2016/01/25

Návrat do "retra"

Dalo by sa povedať, že "retro" je akousi módou. Možno je zábavné pozrieť sa na minulosť nezaťaženú realitou a s patričným odstupom. Únik ako únik, či už ide o rozprávku, alebo nezávislý a nijako nás neohrozujúci pohľad na minulosť bez ideológie. Práve tá niekdajšia ideológia je to, nad čím sa už trochu usmievame. Zabúdame, že ideológia tu je aj dnes, len pekne prifarbená, ale ciele sú rovnaké.

Osobne som tiež podľahol jednej retrospektívnej záležitosti. Už sama domáca zabíjačka, na ktorej som bol inšpirovaný v rozhovoroch s mladšími, je príjemným a bezprostredným návratom do... Až do detstva. Bol som čerstvo oholený, na rozdiel od niektorých mladíkov z rodiny, a tak prišla reč aj na holenie. Téma celkom zaujímavá a živá, lebo sa vnucuje každý týždeň aspoň raz.

Raz za týždeň, to už je riadne strnisko a moderné päťnožové strojčeky toto lajdáctvo ťažko znášajú. Holenie síce znie skoro ako mach-3, ale kde nič, tu nič, britko kĺžu po povrchu. Už dlhšie preto preferujem dvojité, maximálne trojité kombajny. Zarastený mladík (nedávno oslávil len 50-tku) sa pochválil, že ostal navždy verný klasike so značkou Astra a chválil si to. Ten zaujímavý názor mi od tej chvíle vŕta v hlave.    

Zabíjačka a výslužka z nej sa už dávno minula, ale na Astru som si prednedávnom spomenul. V našom superobchode pod veľkou šopou Astru nemali, tak som sa uchýlil k inej, rovnako známej značke s dvomi mečmi. A je to, povedal som si. Dnes došlo na slávnostne obnovenú premiéru a zároveň na očakávaný a módny "retro" zážitok. Došlo, ale došiel aj na psa mráz.

Skutočne, vonku mierne mrzlo, ale aj tak som sa chcel ukázať v meste čerstvo oholený klasickou žiletkou, ktorá reže len jedným ostrím. Doslova a do písmena, reže všetko, čo vidí aj to čo skrýva pena. Skrátka, aby som to nepreťahoval, po holení som skončil klasicky "retro" dorezaný. Že by to bolo nedostatkom skúseností, alebo len podcenením pokroku? 

Takýto návrat do minulosti je dobrá vec. Jedna skúsenosť však stačí, vraciam sa do tohto moderného žiletkového storočia. Vlastne nie do tohto, ale do toho nedávno minulého, kde boli skvelé holiace strojčeky s dvomi, či s tromi čepeľami. A možno sa časom budeme vracať, z vyššej moci, ešte hlbšie... Ktovie, čím sa budeme holiť v jaskyni? Asi britvou z kameňa ale vlastne načo..? 

2016/01/06

Vianočná kronika

Tieto Vianoce neboli zasnežené. Uplatnilo sa staré príslovie o Kataríne na ľade a Vianociach na blate. Pravdou však je aj to, že dnes už málokto vie, čo je to blato. Všetko okolo nás je vybetónované alebo vyasfaltované. Počasie sa však s príchodom Nového roku veľmi rýchlo znormalizovalo. Prišla ozajstná zima a napravila svoju pošramotenú povesť a zisky zimných stredísk.

Vianoce majú svoju povesť aj tradičnú formu v rodinách na štedrý večer. Potom prídu všednejšie dni s čakaním na Silvestra. V tých povianočných dňoch to môže nadobudnúť aj takú modernú podobu, keď veľká časť rodiny trávi večer spolu a zároveň každý po svojom. Jeden sleduje TV vysielanie, druhý má na kolenách laptop, ďalší surfuje na smartfóne.

Iní dvaja si dokonca tajne posielajú úsmevné vetičky prostredníctvom SMS správ. Zo stoličky na stoličku. Zjednocuje ich wifi router.

Telefóny už nie sú tým čím bývali. Stali sa vreckovými internetovými terminálmi. Pozoruhodné je, že funkcia "telefón" je už na druhej koľaji, mnoho viet sa posiela esemeskami, komunikuje sa cez  "čety", e-maily a na stránkach "sociálnych" sietí. Zdá sa to celé pritiahnuté za vlasy, ale ktovie, možno raz aj táto vlna opadne a stane sa všednou záležitosťou ako mnoho iných "vylepšení" života spoločnosti.  

Keby boli problémy len okolo elektroniky, bolo by to fajn a nádejné...