Túžba, z očí do očí

Čítal som nedávno, že mladí ľudia vo väčšine uprednostňujú priame spoločenské kontakty pred internetovou anonymitou... Nebola to až taká výrazná štatistická prevaha, ale aj tak je to potešiteľné, že mládež je ľudsky zdravá a neprestáva hľadať svoje reálne spoločenské kontakty...

Ak by som sa mal posudzovať podľa tohoto kritéria, patrím stále k mládeži, tiež uprednostňujem, ak sa to dá, živý rozhovor pred anonymným internetovým kontaktom. Človek zoči voči človeku hneď vie s kým má tú česť či v dobrom alebo v zlom.

Možno je divné takéto uvažovanie práve tu, kde píšem do prázdna. V nemom rozhovore sa pozerám do neviditeľných očí "v spleti siete končiacich" a spomínam na jednu filmovú premiéru v Bratislave. Bola to veľká slávnosť, československá premiéra filmu Vojtecha Jasného "Touha" v Bratislave, v hlavnej úlohe Jana Brejchová.

Jana, mladá a krásna bola osobne prítomná na scéne a v kultúrnom programe zaznela okrem iného aj báseň Jiřího Wolkra "Balada o očích topičových" v podaní (mne) neznámeho umelca, ktorý svojim mohutným hlasom a podotýkam, že bez mikrofónu navždy zapísal do mojej pamäti slová básne:

"Antoníne, topiči elektrárenský,
do kotle přilož!"

Antonín dnes, jak před lety dvaceti pěti,
železnou lopatou otvírá pec,
plameny rudé ztad syčí a letí,
ohnivá výheň a mládenec
Antonín rukama, jež nad oheň ztuhly,
přikládá plnou lopatu uhlí,
a že jen z člověka světlo se rodí,
tak za uhlím vždycky kus očí svých hodí
a oči ty jasné a modré jak květiny
v praméncích drátů nad městem plují,
v kavárnách, v divadlech, nejraděj nad stolem rodiny
v radostná světla se rozsvěcují.

...