2011/01/02

Posledná kniha

Máme za sebou prechod do nového desaťročia, aj prvý deň z roku 2011 a veľmi ma to neoslovuje. Už bolo toľko takých prechodov, že mi zovšedneli. Na silvestrovské relácie humoru a zábavy sme sa kedysi tešili a z akejsi zotrvačnosti od toho dňa stále niečo očakávame. Možno je chybou očakávať zábavu od televíznych programov. Zábava je len jedna, kedysi ju prinášala monopolná ČS televízia, tak sa jej to občas podarilo. Dnes je veľa kanálov, zábava sa medzi nimi rozdrobila a humor vyprchal nadobro. Všade niečo málo a nikde nič, čo by zaujalo.

Zhodou okolností som vošiel do konca roku s knihou v ruke, bol to vlastne vianočný dar zabudnutý v garáži. Nejakým zvláštnym omylom som tú knihu kúpil a potom som nevedel komu knihu s takým titulom a grafickým stvárnením prebalu darovať, tak ostala pre mňa. Uznajte, že knihu s názvom "Nauč ma umierať" nemožno nikomu darovať a na Vianoce ani náhodou. A to som ešte nevedel o čom a ako to v nej stojí. Zlákala ma reklama a zvedavosť, lebo autor, okrem iného aj bloguje. Veď aj prvého "matkina" som si kúpil len z čírej kolegiálnej zvedavosti. Dopadlo to aj teraz podobne...

Pavel "Hirax" Baričák na zadnej strane svojej knihy upozorňuje čitateľa, ba priam sa mu vyhráža, že keď knihu nedočíta po stranu 60, príde o časť svojho života. Tak som sa pochopiteľne snažil a nebola to až taká lopotina. Píše na tých stranách celkom svižne, aj keď myseľ pri čítaní musí byť sústredená, lebo príbeh špikuje svojou filozofiou. Odmenou je, neviem ako to nazvať, dej husto popretkávaný akýmsi literárnym pornom. Len dúfam, že som sa týmto výrazom nespreneveril dobrým mravom... Ako som už minule napísal, tento druh hrubého vyjadrovania pri opise intímností je pre dnešnú literatúru rýchleho potešenia, lacných efektov a emócií celkom príznačný.

Baričákovi tu však treba priznať veľkú snahu o priblíženie jeho zvláštnej životnej filozofie. Aj príbehy jeho postáv sú zvláštne. Prostredie v ktorom sa dej odohráva je pre mňa "neprebádané". To mudrovanie by mohlo byť pozitívum, len po prvej šesťdesiatke strán sa mu venuje viac ako bolo pre mňa v tomto čase únosné. Dej sa rozvíja v inej naklonenej rovine ako na začiatku. Smeruje cez rôzne peripetie a prekážky ku zdarnému trojnásobnému "happy endu".  Nechcem viac prezrádzať z dejovej osnovy, lebo príbeh v celej jeho šírke a hĺbke patrí do rúk konečného čitateľa, platiteľa dočasne zvýšenej DPH.

Môj (ne)odporúčací hlas k tejto knihe tu radšej nenapíšem. Rozhodovanie o kúpe, či nekúpe je výsadou, ale aj rizikom každého potenciálneho čitateľa... Toto bola moja posledná kniha v roku 2010. Krátko po tom, ako som ju odložil do knižnice, hodiny odbili polnoc, šampanské iskrilo a rok 2010 skončil.
________________________________________
Pavel "Hirax" Baričák: Nauč ma umierať, Hladohlas 2010

2 komentáre:

  1. Takže neodporúčaš.
    Všetko dobré do už začatého roku.
    :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Silvia, to som nepovedal, ten názor si si urobila sama... :)

    OdpovedaťOdstrániť