Dýnom (s) Dánom

Je to zvláštne, práve som dočítal knihu, ktorú napísal Dominik Dán ako svoju 14. detektívku. V tomto roku vydal svoju 23. knihu. "Na podpätkoch" už u mňa ležala dosť dlho, až teraz som nabral odvahu zahĺbiť sa do Dánovej detektívnej "latiny". Keď som prvýkrát uvidel Dánove knihy na poličke malého kníhkupectva, bolo ich tam najmenej 11, dostal som strach, a až neskôr som si náhodne vybral túto.

Dominik Dán je úspešný autor, ale pri výbere kníh sa riadim inými kritériami, najradšej mám také, ktoré majú svoju osobitnú históriu nadobúdania. Výber je dôležitým základom úspechu. Detektívka je oddychovým žánrom a ja žánre rád striedam. Nedávno som objavil nového autora detektívok, vraj je to tiež bývalý kriminalista (a bývalý Dánov kolega) Václav Neuer, ktorý na mňa zapôsobil sviežim dojmom ("Vražda s pridanou hodnotou"), ale poďme radšej k "lodičkám" s vysokým podpätkom u Dána.

Človek si niektoré veci všimne až dodatočne, tak som sa po prečítaní vrátil k úvodnému citátu o tom, že "žena je pôvodcom činu" (Vergílius). Teraz mi je to už jasné a keby som si to bol lepšie všimol, odhalil by som páchateľa o pár desiatok strán skôr. Nakoniec, aj názov knihy vrhá tieň na ženy...

Asi do polovice knihy je to celkom príjemné oddychové čítanie. Viac-menej píše o spoločenskom živote a konverzácii policajtov na krajskom oddelení vrážd, menej o samotnom pátraní po zločincoch. Ten spoločenský aj "rodinný" život postáv je však aj sám o sebe dosť zaujímavý.

Špeciálnu "policajne-úradnícku" konverzáciu spomínam preto, že autor si nedáva pred ústa (pred klávesnicu) servítku, aby odfiltroval výrazové hrubosti, a preto jeho opisovanie rečí policajtov pôsobí veľmi realistickým dojmom. Aspoň si to myslím, lebo som tam ešte nikdy nebol. Nie je to však násilné, zapadá to do atmosféry daného prostredia veľmi dobre.

Už si pomaly zvykám, že v takýchto knihách a vôbec v dnešnej literatúre sa ťažko hľadá niečo "krásne". Spisovatelia sa snažia priblížiť aj jazykom knihy priemerným čitateľským masám. Potom si môžeme oprávnene klásť otázku: o čo vlastne v literatúre ide?

Zase som odbočil z Nášho mesta, v ktorom sa dej detektívky odohráva. V čitateľskej recenzii by som nemal prezradiť pointu, teda záver príbehu, ak tam nejaký vôbec je. Musím priznať, že tento záver bol na detektívku dosť netypický, nikto nebol potrestaný za zločiny, okrem dvoch nevinných. Mafie a zločinci s bielymi goliermi (či s vysokými opätkami) ostávajú v pokoji. Možno ich v pokračovaní priviedol Dominik Dán pred sudcu a pridelil im aj spravodlivý trest.

Tak som už všetko povedal, záverom len toľko, že je to celkom slušné čítanie na dlhé chvíle, keď človek nečaká bohvie čo. Autor aj tu zrejme zužitkoval svoje príbehové skúsenosti z praxe a uplatnil svoju spisovateľskú rutinu.

Dominik Dán, Na podpätkoch, Slovart, 2011

Niečo viac o obsahu knihy (z iného uhla) nájdete tu.
______
(124476) 
{984}

   

Na margo podnetov

Bez komentára (02 júna 2011)
   Väčšina ľudí (a niekedy aj autorov) na internete asi nevie, čo je to komentár. Komentár je publicistický útvar, ktorý sa podobá správe, ale dopĺňa ju o osobné hodnotenie a o starostlivo zdôvodnené závery. Môže byť aj diskusia k článkom na internete komentárom? Mohla by byť, keby bola k danej téme. Ako však hodnotiť neúčasť v diskusii? Hovorí sa, že mlčať je zlato. Aj mlčanie je názor vyjadrujúci vzdialenosť od témy, nesúhlas, či nezáujem a nezaujatie. Mlčanie sa však nedá kvantifikovať... Pravdou je, že bez slov sa nedostaneme do (názorového) konfliktu.

Prečo? (14 novembra 2011)
   Prečo majú Apolón, Venuša a veľa iných božstiev rôzne tváre a rôzne telá? Asi preto, lebo ich stvorili rozdielni umelci. Áno, aj. Aj preto, lebo za každým Apolónom aj za každou Venušou je iný živý človek danej doby...
http://listverse.com/miscellaneous/top-10-color-classical-reproductions/
http://dardel.info/museum/Museum4.html

Varíme podľa internetu (02 augusta 2013)
   Všetky kuchárske knihy starých materí blednú pri internetových vyhľadávačoch. Nielen televízie, ale aj internet je plný varenia a receptov od výmyslu sveta.

Obrazy (02 augusta 2013)
   Bolo by načase, vrátiť sa do reality, zamyslieť sa nad aktualitami verejného života. Tak mi prišla na um taká zbytočná myšlienka, čiastočne odtrhnutá od reality - zamyslel som sa nad obrazmi svätých. Videl som ich už veľa, ale nepamätám sa, že by sa na niektorom obraze niektorý svätec usmieval. Ani usmievavé sochy svätých som nevidel. Možno je to preto, že byť svätým je vážna vec a pri vzývaní Boha je radno byť vážnym, alebo mať výraz duchovna v obličaji, veď u svätcov ide vždy o ich duchovný svet.
   Skúšam si spomenúť na sochy pohanských bohov, alebo iné antické sochy, tiež sa tam smiech nevyskytuje. Smiech je zrejme v tomto umení považovaný za niečo neľudské, napriek tomu, že vraj práve smiech nás oddeľuje od zvierat.

Ľudová demokracia (18 augusta 2013)
   Československá socialistická republika (ČSSR) tu bola od 11. júla 1960 do 28. marca 1990. V novinách, vtedy v šesťdesiatom písali o tom, ako prezident a prvý tajomník Antonín Novotný vyhlásil, že už sme vyriešili bytový problém a dobudovali sme socializmus. V roku 1990 sa názov republiky na krátky čas, po "pomlčkovej vojne" zmenil na Česko-Slovenská republika a potom na Česká a Slovenská Federatívna Republika rozpadla z vôle ľudu (prostredníctvom jeho zástupcov).
   Vznik Československa bol vyvrcholením úsilia o spojenie Čechov a Slovákov v jednom štáte. Hranice ČSR stanovila Parížska mierová konferencia a potvrdili ich medzinárodné dohody podpísané v rokoch 1919-20. Od počiatku bol zdôrazňovaný demokratický charakter štátu, so slobodou tlače, zhromažďovania a s ďalšími demokratickými vymoženosťami. Boli zrušené šľachtické tituly...

Na úvod pokračovania (04 januára 2014)
   Život človeka začína len raz, preto žiaden iný úvod už nemá taký význam, ako ten jedinečný. Každý ďalší začiatok je len pokračovaním iného. Je to jedno veľké divadelné predstavenie, jedna literárna séria. Na začiatku máme najviac energie a optimizmu. Všetko je však relatívne.

Uzly (21 júla 2014)
   Uzol je perfektný vynález ľudstva. Bez uzlov by sa technický pokrok nepohol z miesta. Viažeme ich denne na topánkach, horolezci pri lezení a na nich a na karabínkach visí ich život. Známy je aj námornícky uzol. Možno však máme na topánkach suchý zips a uzly i mašličky sme už poslali do histórie. Suchý zips je ďalším dôsledkom ľudskej lenivosti, tak ako každý dobrý vynález. Zaväzovať uzly je stále dobré vedieť. Niekedy je však dôležitejšie rozuzlovanie.
   Moderná doba nám priniesla aj množstvo nechcených uzlov na kábloch nabíjačiek. K mobilom, k fotoaparátom, k počítačom a k iným zariadeniam. Výrobcovia mobilov vymýšľajú ku každému typu inú nabíjačku. Skúste si spočítať, koľko nabíjačiek, USB káblov a iných šnúr máte doma. Vedci a technici však už pracujú na zjednotení nabíjačiek a na ich bezdrôtovom pripájaní. Svitá nám na menej zauzlované časy. Niekedy sa však zauzlia aj ľudské vzťahy a niekedy až do podoby gordického uzla preferujúceho rázny rez.

