Stránky

02 júna 2011

Malá a veľká

     Pani premiérka mi včera objasnila kvantifikáciu korupcie. Vraj sa delí na malú a veľkú. To mi pripomenulo niečo, čo je v živote nevyhnutné. Myslím si, že bojovať proti korupcii, tej veľkej podľa vládneho programu je niečo podobné, ako keby veterné mlyny bojovali proti vetru. Na veľký vietor treba iné regulačné mechanizmy. Veď sa na to pozrime zblízka - v politických stranách sa dávajú dohromady kamaráti podobného zmýšľania. Tam vznikajú kamarátske okruhy veľkého formátu, ale aj tie malé.

     Po voľbách víťazná strana (zoskupenie) zostavuje vládu a obsadzuje posty od najvyššieho po najnižšie svojimi ľuďmi. Akože odborníkmi. Po ďalších voľbách sa to celé zopakuje s novými okruhmi, alebo si len tí istí presadnú na iné stoličky a pretože nič nie je večné, daný čas treba využiť na realizáciu programov rastu kont a nových významných priateľstiev. Na vysokej úrovni. Ak treba, kamaráti predchádzajúcej moci sa odpíšu a namiesto nich nastúpia noví. Podľa programu idú pochopiteľne pri tejto výmene s cenou dolu...

     Nedá sa očakávať, že verejné peniaze budú v najbližšej dobe spravovať ministri s mozgom napáleným na HDD (SSD). Aspoň zatiaľ nie. No a tá malá korupcia na úrovni lekárov, o ktorej hovorila pani premiérka? Asi mala na mysli niečo väčšie ako bonboniéru či fľašu vína, niečo také čo by sa dalo pokladať za chybu systému a keď už hovoríme o systémovej chybe, bumerang sa vracia späť ku vládnucej vláde. A už to nie je malý problém (malá korupcia) ale veľká vec. Nakoniec, aj oficiálne uprednostňovanie pacientov na základe ich solventnosti (ak to trochu preženieme) je vlastne legalizovaná systémová korupcia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára