrejme aj Hevier.

    Vo veľkých kníhkupectvách sú tony kníh, ale je problém nájsť niečo konkrétne. Regály s knihami v Kauflande zase u mňa vyvolávajú pocit konzumu, ale sa núkajú pri veľkých nákupoch.

    Pôvodná slovenská tvorba, ako ju hodnotíš, je práve ten konzum. Na druhej strane sa nájdu aj malé knižky neznámych autorov, ktoré stojí za to prečítať a objavovať. Mne sa tá cesta páči, ale na krátky relax si prečítam aj Dana Browna.

    OdpovedaťOdstrániť