A predsa sa točí (27 augusta 2014)
   A predsa sa točí tá stará, až staroveká myšlienka. Stále je tu a dnes ma oslovila prostredníctvom bicyklovej reťaze. Mám starý bicykel, dožil sa už 45 rokov, zodral niekoľko plášťov a trochu viac duší, ale reťaz má stále originálnu a prevody sa stále ešte točia. Nie je to jediné, čo sa stále točí. Točí sa pivo, aj keď už do krčmy nechodím často. Točia sa na Slovensku filmy, aj keď sa chvíľu zdalo, že to niekde škrípe, predsa sa točí.

Dialóg prostredníctvom monológu (18 februára 2015)
   Zhoda  názoru môže byť na smiech ale aj na údenáče.

Nevesta hôľ (24 októbra 2015)
   Keď mi povedali, že to predstavenie trvá tri hodiny, trochu som sa obával, či to nebude nuda. Nebola.

Moja mama varí lepšie (07 februára 2016)
   Veru tak, ale nemám to z televízie. Povedala mi to naša trojročná pravnučka.

Objavili nové galaxie (12 februára 2016)
   Ďaleko...

Slovo robí človeka (29 apríla 2016)
   Na prvý pohľad robia človeka šaty, na prvé počutie slová. Stáva sa však, že obdivujeme človeka, ale len do chvíle kým neotvorí ústa. Na internete, na blogoch a tzv. sociálnych sietiach platí to druhé, teda bernou mincou sú slová. Slová tu zvyčajne predstavujú myšlienky, alebo len suché informácie, teda fakty a v druhom pláne (niekedy aj v prvom) tvoria obraz autora, vykresľujú jeho duševné obzory a charakter.
   Písanie je niečo podobné ako striptíz, lebo odhaľuje autorské myslenie. Stáva sa, že niekto sa odhalí veľmi rýchlo a ľahko, čím môže získať, ale aj stratiť sympatie. Človeka, aj na internete, niekedy možno prirovnávať k zvieracím druhom, resp. k tomu, aký charakter sme im v našich bájkach nadelili. Sova je múdra, vlk je "vlčí", hyena, šakal a sup sú mrchožrúti.
   V prírode je všetko vyvážené, vzájomne užitočné, aj keď sa navzájom zvieratá požierajú, existujú spoločne. Nejako inak je to (malo by byť) medzi nami. Radi stretneme človeka, hoci aj každý deň aspoň raz. Bohužiaľ, vo vypätých situáciách sa medzi nami na internete objavujú aj mrchožrúti

Snívať (28 júla 2016)
   Snívanie je pre človeka ako odvrátená strana Mesiaca pre pozemšťana. Je tam svet, ktorý existuje, ale nikdy ho neuvidíme na vlastné oči. Kto sa bojí lietať, či plaviť sa loďou do ďalekých miest, môže len snívať o Austrálii a iných protinožcoch, či o Američanoch.

Rubrika: za všetky drobné...
[123372]

Slivkový lekvár

Ani neviem ako a už varím slivkový lekvár. Pozbieral som opadané slivky. Bolo ich presne 4 kg. Na slivovicu málo, ale aj lekvár sa v zime hodí. Napríklad na palacinky, ale tie radšej nespomínať, lebo práve dnes sme ich mali na obed ako hlavný chod. Palacinky mi vždy pripomenú ten chutný Anderov vtip o tom, ako varil palacinky a Piťo mu ich stačil jesť. Až po tú poslednú, keď zahlásil, že na prvej už sedí.

Viem, že sa to nehodí do vážneho textu taký odvážny vtip, ale ja som to nevymyslel, to Ander. Mal by som radšej písať o uhorkovom šaláte, do ktorého aktuálne pridávame 9 percentný ocot značky KISKO, ale ten bol včera ku francúzskym zemiakom. Nechcem tým naznačiť, že je tu letná uhorková sezóna, lebo sa dejú veci ktoré by sa nemali diať. Médiá sa naozaj nemôžu sťažovať, že by nemali o čom plácať.

