Československá republika prešla za historický krátky čas, od 28. októbra 1918 do 31. decembra 1992, rôznymi metamorfózami. Keby bola vydržala, dnes by mala 93, skončila však vo veku 74 rokov. Včera v Lampe diskutovali aj o konci federácie Česka a Slovenska v roku 1992.Premietli aj dokumentárny záznam z rokovaní Federálneho zhromaždenia k tej udalosti. Dnes už našťastie nie sú ústrednou témou stanoviská za a proti rozdeleniu, už je čas pozrieť sa na tie udalosti s odstupom a historicky.
Zaujímavý bol ten dokument, vidieť vtedajších poslancov ako relatívne mladých ľudí, vrátane Klausa. Bol to čas, keď sa rozhodovalo o konci federácie, ale v podstate išlo už len o formu a detaily rozdelenia. Rozhodnutia o rozdelení sa pripravovali na oboch stranách dlho pred záverečnými formuláciami. Už od novembra `89 sa objavovali problémy vo vzájomných vzťahoch dvoch federatívnych republík, a akejsi asymetrickej federácii. Postupne narastala nervozita na oboch stranách a stupňovali sa vzájomné výčitky, kto na koho dopláca.
Bola to hektická doba, keď sa každý deň čosi menilo. Písala sa história záveru federácie ČSFR. Trvalo to tri roky a potom prišlo vyvrcholenie a uvoľnenie. Začala sa cesta dvoch samostatných štátov. Stále to nebola prechádzka ružovým sadom, vzájomné obviňovania a slovné útoky sa rozdelením neskončili. Na českej strane, celkom bezdôvodne, dlhšie pretrvávala akási urazenosť, povýšenectvo a vo vzťahu k Slovensku sa v médiách uplatňoval postoj, ako by Slovensko neexistovalo. Len pre negatívne správy sa našiel priestor.
Odporcovia rozdelenia na Slovensku sa pýtali, či sa tu teraz budeme mať lepšie, či už budeme mať menej problémov. Realisticky som na také otázky odpovedal, že až teraz nám začnú skutočné problémy. A bola to pravda. Chvíľu to vyzeralo tak, že medzi Slovenskom a západom je akási virtuálna železná opona. Vraj kvôli Mečiarovi. Nebola to pravda, bolo to pre iné ekonomické záujmy, ktoré Mečiar nebol ochotný naplniť. To ostatné už naši súčasníci poznajú ako zápas médií o demokraciu, ale stále išlo o to, ako hovorieval Václav Klaus, o peniaze až v prvom rade.
Patrí sa zaspomínať, boli to pekné časy v Československu. Lebo sme tam žili a boli sme mladí. V histórii neexistujú návraty po rovnakej trajektórii, vždy sa čosi mení. Dnes už naše televízie opäť spájajú talenty "Československa". Zdá sa, že to nikomu nevadí, veď kultúrne sme na rovnakej vlne, to je pravda. Len tie peniaze nás trochu delia. Po tohtoročnej dovolenke v Čechách mám pocit, že by bolo lepšie, keby sa už aj u nich platilo Eurom. Až potom by to bola paráda v strednej Európe. Žiadne "vekslovanie", rovnaké meny, priame porovnávanie cien a súťaž, kto je lepší. Takto sme stále lepší my...
Spomínanú reláciu som vydržal sledovať od začiatku do konca. Ako zvyčajne, bola trochu nevyvážená, ale tentoraz aj zaujímavá.
OdpovedaťOdstrániťOsamostatnenie sa Slovenska bolo správne a môžeme vďačiť mečiarovcom a národovcom , že za to zabojovali, lebo mnoho Slovákov vtedy na to nemalo odvahu. Pamätám si, že aj v mojom okolí sa vtedy väčšina ľudí samostatnosti obávala, hoci naozaj proti boli iby niektorí... Teraz už hádam niet pochýb o opodstatnenosti a správnosti toho kroku (žiaľ, čechoslovakizmus stále prežíva a nadobúda niekedy podobu kultúrneho kolonializmu).
Mimochodom, sledujúc predmetný dokumentárny film (ako inak - český), uvedomil som si, že rozdelením Česko-Slovenska prišli poslanci Federálneho zhromaždenia o prácu a pre viacerých to znamenalo koniec politickej kariéry...
V druhej časti relácie sa diskutovalo o ekonomike a rozširujúcej sa kríze. Diskutujúci boli síce vo vyjadreniach pomerne opatrní, no ja som utvrdil v tom, že nás čakajú zlé časy.
Nemyslím si, že v Česku už mali platiť eurom - myslím si, že boli obozretnejší, neponáhľali sa zbytočne a dobre spravili, zatiaľ čo my áno; to my sme euro prijali predčasne!
Nedá mi nespomenúť, ako sa diskutujúci bránili spojeniu ekonomiky s morálkou. A práve v tom vidím podstatný problém: ekonomika bez morálky, bez poctivých počtov a zdravého sedliackeho rozumu vedie do záhuby.
JM, vďaka za názor. Ja som nechcel počúvať diskusiu o katastrofickej budúcnosti, zvlášť nie pod taktovkou moderátora. Už toho bolo dosť, žiadajú sa mi aj dobré správy.
OdpovedaťOdstrániťEšte k tým fed. poslancom - oni neprišli o prácu, len stratili funkciu. Vtedy platilo, že ich pôvodné zamestnanie (ak nejaké mali) im ostáva k dispozícii. To o Eure v Česku bolo trochu nadnesené, ale fakticky mi to napadlo pri dovolenke v Česku :)
Spomínaná televízna debata nevyznela v prvom pláne ako zlá správa. Dvaja zo štyroch pozvaných patria zrejme medzi (euro)optimistov, ktorí veria, že "osvietení" euročinovníci všetko zvládnu a premenia dlhy na aktíva. Ďalší dvaja sa prezentovali ako realisti, ale ich vyjadrenia boli dosť opatrné... To ja som si, čítajúc medzi riadkami a počúvajúc medzi slovami, spravil záver, že problémy sú omnoho väčšie, než si je väčšina ľudí ochotná priznať, žiaľ, dlhé roky života na dlh, to sa musí skôr či neskôr prejaviť. Hoci aj ja by som radšej počúval dobré správy.
OdpovedaťOdstrániť::
Samozrejme, je príjemné cestovať do zahraničia bez nutnosti výmeny peňazí... ibaže, zdá sa, dnešné euro je výtvorom byrokratov a ideológov európskeho federalizmu a nemá dostatočný ekonomický základ. Napríklad, prijatie Grécka do eurozóny bolo podľa všetkého politickým rozhodnutím, ktoré sa prijalo napriek neplneniu viacerých kritérií.