Do roka a do dne, vyhrážal sa druhým svetom Ján Sladký Kozina pod šibenicou Lomikarovi. Tak prezývali Chodovia Maximiliána Lammingera z Albrechtova, ktorý ich pripravil o práva a majetky. Nič nové pod slnkom. Tak nejako sme sa to učili a od Lomikara možno pochádza aj moje dnešné knižné "déjà vu". Čítam knihu (to som už robil veľakrát), ale zvláštne je, že tú knihu som kúpil minulý týždeň, tešil som sa na ňu a sklamala ma.
Po prečítaní začiatku každej kapitoly sa mi otvárajú obzory toho, čo som už raz zažil. Dej v mojej hlave sa odvíja s predstihom asi desiatich strán, takže čítam už len podrobnosti známeho deja.
Možno by bolo jednoduchšie prečítať úvod kapitoly a skočiť na jej záver, ale užívam si to odkrývanie, objavovanie objaveného a zabudnutého. Strácam síce napätie, thriller je už tatam, mea culpa. Ostalo len trochu zvedavosti, ako rýchlo sa mi bude odkrývať dej v predstihu. Určite som tú knihu už čítal pred dvomi rokmi a určite som si ju, tak ako teraz, kúpil sám. Som asi ako ten "dežo co ví", ale až dodatočne...
O samotnej knihe nenapíšem nič, aby som jej náhodou neurobil reklamu, je to síce akože thriller, ale s prvkami politických klišé sveta rozdeleného na dobrých a na tých zlých. Tu je aj časť "dobrých" zlá, ale tak to už na svete chodí (a bude chodiť), aj Judáši patria do literatúry kým nezmúdrieme, alebo...
------
Ostáva len záverečná otázka, ako sa mi do titulku dostal Lomikar? Je to záhada a skrývačka a tiež "déjà vu" na zlého Lomikara.
to nevadí - Repetitio est mater studiorum.... :)
OdpovedaťOdstrániťLen trochu nerozumiem, či sklamala kniha obsahom, alebo sklamal si sa tým, že ju už poznáš?
Sklamala jedným aj druhým. Dobrá kniha sa dá čítať aj dvakrát (hádam...) Takéto politicky podfarbené a katastrofické s jediným záchrancom sveta tej správnej "nacionality" sa mi už dávno prejedli.
OdpovedaťOdstrániť