Je mi smutno z toho, čo sa udialo v posledných dňoch. Analytici zo všetkých strán to už rozobrali na drobné aj strategické dosahy. Prekvapilo ma, ako bol hodnotený turecký prevrat. Najprv, takmer jednoznačne, že to si zorganizoval sám prezident, len mi bolo podozrivé, že "analytici" známych kvalít z hlavného prúdu to tvrdili takmer s istotou. Spozornel som, lebo to naoko nebolo v súlade s oficiálnymi postojmi.

Kedysi jeden môj kolega hovorieval, že čo napíše Pravda nie je pravda a ani opak nie je pravdou. Podobné je to dnes s niektorými "analytikmi", u ktorých je niekedy opak pravdou, ale neraz ani ten. 

[123247] 
       

Stokrát opakovaná pravda

Pravda je len to, čo je dobrom všetkých (Ján Hus). Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu. Vynášať tvrdenia o pravde môžeme len na základe skúseností a vedomostí.(Pilát). Pravda je užitočný omyl (Nietzsche). Pravda oslobodzuje ale nie tak, ako práca, ktorá oslobodzuje od myslenia.

Chce človek vôbec poznať pravdu? Ak hľadáme pravdu, vždy ju nájdeme. Pravda je svedomie čo je v nás a čo je proti svedomiu, nie je pravda. Pravda je dôležitá z hľadiska nášho osobného rozhodovania, teda o pravde svojim spôsobom rozhodujeme sami. Je to naša pravda o veciach mimo nás i v nás.

Je ľahké uznať tú, či onú všeobecnú pravdu, lebo na ňu nemáme vplyv a ani sa nás priamo nedotýka. Pravda býva rozhodujúca a niekedy aj nepríjemná, ak sa týka našej osoby a musíme sa podľa nej rozhodnúť. V tom bode sa zvyčajne zapojí aj svedomie a morálne princípy svedomím a výchovou dané.

Opakovanie je matkou múdrosti. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou (aj naopak) a pravda víťazí... Preto pozor na víťaznú pravdu! Lebo sa tiež hovorí, že za pravdu ťa aj z voza zhodia a keď ťa zhodia, nech to už stojí za tú pravdu.  

Morálny princíp bohatstva

Jiřinu Bohdalovú som mal najradšej v humorných scénkach, hlavne s Vladimírom Dvořákom. Možno práve preto mi v ostatných rokoch príliš nesadla vo vážnych úlohách. Výnimkou je jej najnovší televízny film venovaný jej 85. narodeninám "Každý milion dobrý",  ktorý uviedla ČT1 1. mája. Výborne zobrazené charaktery všetkých postáv, aj presvedčivá rola podnikateľky (Jiřina Bohdalová), umocňujú celkový dobrý dojem z filmu.

Podnikateľka so značným majetkom sa po automobilovej havárii rozhodne trochu inak nakladať so svojim majetkom, teda v smere veľkorysej pomoci slabším a odkázaným. Úbytok majetku alarmuje jej budúcich dedičov, ktorí začnú voči nej intrigovať. Najmä syn, ktorého do tejto pozície vháňa jeho manželka. Chcú zachrániť majetok pre seba. Príde to až tak ďaleko, že svoju matku chce súdne zbaviť svojprávnosti pri rozhodovaní o majetku.

Skončí to matkiným infarktom a syn sa spamätá zo svojho omylu a chce si matku udobriť, ale veľmi sebeckým spôsobom zastaví sanitku, ktorá odváža matku do nemocnice. A tu je tá scéna, keď on prosí matku o odpustenie a ona odmieta s ním hovoriť. Je to stret morálky a spravodlivosti. Pokora a žiadosť o odpustenie,  nedôvera a odplata. Ľudsky možno súhlasiť s pochopiteľným a spravodlivým  postojom matky, keď za "žiadosťou" o odpustenie je vidieť synovu vidinu návratu k dedičstvu. Zaprela materinskú lásku ako výchovný akt voči synovi. 

Ono je to v živote predsa len trochu zložitejšie ako vo filme, ale toto bol hlavne film, v ktorom dostala Bohdalová veľkú príležitosť zahrať vážnu charakterovú rolu. Jeden z mála filmov súčasnosti, ktorý núti k zamysleniu.      

Teória o tigrovi

Konečne celkom dobrá (česká) komédia zo slovenskej a českej produkcie. Dobrá, to znamená známku ako na školskom vysvedčení. Film ma pobavil a nielen mňa. Napriek tomu, že je to príbeh o ženách z kategórie panovačných, ktoré považujú svojho manžela v prvom rade za manžela, potom dlho nič a až niekde úplne vzadu, kde nedovidieť, vidia človeka.

Na druhej strane sú muži, ktorí sa snažia svojim (v prvom rade) manželkám, aspoň zhruba vyhovieť. Taká "teória tygra" však vedie ku krachu (vo filme). V reálnom živote existuje nespočetné množstvo možností (happy, or no happy) koncov.

Zaujímavý poznatok z kina - skupina žien v strednom veku, neďaleko nás, sa ohromne zabávala na ženských výrokoch vo filme a na iných vtipnostiach. Len som netušil, ako to myslia, či je to škodoradosť, alebo úprimná snaha ostať v rámci komédie a nefandiť žiadnej zo strán konfliktu. Ja som ostal v neutrálnej polohe pozorovateľa...

Čo k tomu ešte dodať? Hádam len toľko, že je to veľmi dobre zahrané (nielen Bartoška), aj keď mi tento film vzdialene, trošku pripomenul Trošku, teda jeho zábavné filmy. Napriek tomu je to aj film poučný, len neviem, komu ho radšej odporučiť na poučenie, či ženám alebo mužom. Z času na čas je dobré pozrieť sa do zrkadla a ešte k tomu sa aj z chuti zasmiať. 
__________

Teoria tygra (2016), Česká republika, Slovenská republika
Oficiálne motto: Komédia pre mužov, ktorí majú skúsenosť s manželstvom a pre ženy, ktoré majú skušenosti s mužmi.
Réžia Radek Bajgar, scenár Radek Bajgar, Mirka Zlatníková
Hrajú: Jiří Bartoška, Tatiana Vilhelmová, Jiří Havelka, Pavla Beretová, Jakub Kohák a ďalší

Agáva

Agáva, to nie je kaktus ani aloe, aj keď sa na seba trochu podobajú. Agáva má na liste špicatý tŕň a kvitne len raz za život. Zo stredu vtedy vyrastie vysoká stonka s množstvom kvetov. Po odkvitnutí rastlina odumrie a z jej pozostatkov vyrastú nové rastlinky. Taký je aj básnický predobraz príbehu slovenského filmu režiséra Ondreja Šulaja Agáva.

Metaforickou a éterickou agávou je mladá Ukrajinka Naďa (Katarína Šafaříková), ktorú si na južné Slovensko po 2. svetovej vojne, priviedol staviteľ mostov Hampl (Milan Kňažko). Mená v zátvorke sú rozhodne dôležité, lebo zásadne určujú charakter filmu. Rozhodne by som mal dať do zátvorky aj Milana Lasicu, ako staršieho unaveného lekára, ale s istým životným nadhľadom a skrytým optimizmom aký sa skrýva vo všetkých živých organizmoch.

Film nám nedovolil, aby sme sa nudili,napriek filmárskym "pauzám", ktoré zdôrazňujú nevypovedaný text. Aj dobrý detail dokáže zaujať ak je presvedčivý. Herci v tomto filme sú dosť presvedčiví. Prednosťou filmu je nezameniteľná atmosféra tej doby (1947) na slovenskom juhu. Viem o čom hovorím, žil som tam a aj preto ma táto stránka filmu zaujala.

O príbehu ľudí vo filme netreba hovoriť, je to, napriek zvláštnej dobe, skoro taký obyčajný ľudský príbeh manželstva a popritom aj lásky. Lásky nenaplnenej doplna podľa predstáv zúčastnených. Očakávaný tragický záver im dáva silu vášne. Ako v agáve, aj v Nadi prepukne túžba rozkvitnúť naplno. Tak trochu po lopate nám to podávajú tvorcovia filmu ako predobraz. To však na veci nič nemení, sú veci dôležité a tie ostatné. Aj dobrá fotografia musí mať správne zobrazený hlavný motív a nedôležité pozadie je potlačené do úzadia.

Historické pozadie tohto filmu tam je naznačené, akoby mimochodom, takže základnú líniu filmu predurčuje, ale neruší. Politické udalosti sú zašifrované v konaní niektorých postáv v začínajúcich konfliktoch.

Agáva je slovenský film, celkom príjemný a iste ho ocenia hlavne pamätníci tých čias. Svojou umeleckou úrovňou dal príležitosť našim hereckým klasikom, ktorí sa iste radi na tomto filme zabavili. Ukázali nám svoje mnohotvárne herecké skúsenosti. Zvláštne uznanie si zaslúži aj výkon Kataríny Šafaříkovej. Negatívne som vnímal výber herca na postavu Nadinho milenca (Marek Geišberg). Pre mňa to bola rola zahraná dosť nevýrazne.

Agáva, Slovensko, 2016
Režia, scenár: Ondrej Šulaj
Hrajú: Milan Kňažko, Katarína Šafaříková, Marek Geišberg, Milan Lasica, Diana Mórová, Attila Mokos, Pavol Šimun, Éva Bandor, Branislav Deák, Zuzana Porubjaková, Ivana Kuxová, Martin Nahálka, Zuzana Konečná, Lukáš Latinák a ďalší. 

____________________________________________________________

Rekapitulácia mojich filmových dojmov (v abecednom poradí názvu):

10 pravidel, jak sbalit holku - 10 pravidiel, jak sbalit holku

Agora - Bratislavský týždeň

Apocalypto - Apocalypto - bol som v kine

Avatar - Avatar a popcorn

Báthory - Báthory versus Jakubisko

Cinka panna - Cinka panna

Děditství, aneb… - To, čo sa nehovorí...

Deň konca sveta - Strangelet

Dojmy z Oskarov - Amerika je unavená

Dom - Dom, alebo dva domy

Druhá šanca - Dempseyho druhá šanca

Expedičná kamera, horské filmy - Festival

Gejša - Memoirs of a Geisha

Goyove prízraky - Goya's Ghosts

Gravitácia - Vesmírna gravitácia

Habermanov mlyn - Habermannov mlyn

Helga, 1967 - Helga a podobné katastrofy

Hranaři - Na hrane zákona

Jak Básnici nestrácejí naději - Básnici nestrácajú nádej

Jánošík, pravdivá história - Jánošííík...

Just Like Heaven - Pod sprchou

Kandidát - Slovenský kandidát

Krok do tmy - Krok do tmy

Kto je Mr. Johnson? - Kto je Mr. Johnson?

Kvaska, Medvídek - Aktuálne filmové a TV dojmy

Líbáš jako ďábel - Líbáš jako...

Lietajúci Cyprián - Cyprián a Svätopluk

Malé oslavy - Malé, neslávne oslavy

Marhuľový ostrov - Marhuľovica

Melódie môjho srdca - Nemám čas

Miluj ma alebo odíď - Miluj ma, alebo

Muzika - Konečne Muzika

Noe - Noe podľa komiksu

Obsluhoval som anglického kráľa - Obsluhoval som anglického kráľa

Od Fica po Fica - Čaro Vianoc

OMO, cesta do praveku - Pravda víťazí

Operácia Dunaj - Dunaj v Poľsku

Pokoj v duši - Pokoj v duši

Polčas rozpadu - Polčas rozpadu

Príbehy obyčajného šialenstva - Príbehy obyčajného šialenstva

Rodinka - Rodinka

Román pro muže - Román pre muža

Ružový panther - Clouseau alias Labuda

Seriál Hviezdna brána - Rodney žije

Skús ma rozosmiať - Babská jazda

Skyfall - James Bond

Súboj titanov - Titanský súboj v Maxe

Súmrak - Súmrak na plátne

Štyria tankisti a pes - Šarik a tí druhí

Te=oria všetkého - Teória všetkého

Tou de fer - Nitra, Trou de Fer

Touha (1960)- Túžba, z očí do očí

Ulovit miliardáře - Do roka a do dňa

Veľký blondýn… - Le Grand Blond...

Vojnový dokument - Vojnový dokument

Vymedzený čas - In Time

Na ostrie noža

Tak som sa zamyslel pri krájaní maďarskej klobásy nad nesmrteľnosťou chrústa. Prečo je to tak, že najčastejšou otázkou je "prečo"? Pamätám si z detstva na obložené žemle, ktoré sme kupovali a jedli hlavne pri cestovaní vlakom. Malá, z dnešného pohľadu, žemlička rozkrojená na vršok a spodok. Jedna časť bola natretá kúskom masla, na to vložený jeden, alebo dva tenučké krúžky lacnej (z dnešného pohľadu) salámy a výborne to chutilo, lebo sme boli stále hladní. 

