Napriek zdaniu, to v názve článku nie je celá pravda. Celá pravda je,
že
šaty robia človeka spokojným.
Platí to nielen o ošatení, ale aj o obutí. Ak si na seba ráno človek natiahne handry, ktoré ho niekde omínajú, celý deň je v háji. A to nehovorím o topánkach, ktoré tlačia na otlaky (najhorší je otlak na malíčku), alebo odierajú pätu, či tak podobne. Oblečenie aj obutie spätne pôsobia na človeka.
Zlé topánky spôsobujú nemohúcu chôdzu, ťažký krok, alebo pokrivkávanie. Tak to cíti sám postihnutý a tak si to určite všimnú všetci s ktorými príde do kontaktu.
Spotené chodidlá, to je nedostatok, ktorý je veľmi nepríjemný v sede i v chôdzi. Nič nepomôže, iba sa doma vyzuť, ponožky zahodiť (postaviť) do kúta a na nohy nechať pôsobiť osviežujúci kúpeľ, potom premastiť, prepudrovať a podobne...
Nohavice, ktoré nechcú držať tam kde by mali - na páse a padajú nižšie... Toto je zvlášť nepríjemné a viditeľné u ľudí, ktorí v priebehu rokov nejakým nedopatrením prišli o svoj štíhly pás.
V krajnom prípade to môže dopadnúť aj tak ako včera, keď sa istý pán v bielom pracovnom odeve naklonil k okienku v lekárni, zároveň odhalil zástupu za ním deliacu čiaru svojich značne objemných polovičiek... Tak tak, že neskĺzli celkom dolu.
Nepríjemné sú nohavice príliš krátke, v ktorých sa človek cíti, ako porevolučný prezident, alebo naopak príliš dlhé v ktorých automaticky zametá podlahu na dráhe svojej strely.
Úzke tielko, sťa po mladšom bratovi zviera človeku hrudník a drží jeho náladu v štichu. Podobne je to s košeľou, ktorá nie je akurát, alebo radšej o číslo väčšia, ale človek si nesmie myslieť, že raz a navždy je jeho košeľa O.K., lebo každé pranie jej môže čosi ubrať, podľa materiálu z ktorého je ušitá, aj podľa pracej technológie...
Košeľu je dobré každé ráno odskúšať, urobiť v nej niekoľko spartakiádnych cvikov zameraných na pohyblivosť rúk a rozpínanie hrudného koša. V prípade akéhokoľvek obmedzenia, treba košeľu okamžite vyradiť zo šatníka.
U košele je veľmi dôležitý aj golier. Pri zapnutom hornom gombíku človek musí vedieť otáčať hlavou a zľahka pri tom aj dýchať. V prípade nedostatočného zásobovania hlavy (resp. mozgu) okysličenou krvou hrozí bezvedomie.
Ak si človek nebodaj musí natiahnuť aj obojok (kravatu), najlepšie je horný gombík vôbec nezapínať a kravatu nechať voľne, elegantne ležérne ovísať .
O saku platí to isté, čo o košeli. Čiapka, alebo klobúk nie sú až tak dôležité z hľadiska pohody, iba v zime v treskúcich mrazoch je dobré pamätať na ich hlavné poslanie. Aha, ešte som nehovoril o slipoch, trenírkach, či boxerkách, to je ale dosť intímna oblasť, takže kto nechce, nech ďalej nečíta...
Trenírky sa kedysi nosili zásadne červené, občas modré a len výnimočne biele. Podľa istých vonkajších znakov sa chalani delili na ľavákov a pravákov. Podobne opticky, ale podľa vnútorných znakov sa dala zistiť predo-zadná orientácia, ale iba po dlhšom nosení.
Stredná trenírková cesta vtedy neexistovala. Dnes sa preferuje symetria, aj keď odborníci tvrdia, že voľnosť a sloboda sú aj v tejto oblasti ideálom. Škóti iste dobre vedia, prečo nosia sukne naostro...
.-)))))))))
OdpovedaťOdstrániťsilvia... si stručná, tak tipujem, že dva posledné odstavce si našťastie nečítala..... .-))))
OdpovedaťOdstrániťZabavne a pravdive. Clovek si to ani neuvedomuje, ale naozaj pohodlne oblecenie ti prispeje k prijemnemu dnu a naopak. Pozname to vsetci...:)
OdpovedaťOdstrániťima
jasné, že naostro j to najlepšie:) Inakšie úzke spodné prádlo u pánov = neplodnosť, takže bacha na vec!
OdpovedaťOdstrániť,,Celá pravda je,že šaty robia človeka spokojným."
OdpovedaťOdstrániťMno...sú situácie, kedy býva človek spokojný aj bez šiat... :))))
napr. taká naturpláž.. :))
...výborný článok.. vtipný a pravdivý
mia, :) ešte som tam nebol, neviem posúdiť, ale predpokladám, že v takom "oblečení" človeka nič netlačí a nič neomína...
OdpovedaťOdstrániťwabt, treba to vyskúšať pri prvej príležitosti..na nové zážitky a pocity nikdy nie je neskoro... :)))
OdpovedaťOdstrániť