Stránky

26 júla 2011

Kacír u mňa

Aneta Čižmáriková, neúnavná recenzentka zhodnotila slovenské knižné vydanie románu "Kacír". To mi pripomenulo, že nedávno som tú knihu tiež dočítal. Anetina recenzia je komplexná a fundovaná, môj pohľad sú iba dojmy z prečítaného:

Mám šťastie na ženy, na tie v literatúre. Nie je to tak dávno, čo som prečítal všetky knihy od Kate Mossovej a potom ma zaujal Kacír S. J. Parrisovej.

"Kacír" je román z obdobia stredoveku, čo je ďalším spoločným znakom kníh Kate Mossovej a S. J. Parrisovej. Aj téma príbehov je podobná, týka sa náboženských rozporov a bojov tej doby. Dej "historickej detektívky" Kacír sa odohráva v roku 1583 na univerzitnej pôde v Oxforde. Hlavnou postavou je historická osobnosť Giordano Bruno, čo je trochu zvláštne aj preto, že príbeh je vyrozprávaný  v 1. osobe. Veľmi mi to nesedelo.

Giordano Bruno začal svoj život ako dominikánsky mních v Miláne. Kvôli čítaniu zakázaných kníh ho chceli postaviť pred inkvizíciu, preto ušiel z kláštora a postupne pôsobil na rôznych miestach Európy. Detektívnou zápletkou sú tri záhadné vraždy s okázalými náboženskými motívmi. Dej sa odohráva v anglikánskom Anglicku s tajným prežívaním zakázanej rímsko-katolíckej cirkvi.

V stredovekých reáliách sa rozvíja pútavý detektívny príbeh, ktorý Giordano Bruno vyrieši k spokojnosti svojich kráľovských „sponzorov“. Bruno pri svojom krátkom pobyte na univerzite pôsobí ako tajný agent kráľovnej. Ako vyobcovaný z rímskej cirkvi má zvláštne postavenie v prostredí medzi utajenými starými prívržencami Ríma a nariadeným štátnym náboženstvom. Jeho osobným cieľom je na univerzite prezentovať svoje kozmické teórie. V tom ostáva nepochopený. 

Pútavosť príbehu, aj historické pozadie mi pripomenulo aj knihy Dana Browna. Hlavne historické pozadie vytvára istú podobnosť. Kacír však neoplýva neuveriteľnými tajomstvami a ohromujúcimi starými múdrosťami v takom rozsahu, ako je to známe u Dana Browna. Je tu vlastne len zhánka po starej, veľmi vzácnej stratenej knihe. Inak je dej absolútne realisticky detektívny, aj keď v závere dosť pritiahnutý za vlasy.

Na záver musím skonštatovať, že kniha je napísaná pútavým štýlom a dobre sa číta. Kapitoly deja sú radené za sebou v reálnej časovej postupnosti, čo veľmi uľahčuje sledovanie príbehu.

Všetky faktografické údaje o knihe nájdete na blogu Anety

4 komentáre:

  1. Hoci som žena, knihy, ktorých autorkami sú ženy vo mne budia značnú nedôveru :-) Pred časom som ale čítala Camillu Läckberg (niečo tomu chýbalo) a jednu Martinu Cole mám ešte doma neprečítanú. Napokon sa aj tak vrátim k chlapom (momentálne sa nepohnem od najnovšieho Forsytha).

    Recenzie Anet Čižmárikovej čítam rada, cicajú však zo mňa peniaze :-) Naposledy sa jej to podarilo s Leo Rostenom / http://riddicksrealm.blogspot.com/2010/09/leo-rosten-pan-kaplan-ma-stale-tridu.html Tomuto pánovi nešlo odolať. Bola to naozajstná čitateľská lahôdka.

    O Kate Mossovej som už čítala a zdala sa mi ako autorka zaujímavá.

    Tak nech nám to číta, aby sme neosprosteli :-)

    Eva

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Eva, ja sa nevymedzujem na určitý druh autorov, len konštatujem, že tých žien je v poslednom čase akosi viac, alebo sa mi to len zdá. Čítanie beriem ako sviatok, nie všedný deň, preto si vyberám a preberám :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. No, povedala by som, že ani ja sa nevymedzujem na istý druh autorov, skôr sa vymedzujem voči istým autorkám, píšucim tzv. ženskú literatúru.

    Ozaj, vieš čo ma vždy vie pobaviť? Keď trebárs v internetovom kníhkupectve robia akcie a tie majú podelené na "pre oteckov", "pre mamičky" a tak. Potom ja som niečo ako oteckomamička.

    Fíha, tak teda ak je čítanie sviatkom, ja nemám všedné dni :-)

    Pekné sviatky nám prajem,

    Eva

    OdpovedaťOdstrániť
  4. historické pozadie? Tak nech sa páči...http://oponickblog.blogspot.com/ otov blog

    OdpovedaťOdstrániť