Stránky

20 septembra 2012

Bodka píše

Ani náhodou som sa nepomýlil, nechcel som napísať "tá vodka píše...". Dnes už ani notorik neprizná, že mu chutí etanol s prímesou metanolu. Po pochmúrnych zamysleniach by sa patrilo napísať aj niečo úsmevne optimistické. Hádam by to mohlo byť o včerajšom divadle. Život je vraj taký ako "tanec medzi črepinami". Tak sa volá ten kus, ktorý sme včera videli v divadle. Pravda je, že život vie byť všelijaký. Aj taký, aj onaký. Naša súčasnosť je aj taká, že sa naozaj musí tancovať, ale aspoň že už nehrá iba jedna kapela svoje otrepané šlágre.

Aj táto doba má však svoje mínusové charakteristiky, svoje klišé a mantinely, ktoré nedokáže prekročiť. Tanec medzi črepinami sa skladá z osemnástich obrazov. Spočiatku ide o audiovizuálne predstavenie so živým tancom a jednoduchým dialógom, ktorý má rozvinúť niť akéhosi príbehu. Pamätníkom ten začiatok pripomenie niekdajšie vystúpenia súborov SĽUK alebo Lúčnica. Presúvame sa s tanečníkmi z Detvy do Terchovej, ku Goralom až na východ a ktovie kde ešte. Práve východniarske čísla (spevy) sú dokonalé a divákov už nadšenie až do konca hry neopúšťa.

Vynikajúco zatancovali "dupákovú roztlieskavačku". Tam už nebolo pochýb, že predstavenie bude končiť s búrlivým potleskom a "standing ovation". Scéna je maximálne jednoduchá, miestami sú na pozadí premietané krátke ukážky z filmu "Tanec medzi črepinami". Niektoré dejové scény sú hrané ako tieňové divadlo. Všetko to tvorí dokonale zladený celok bez zbytočných prestávok. Môj jediný negatívny postreh patrí úrovni reprodukovanej hudby, ktorá je pochopiteľne dôležitou súčasťou predstavenia.

Písať o akustickom tlaku reproduktorov mi už pripadá ako hádzanie hrachu na stenu. Zvukári a možno aj režiséri majú svoje neohraničené priestory a tie ich nepustia späť k normálu. Najmä v takomto komornom prostredí, akým divadlo P. O. Hviezdoslava je, by sa malo k hudbe pristupovať inak ako na obrovských koncertoch populárnych spevákov, kde sa ozvučujú štadióny a námestia s tisíckami ľudí. Jedným z dôležitých parametrov hudby je totiž dynamika. Bez nej je hudobná produkcia plochá. Aj keď ju počuť na kilometre ďaleko, je ochudobnená o tento dôležitý estetický prvok v celom priestore.

Dynamiku nahrádzajú dnešní zvukári akustickým tlakom, decibelmi. Repráky sú výkonné, rovnako ako zosilňovače, len na vernosť reprodukcie sa až tak nedbá. Veď si skúste predstaviť sálu, kde husličky a píšťalka rovnako ako basa sú schopné natrhnúť ušné bubienky... Potom choďte na organový koncert a porovnajte ako burácajú nízke tóny a ako nežne znejú aj tie najvyššie trilky. Ja viem, národ vraj chce decibely. To sú tie neprekročiteľné módne mantinely ľudovej zábavy.   

Na začiatku som chcel písať o tom, ako sa z človeka stáva malá zelená bodka, ale toto včerajšie "dívadlo a počúvadlo" ma zaujalo tak, že som sa musel, hoc aj ako malá zelená bodka vyjadriť. 

4 komentáre:

  1. Kedysi dávno som 5 rokov tancovala v dobrom ľudovom súbore tiež zvučného mena, tak mi je ľudovka veľmi blízka. No badám, že čím som staršia, tým je mi bližšia a je len dobre, ak sa dostáva i na javiská divadiel.
    *
    Nie je nič nezvyčajné stať sa malou zelenou bodkou. Neviem, čo si mal na mysli, ale najčastejšie sa malou zelenou bodkou stáva každý a každý deň (i ja), ak vstúpi trebárs do priestoru fejsbuku alebo googlu, prihlási sa k četu a tak dá rodine, známym i okoliu najavo, že je tu a že sa mu možno prihovoriť. Ale môžem sa mýliť a nebolo to myslené na tento prípad.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. S tým facebookom máš pravdu, ale tam sa svieti len z okruhu fb priateľov, ale aj tam si niektorí svoju zelenú bodku blokujú :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. aha... asi chápem :)
    No zo mňa sa stáva zelená bodka len v rámci rodiny a priateľov na fb a google, s tým skúsenosti mám. Ak som správne pochopila, tak možno malá zelená bodka podobne funguje aj na iných všakovakých sociálnych sieťach, len s tým rozdielom, že tam nesvieti len pre priateľov, ale pre všetkých tam takto prihlásených. Ale s tým zas skúsenosti nemám, tak sa k tomu neviem vyjadriť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tanec na každý spôsob, to je moje, aj keď už dosť dlhú dobu tancujem len okolo sporáka... :)

    A zelená bodka je predsa fajn záležitosť...

    OdpovedaťOdstrániť