Duch vecí

Jedna z teórií o vzniku náboženstiev vychádza z toho, že aj neživé veci majú dušu. Dá sa to chápať tak, že každá vec, či je dielom Vyššej moci, alebo človeka, je stvorená, alebo zostrojená s určitým cieľom, s ideou ktorú má plniť. To je duch zdanlivo neživej veci.

Ak sú veci pokazené, sú choré, postihuje to aj ich dušu. Stolička, ktorá má jednu nohu kratšiu, má dušu postihnutú, lebo sa na nej zle sedí, je labilná... Pokazené rádio vypustilo dušu, je duševne mŕtve, nehrá... Zložitejšie je to s bezdušovou pneumatikou (tubeless) - nemá dušu, ale slúži, teda dušu má, kým sa neprederaví - vtedy príde o svoju dušu, ktorú nemá...

Počítač, má dušu, aj pamäť i rozum. Ak je infikovaný vírusom, je postihnutý na duši, aj keď materiálne je zdravý, musí sa liečiť, má duševnú chorobu...