Stránky

06 júna 2012

Dva v jednom

Dnes mám dobrú náladu, tak som sa rozhodol, že vám ponúknem dva články v jednom. Za rovnakú cenu, zaplatíte len raz a potešíte sa dvakrát. Áno, cena je nula celá nula €. Nie že by bola pridaná hodnota tohto článku nulová, to nie. Možno sa len blíži k nule, ale vychádza z nekonečna... Dosť už bolo matematiky, lebo zabudnem, o čom som to chcel. Aha, je to o zvykoch, ktoré nás tlačia ako železná košeľa.

Zvykol som si už dávno chodiť všade v meste a blízkom okolí na bicykli. Všeličo sa medzitým udialo, tak mi poradili, že bicykel nie, že základným pohybom človeka je pešia chôdza. Dal som si povedať a chodím. Je to naša prirodzenosť, veď od malička chodíme. Najprv nesmelo po štyroch, do školy už chodíme po dvoch, neskôr chodíme na rande, za frajerkou až nakoniec chodíme dlho, predlho do roboty a za milenkou. 

Do roboty sa chodí až kým sa džbán nerozbije. Potom začneme chodiť na úrad práce, alebo ešte horšie, začneme chodiť s dôchodcovskou paličkou. Chodíme už len do klubu veteránov práce. Takže, nech by sa stalo čokoľvek, jedine na vlastné nohy je spoľahnutie. Nohy nám nevyradí žiadna kríza, ani naftové dno. Autá dáme do šrotu, bicykel do zberných surovín  a budeme sa zase pohybovať na vlastných nohách v prirodzenom okruhu dosahu. Čo nás čaká, to nás neminie.

A teraz to, čo som pribalil k úvahe o chodení. Je to zadarmo, tak sa nebojte a čítajte ďalej. Bude reč o autolekárničkách. Každá má totiž svoju expiračnú dobu a keď jazdíme bez nehody, bez použitia ju po uplynutí dátumu platnosti nahradíme novou. Čo so starou? Teda mám na mysli tú lekárničku. Sú len dve možnosti: nakúpiť do domácnosti ostré nože a začať sa flastrami následne ošetrovať, hoci sú po expirácii. Druhou možnosťou je vyhodiť ju.

Byť či nebyť lekárnička, čo je viac?

Howgh (čítaj „hau“ alebo „haug“), teda dohovoril som a na dnes aj dopísal. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára