Vúcka, kraj, alebo župa?

Nemám čas, som strašne zaneprázdnený, lebo čítam knihu. Ešte stále nie som v stave prezradiť názov, ani autora, mám za sebou iba jednu štvrtinu, tak by to bolo príliš skoro. Na strane 84 ma však zaujal citovaný výrok svätého Bernarda, ktorý má hĺbku, tak ho tu odcitujem aj ja. Svätý Bernardín si položil otázku "Čo je Boh?" a sám na ňu aj odpovedal: On je dĺžka, šírka, výška a hĺbka.

Okrem čítania mám aj iné povinnosti, hoc aj také dobrovoľné, ako teraz keď práve pečiem oškvarkové pagáče. Mám na ne veľkú chuť, cesto som vypráskal a poviem vám, že pre ľudí postihnutých počítačovou myšou, je ručné miesenie cesta výborným tréningom. Cesto teraz chvíľu odpočíva a ja som si odskočil sem na kúsok relaxu.

V minulých dňoch som mal znovu príležitosť sledovať ľudí v čakárni u lekára. A keby len ľudí, ale musel som vnímať aj doktorov a sestry... Sestričky by mali byť v zásade milé osoby, najlepšie mladé a blonďaté. Včera som bol svedkom generačného stretu dvoch sestier a vyzeralo to tak, že sa pustia aj do vlasov.

Jedna pani, už bývalá sestrička sa domáhala pozornosti sestry, ktorá vyšla medzi pacientov v čakárni. Sestrička v službe ju rázne uzemnila a poslala do patričných medzí na úroveň ostatných čakajúcich. Tej staršej, v úlohe pacientky, nebolo viac treba, zvýšila hlas a opakovaná paľba sa chvíľu niesla čakárňou... Skončilo to tým, že pacientka sa bude sťažovať na vyšších miestach. Veď uvidíme! a buchla dvermi za sebou.

Načriem aj do iného súdka s kapustou - ani som sa nenazdal a už sú tu zase voľby. Žiadna veľká volebná kampaň, bilbordy si nevšímam, tak sa to ku mne priblížilo nejako plazivo. Nie že by som mal problém s voľbou, to nie, ale pravdu povediac tam nemám žiadnych mojich politických obľúbencov a nemám ich nielen tam. Navyše tá názvoslovná schizofrénia, kraj, župa, VÚC sa mi tiež nepáči.

K voľbám pôjdem aj tak, mám na to občianske právo, aspoň zatiaľ, kým kalení demokrati nevymyslia niečo iné. Svoje volebné právo využijem aj za cenu zmeny môjho osobného víkendového plánu. Pred vzdialenejšími veľkými voľbami ma zaujali špekulácie o možnom spojení Sulíkovej a Bugárovej strany. Je to zaujímavá myšlienka, len by som si netrúfol odhadnúť dopady takého spojenia.

No, ale stačilo politiky, idem sa pozrieť do trúby na pagáče...

Alternatíva Svet

Alternatíva je možnosť voľby medzi dvoma riešeniami. Stáva sa, že možnosť voliť medzi dvoma riešeniami v praxi nestačí a tým nemyslím na politické voľby. Napríklad taký internetový prehliadač Mozila Firefox, ktorý používam, občas potrebuje alternatívu. Ja však mám alternatív niekoľko, tak čo s tým, keď podľa jazyka je vždy len jedna, aj keď v slovníku je aj množné číslo "alternatívy"?

Akousi povinne dobrovoľnou alternatívou je v mojom windowse IE8, ale ten nerád používam, lebo nemá dobrú povesť aj keď je už možno dobrý a dobehol Mozilu, lebo zvyk je železná košeľa a ja sa už dlhšie obliekam do Mozily. Skúšal som Google Chrome, Chrome plus a Chromium, skoro dobré, ale nastaviť ich tak, aby som tam bol doma ako vo Firefoxe, je ťažké. A tie modré odtiene sú pre mňa dosť nezvyklé... Maličkosť, ale zaváži.

Môj posledný kandidát na alternatívu je sympatický sparťan TheWorld3, ktorý má všetkých 5P, len jeden mínus v modrom ladení. Vlastne ešte jeden, že je postavený na jadre IE, čo trochu straší, ale možno by nemalo. Neviem, nie som odborník. Má dokonca "sidebar" podobný ako u Firefoxu. Možno je to tak, kto príde posledný, je najlepší. Zatiaľ si tento "tretí Svet" nechávam v postavení "alternatíva".

...

Tri odseky nezáživného mudrovania uzatváram pre seba predpoveďou prebdenej noci... Kúpil som si totiž knihu! To pre mňa znamená začať čítať a keď ma kniha chytí, neprestávať, kým oči vidia. Zatiaľ neprezradím autora ani názov, lebo ak ma nezaujme, uložím ju do zabudnutia ako mínus 13€. Ak ju dočítam (čo verím, lebo som si ju sám vybral), tak sa potom ozvem...

Na úplný záver zopár technických údajov o knihe:
- hrúbka knihy, asi 4 cm
- počet strán 448
- z anglického originálu ju nepreložil Marián Pochylý, (preložil novú knihu "Tri životy jedného muža" a najnovší trhák Dana Browna, ktorý vyjde na Slovensku vo februári...)

...do prečítania...

Dobrá správa pre zlé časy

Máte zlú náladu a nič nie je pre vás dobré? Nevadí, môžete to výhodne využiť. Podľa výsledkov istej austrálskej štúdie, je smutný človek lepšie pripravený na zvládanie náročných situácií. Pesimisti sú z pohľadu tejto štúdie múdrejší ako ich protiklad. Nie sú to vraj žiadni ťulpasi, len majú zvýšenú schopnosť posudzovať konanie iných a zlá nálada im tiež posilňuje pamäť.

Negatívne naladení ľudia sú kritickejší voči okoliu, to je celkom pochopiteľné aj mimo vedeckej štúdie, viac si všímajú signály z okolia ako ľudia šťastní. Dobrá nálada podporuje tvorivosť, človek je ochotný spolupracovať, prispôsobiť sa, ale je dôverčivejší. Šťastný človek je náchylný uveriť čomukoľvek, čo počuje od ľudí a to je na zváženie, či byť šťastným, keď zlá nálada stúpa na cene.

Pohľad na svet cez čierne okuliare zlej nálady teda môže byť paradoxne dobrý, takže vy všetci smutní, čo nenachádzate vo svojom okolí nič dobré, sa odteraz môžete spokojne usmievať, ste vo výhode. Alebo radšej, pre istotu nie.

__________________________
Inšpirácia z čítačky (originál tu).

Med a pamiatka

Nie je všetko zlato čo sa blyští a teraz už ani med nie je vždy med. Kto nemá doma na balkóne, alebo v záhrade včeliu rodinu, má smolu, lebo možno si kúpi v obchode falošný med. Už dávno konzumujeme umelo vychované kuracie mäso a umelé polievky. Z kukurice sa vyrábajú osviežujúce a energetické nápoje, detská výživa a ktovie ešte čo, tak prečo nie aj med?

Pamätníci vedia, že kedysi istý Nikita, čo búchal topánkou na pôde OSN, chcel pomocou kukurice vybudovať komunizmus a hovorilo sa, že bude pestovať kukuricu aj na Mesiaci...

...

Tak máme za sebou Dušičky, a Sviečku pre nenarodené deti. Je zvláštne že máme mŕtve deti, ktoré sa nenarodili, len sa obávam, že časom bude centrálne okrem internetu kontrolované aj počatie. Ale nie o počatí a sviečkovom pochode som chcel, o tom píšu iní, podobne ako o všetkých možných aspektoch oslavy sviatku Pamiatka zosnulých...

Chcel som len, na rozdiel od Martina, vysloviť uznanie našim policajtom, ktorý sa zamerali na bezpečnosť motoristov v okolí cintorínov. Mal som možnosť vidieť ich pri dvoch Bratislavských cintorínoch a je mi jasné, že bez ich asistencie by tam došlo veľmi rýchlo k absolútnemu kolapsu dopravy. Aj na takéto služby ich máme a tentokrát to zvládli perfektne.

Pravda zvíťazí?

Kedy pravda zvíťazí nad klamstvom a pokrytectvom? Obávam sa, že nikdy, lebo pravda vlastne ani nemá prečo bojovať za svoje víťazstvo, lebo proste je a existuje objektívne absolútne ako fakt. Iba mi ju vidíme relatívne zo svojho uhla. Sme ľudia, tvory spoločenské. Žijeme kultúrne a v spoločenskom styku často používame lož, alebo iba pravdu zamlčiavame, čo je v podstate to isté. Je to taká spoločenská hra, ale niekedy aj zákerná zbraň.

Občas si kladieme otázku, prečo máme radi vymyslené príbehy a filmy, v ktorých ani jedna scéna nie je pravdivá, všetko je hrané a predstierané, aj keď zväčša veľmi prirodzene a pravde podobne. Veľmi dobre to vieme, ale necháme sa klamať, radi uveríme, aspoň na chvíľu. Radi sa necháme klamať, ale klamstvo musí byť na našej mentálnej úrovni. Kto je naivný, uverí aj naivnému klamstvu, inteligent vyžaduje inteligentne podané nepravdy a hlupák uverí každej hlúposti.