Stránky

22 apríla 2011

Pápežský celok a detail

Pápež zrejme sledoval televízny záznam zo zhromaždenia veriacich na námestí sv. Petra v Ríme, ktoré sa uskutočnilo na Kvetnú nedeľu. Včera vyslovil ľútosť nad tým, že kresťania sa stali z veľkej časti neveriacimi ľuďmi vzdialenými Bohu.

Videl som priamy prenos z tej nedele a všímal som si (vďaka kameramanom) impozantné celky zhromaždeného ľudu i detaily tvárí jednotlivcov. Videl som tiež istý rozdiel, medzi dojmom z veľkého zhromaždenia a tým, čo bolo vidieť v tvárach ľudí. Zhromaždenie ako celok ukazuje záujem o cirkevné dianie, na tvárach ľudí však vidieť hlavne radosť z účasti na veľkom a výnimočnom stretnutí. Byť zrnkom piesku v púšti poteší, ale človek potom čaká na prídel svojej dennej vlahy, ktorá ho udržuje pri živote.

Na tvárach jednotlivcov preto vidieť obyčajnú ľudskú radosť i starosť o vlastný život, či tomu podobné emócie. A tak je to zrejme dobre, Boh (každého) zhromaždenia je výsledkom snaženia organizátorov a charizmy vedúcej osobnosti. A tak to možno aj musí byť a tak je to ľudské, lebo cesta k imaginárnemu nebu vedie vždy len individuálnou pozemskou úsečkou, ohraničenou narodením a smrťou. V línii priamky danej tradíciou.

Inej cesty na Zemi niet. Preto si nemyslím, že ľudia, hoci aj zo Západu, sú vzdialení Bohu, lebo Boh sa neskrýva v dave, tam je len súčtom a znásobením snaženia organizátorov, aj keď by sa mohlo zdať, že je hlavne tam ale skutočne živý je len v duši každého človeka a v jeho vzťahu k ostatným.

1 komentár:

  1. Terajší pápež opakovane nabáda, aby sme obrátili axiómu osvietencov a usilovali sa žiť tak, akoby Boh existoval, ako to radil svojim neveriacim priateľom už Pascal: "Začni s bláznovstvom viery a dospeješ k poznaniu. Toto bláznovstvo je múdrosťou, cestou pravdy."
    Ja ešte dodám:
    Obyčajná ľudská radosť a starosť o vlastný život nie sú v rozpore so záujmom o cirkevné dianie... Práve náboženská viera dáva životu novú dimenziu, dimenziu nádeje. A dá sa bez nádeje žiť?!

    OdpovedaťOdstrániť