Stránky

11 júna 2012

Teória konca

Čo robiť? Neviem čím to je, ale mám chuť na pivo. Také správne vychladené v orosenom pohári. Som asi rozmaznaný, už mi ani zmrzlina nestačí. Voda z vodovodu niekedy dobre padne, ale nie každá chutí rovnako. Najlepšia je v Petržalke, tam si dám vždy naliať plný pohár. Voda je základom nášho života, bez jej tekutej formy by sme nemohli existovať. Nielen my, ale aj celá celučičká naša živá príroda.

Voda koluje v prírode na zemi, v oblakoch v riekach a v oceánoch. Aj v našom tele. Je v neustálom pohybe, až na jej ľadovú formu. Ale aj pri zamrznutí sa chová jedinečne, na rozdiel od iných látok pri mínusových teplotách voda zväčšuje svoj objem. Robí nám problémy chápania aj inak. Trochu sme si to s ňou rozhádzali, začína sa chovať extrémisticky. Prší keď nechceme a neprší keď chceme. Hrozné.

Voda ako taká však za nič nemôže, to my svojou aktivitou jej kladieme prekážky do cesty a nevieme čo s tým. Niektorí vedia, ako napríklad pán Kravčík. Poznám ho len z jeho článkov na blogu a z niekoľkých záberov v televízii. V žiadnom prípade s ním nechcem polemizovať, jeho teórie sú mi jasné, celkom logické a pochopiteľné. Škoda len, že s nimi prichádza, keď je takpovediac skoro neskoro.

Myslím na to, že jeho vodno-logické úvahy a názory sú v poriadku, len realizácia bohužiaľ nie je v jeho profesionálnej moci. Nie je v žiadnej našej moci vrátiť sa späť do čias, keď sa cesty a námestia nebetónovali, keď sa lesy nerúbali. S tými lesmi to asi nebude celkom tak ako píšem, tie sa klčovali a vypaľovali,  odkedy sa človek začal zaoberať pestovaním plodín. Zdá sa, že je to neriešiteľný problém.

Problém je aj v tom, že každý jedinec myslí za seba a tí čo národy vedú, tiež myslia na seba. Riešenie neexistuje, dokonca ani ja ho nepoznám. Inak by som to povedal tak, že cesta je známa, ale všetci sa ňou vydať nevieme, či nemôžeme, alebo nechceme a jeden nič nezmôže. Žiaden národ, žiadne spoločenstvo ľudí nemyslí tak ako jeden múdry jedinec. V matematike platí, že 2x2 je 4, ale v napredovaní spoločnosti nie.  Tam je výsledok najprv 2,5 niekedy mínus, ale štyri nie a nie.

Čo teda robiť, keď mám chuť na pivo a do krčmy je ďaleko. Teória hovorí, že by som sa mal vykašľať na moderný oblbovák internet, obliecť sa a ísť do krčmy (alebo aj do pubu). Som síce jedinec, ktorý myslí ako jedinec a keď sa mi nechce z domu von, tak ma k tomu ani teória nedovedie. Teórie si niekedy zahrajú s človekom poker. Ako toť, včera som doma objavil dve knihy s titulom "Teória konca" Načo sú mi dve a prečo mám dve, to netuším. 

Zvyčajne tvrdím, že najradšej čítam knihy, ktoré majú históriu, ktoré sa ku mne dostanú zvláštnou cestou. Táto si vybrala dvojprúdovku. Mark Albert si vybral do svojej knihy Teórie konca citát z Alberta Einsteina:
Nespútaná sila atómu zmenila všetko okrem nášho spôsobu myslenia. 
Preto sa nezadržateľne rútime do katastrofy, aká nebude mať obdoby.

Poviete si, že veľa slov pre nič. Naozaj? Mýliť sa je ľudské, ale mýlil sa aj Einstein?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára