Stránky

30 júla 2013

Nepredajné

Z času na čas sa niekto zamyslí nad významom čítania kníh. Aký je teda môj postoj ku knihám? Čítam rád, ale hlavne som rád čítaval, keď som bol mladý. Tak je to správne, v mladosti treba čítať najviac. Neskôr prichádza reálny život so svojimi príbehmi a záhadami. V mladosti som prečítal najviac kníh na meter štvorcový... Potom sa to v dôsledku iných životných funkcií postupne, mierne redukovalo, až som dospel k tomu, že si čítanie vychutnávam pomerne zriedka - aby mi nezovšednelo.

Vo veku, keď som už začal pociťovať čítacie naplnenie, som si začal knihy vyberať. Odvtedy si nemyslím, že v každej knihe je niečo dobré a preto sa ju oplatí prečítať. Už viem, že hľadať ihlu v kope sena nemá zmysel, vychádza zlý pomer cena/výkon. Mával som také sezónne obdobia, keď som čítal najradšej detektívky, potom som prešiel na scifi, neskôr bola hitom odborná literatúra, najmä technická. Často som sa venoval aj knižnému bádaniu v oblasti fotografie a neskôr som doháňal svoje medzery v elektronike a v počítačoch.

V základnej škole sme museli čítať tzv. "povinnú" literatúru. Už to môžem povedať, neprečítal som všetky odporúčané knihy. Aj vtedy to bolo tak, že stačilo napísať referát a vedieť zasvätene rozprávať o obsahu knihy. Neskôr som to doháňal. Na otázku, prečo čítam, musím odpovedať v závislosti od druhu literatúry. Beletriu čítam pre pobavenie, odborné knihy pre vedomosti a vzdelanie, scifi pre podnecovanie fantázie a poéziu pre úžasné splynutie s duchom básnických metafor.


Vo všeobecnosti môžem povedať, že som čítal knihy, aby som spoznával svet z rôznych strán a uhlov, aby som videl ako vidia svet iní. Čaro spoznávania sveta cez knihy sa však s vekom stráca. Je málo nepoznaného, aj keď to vyznieva neskromne. Sám život je čoraz objemnejšou knihou. Všetko plynie a všetko sa mení. Tak sa mení aj vzťah ku knihe. Moderná doba priniesla blogovanie, ktoré dáva príležitosť nazrieť aj na druhú stranu barikády, ktorá delí autora od čitateľa. Nepredá sa zvyčajne toľko "výtlačkov" ako v prípade úspešnej papierovej knihy a na každej stránke je razítko s nápisom "NEPREDAJNÉ".



1 komentár:

  1. kedysi ako školáčka a gymnazistka som veľa čítala, myslela som si, že knihy ma sformujú :). Omyl...
    Bola som naivná,a z tých kníh som si akurát vzala to, čo tam bolo pre okrasu - sny o romantických veľkých láskach :). Tým nechcem povedať, že neexistujú veľké lásky na celý život, ale tie sú v reálnom živote v niečom podstatne inom, ako to býva prezentované v románoch :)
    Ako vydatá žena a matka som sa k niektorým vrátila (celá zbierka kníh J.M.Simmela)a s odstupom času som v nich našla niečo úplne iné.
    Knihy človeka neformujú, človeka formuje život sám a to, čo v ňom zažije - teda vlastné skúsenosti a vlastné riešenia. Kniha mu akurát dá možnosť porovnať sa s hrdinami, resp. nájsť v niečom s nimi podobnosť, resp. konfrontovať ich a svoje riešenie. To vravím o kategórii románov, pretože dokumentárne knihy vzdelávajú.
    Čo však považujem za prínos čítania kníh je rozširovanie slovnej zásoby, pestovanie kultivovanosti jazyka a zlepšenie vyjadrovania vlastných myšlienok. Takisto zlepšenie pravopisu, lebo vizuálna pamäť je tu nezastupiteľná.
    Mnohí sa v dnešnej dobe zas hrdia tým, aké množstvo kníh a za akú krátku dobu prečítali. Ani to nepovažujem za správne, lebo každá kniha ponúka myšlienky na zamyslenie a tie potrebujú v človeku dozrieť. Pokiaľ sa čitateľ vzápätí po dočítaní jednej knihy vrhne na druhú... atď, časom mu vznikne v hlave názorový galimatiáš, lebo však aj ten náš mozog má len ohraničené kapacity... :)
    Dnes, keď mám teoreticky veľa času a možnosť čítať, tak paradoxne nemám na knihy čas... :(
    Hádam sa napravím...

    Ospravedlňujem sa za dlhý príspevok, ktorý mohol byť samostatným článkom na blogu :)

    OdpovedaťOdstrániť