Stránky

13 novembra 2019

Good blog Post

Good blog Post - je dôkazom, že reklama musí byť pozitívna, ale ani tak nemusí byť účinná. Neklikol som na odkaz, ktorý nasledoval za pochvalou: "Good blog Post" a nič to so mnou neurobilo. Je to dôsledok 30 ročného "výcviku" na internete a v spoločnosti. Áno, už oslavujeme tridsiatku... Fakticky aj tá oslava pôsobí ako trochu zatuchnutá. Vyzerá to ako s tým nebožtíkom, že o ňom len v dobrom. A o zlo sme sa zaslúžili sami, tak o ňom mlčme. História za nič nemôže.
Osudy sa týkajú len jednotlivcov. Čo v globále vyzerá ako dobré, hoci aj štatisticky podložené, individuálne môže pôsobiť dobre, ale aj zle. Preto nie je dobré generalizovať históriu na základe vlastného osudu. Náš osud (to čo sme prežili) ovplyvňuje náš názor, preto nemôže byť objektívny.  
A vo tom to je!


(130345)

12 decembra 2018

Dokonalý svet

Všetko od počiatku sveta má svoj systém a poriadok, aj keď sme tu ešte my neboli. Všetko má svoju hodnotu, svoje postavenie a miesto vedľa iných vecí. Tak podobne to platí aj o živých tvoroch. Všade panuje poriadok vo veciach, vo vzťahoch, nie dokonalosť, len poriadok. Čo je to poriadok? Je to aktuálny stav vecí, ale čo je potom neporiadok?

 Vesmír nie je dokonalý, je taký aký je vďaka rozmanitosti a zdanlivému chaosu. Keď však príde na lámanie chleba, všetko do seba pekne zapadne, symetria dobra a zla vytvorí jednotu. Keby nebolo neporiadku, nebolo by treba robiť poriadok. Z toho plynie, že veci a ich miesto by mali obsahovať istú myšlienku, účel - pre inú vec, človeka, myšlienku, ktorá s nimi súvisí.

Keby nebolo neporiadku, museli by sme si ho urobiť... 

(129279)

  

Čítanie s porozumením

Čítanie s porozumením je hotová veda, ale písať s porozumením, na to už treba hádam aj celkom iné oné, teda akési (poroz)umenie. Málo píšem a niekedy sám seba nečítam s porozumením. Niet dosť času na pozastavenie sa k porozumeniu seba samého, nieto ešte porozumieť blízkym... A veci sa dejú tak, ako by ich niekto naháňal.

My, starší sa často rozprávame o chorobách, hlavne o tom, ako sme ich prekabátili, radíme si. Tuto ma bolí, ale včera inde... Ako v tom vtipe u doktora: "Slečna, kde vás to pichá?" Slečna sa začervenie a odpovedá, že na chate. Dobre je, keď to bolí každý deň niekde inde. Bez bolesti sa vraj budia len mŕtvy. Včera som bol v Bystrici a tak ma bolelo... Dnes ma bolí doma.

Dlho som sem nepísal, vyšiel som z "cviku". Nájsť prekvapivú pointu je náramne ťažké. Skúsim hádam takto triviálne: Nie som starý a nič ma nebolí... Ha, ha, ha...


P.Č: (pod čiarou): Práve teraz mám na wabovinách 992 článkov, plus 8 nedokončených konceptov. Keď tie koncepty (alebo iných 8 článkov) budú publikované, bude veľká oslava, alebo, ako sa hovorí, bude Big Bang...
(129278)

14 apríla 2018

Palacinky

Čerstvá aktualita dňa, ale na rovinu poviem, nemám ich rád. Vždy keď ich uvidím na tanieri, spomeniem si na Anderov vtip, ako robil palacinky a Piťo ich stačil priebežne jesť. Určite viete, ako to skončilo. Ja nie som ako Piťo, ale aj tak mi do žalúdka palacinky nepasujú. Dnes je to tak, na obed boli palacinky, ale rádio sa už nedá počúvať ani na WC.

V tej malej miestnosti je také automatické rádio, keď si človek sadne, hneď začne hrať. Bývalo tam naladené zásadne rádio Slovensko. Už nejaký čas skúšam iné stanice, lebo Slovenský rozhlas sa preorientoval (zopsul) na "komerčný" štýl, hlavne vďaka niektorým moderátorkám, ktoré mi spôsobujú zvýšenú peristaltiku.

Vraj "informačné rádio", ale zosmiešňujú aj správy o počasí. Proste, žiadna seriózna správa. Vlastne dnes ťažko takú serióznu a pravdivú správu zohnať. Kedysi jeden môj kolega vravieval na správy v novinách: "Ani opak nie je pravdou". Tak či onak, v tej miestnosti mám radšej svätý pokoj, preto od istého času radšej rádio vypínam. Aj keď nie sú na obed palacinky ako dnes.  

A keby ste si náhodou nespomenuli, ako končia palacinky u Andera, tak vám poviem - Ander dal Piťovi poslednú a ten mu zahlásil, že tú poslednú má v ústach a na prvej už sedí.  

(127 793)

07 apríla 2018

Monológ manažéra

Sú ľudia, nad 40 (50, 60, 70) rokov veku, s ktorými je ťažké uskutočniť dialóg. Nepustia vás k slovu. Maroša som stretol na stanici, cestoval vlakom. Poznám ho dlhé roky, býval to dosť vysoko postavený manažér, tak mi bolo divné, že cestuje vlakom.

   "To mám za babku (zadarmo), tam aj späť, to sa mi oplatí. Auto je drahé, to máš..." a začal v hlave kalkulovať. Do uší mi tlačil výsledky, vie, ako byť asertívny.

   "Áno, hovorím, ale pohodlie a tak."
   "V tomto veku potrebujem hlavne pohyb, nie voziť sa v aute."

Ekologicky myslí a ekologicky koná. Prerušil ma a začal monológ o svojich príjmoch, ktoré sa mi ani nesnívajú a on už zavŕšil sedemdesiatku. K tomu sa vraj dopracoval cez známosti. Celý život ich zbieral a pestoval...

   Nie, nespýtal som sa ho, čo robí... Načo aj? Toľko vplyvných známych nemám a nebudem mať do konca života. Radšej som stíchol a nechal som plynúť jeho monológ o tom, ako trávi dovolenky v jednom zo svojich hotelových apartmánov. Len som prikyvoval, aj tak sa viac nedalo, vlak už brzdil.


(127740)