Stránky

23 mája 2011

Eniki, beniki, bum a rum

Tak už som sčítaný, odčítaný aj prečítaný.

Vyplnenie troch dotazníkov mi zabralo "takových nejmíň" 5 minút a ani som sa nerozčúlil. V tej súvislosti mi napadla jedna súvislosť s istou situáciou z románu, ktorý som práve dočítal. Ide o to, že dotyčný mních čítal na latríne zakázanú knihu a keď ho tam odhalil opát, hodil knihu do hnedej riedkej zmesi v diere. Nepomohlo mu to, trochu sa jeho prenasledovatelia pohrabali v tej mase a knihu aj tak vytiahli...

No a v čom je podobnosť? Skoro v ničom, len že tam bol hrozný smrad. Ako vždy, keď sa niekto babre v tom riedkom...

3 komentáre:

  1. Čierna káva, čaj, rum, bum :)
    Mne v súvislosti so sčítaním obyvateľov smrdia všetky tie pochybovačné reči. Podľa mňa ani majetkové pomery, ani národnosť či náboženské vyznanie nemajú, resp. nemusia byť utajované (aj tak to o človeku ostatní vedia).

    OdpovedaťOdstrániť
  2. JM, Všetko je zle, tak to tu u nás miestami vyznieva a to ma mrzí. Niekedy sa zdá, že je to podporovaný zámer.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Súhlasím, aj mňa mrzí, že takmer všetko sa obracia na frašku, spochybňuje, relativizuje, zosmiešňuje... Len tie takzvané celebrity sú brané vážne.

    OdpovedaťOdstrániť