Dobre si to pamätám, až do 30-tych narodenín som bol stále hladný. Nieže by som nejedol, ale trávilo mi veľmi dobre. Aj teraz mi trávi dobre, ale už som si zvykol na istú pravidelnosť a striedmu veľkosť porcií. Tak som si aj teraz pred chvíľou striedmo nakrájal kus salámy a k tomu ešte pár centimetrov maďarskej klobásy. Lebo "maďarská" je dobrý marketingový ťah predajcov v stánkoch. Len tak nasucho, bez masla. Nedal som si záležať na tenkosti plátkov, krájal som značne nahrubo. Taká je táto doba. Ktovie prečo?

Nechcel som tie salámové spomienky dohnať až na ostrie noža, lebo nože sú v tom nevinne. Sú ostré ako britva. Vedel by som nakrájať tenučké plátky, ale malé a lacné žemle sa už nepečú. Ani ostré nože nie sú vždy samozrejmosťou. Nedávno som všetky kuchynské nože nabrúsil novučičkým brúsnym prípravkom s diamantovým kotúčom. Sú ostré ako vzťahy medzi politikmi, zvlášť teraz po voľbách, keď ich intelekt brúsi vidina moci, peňazí a snaha o dobro pre všetkých (tam hore).

Návrat do "retra"

Dalo by sa povedať, že "retro" je akousi módou. Možno je zábavné pozrieť sa na minulosť nezaťaženú realitou a s patričným odstupom. Únik ako únik, či už ide o rozprávku, alebo nezávislý a nijako nás neohrozujúci pohľad na minulosť bez ideológie. Práve tá niekdajšia ideológia je to, nad čím sa už trochu usmievame. Zabúdame, že ideológia tu je aj dnes, len pekne prifarbená, ale ciele sú rovnaké.

Osobne som tiež podľahol jednej retrospektívnej záležitosti. Už sama domáca zabíjačka, na ktorej som bol inšpirovaný v rozhovoroch s mladšími, je príjemným a bezprostredným návratom do... Až do detstva. Bol som čerstvo oholený, na rozdiel od niektorých mladíkov z rodiny, a tak prišla reč aj na holenie. Téma celkom zaujímavá a živá, lebo sa vnucuje každý týždeň aspoň raz.

Raz za týždeň, to už je riadne strnisko a moderné päťnožové strojčeky toto lajdáctvo ťažko znášajú. Holenie síce znie skoro ako mach-3, ale kde nič, tu nič, britko kĺžu po povrchu. Už dlhšie preto preferujem dvojité, maximálne trojité kombajny. Zarastený mladík (nedávno oslávil len 50-tku) sa pochválil, že ostal navždy verný klasike so značkou Astra a chválil si to. Ten zaujímavý názor mi od tej chvíle vŕta v hlave.    

Zabíjačka a výslužka z nej sa už dávno minula, ale na Astru som si prednedávnom spomenul. V našom superobchode pod veľkou šopou Astru nemali, tak som sa uchýlil k inej, rovnako známej značke s dvomi mečmi. A je to, povedal som si. Dnes došlo na slávnostne obnovenú premiéru a zároveň na očakávaný a módny "retro" zážitok. Došlo, ale došiel aj na psa mráz.

Skutočne, vonku mierne mrzlo, ale aj tak som sa chcel ukázať v meste čerstvo oholený klasickou žiletkou, ktorá reže len jedným ostrím. Doslova a do písmena, reže všetko, čo vidí aj to čo skrýva pena. Skrátka, aby som to nepreťahoval, po holení som skončil klasicky "retro" dorezaný. Že by to bolo nedostatkom skúseností, alebo len podcenením pokroku? 

Takýto návrat do minulosti je dobrá vec. Jedna skúsenosť však stačí, vraciam sa do tohto moderného žiletkového storočia. Vlastne nie do tohto, ale do toho nedávno minulého, kde boli skvelé holiace strojčeky s dvomi, či s tromi čepeľami. A možno sa časom budeme vracať, z vyššej moci, ešte hlbšie... Ktovie, čím sa budeme holiť v jaskyni? Asi britvou z kameňa ale vlastne načo..? 

Vianočná kronika

Tieto Vianoce neboli zasnežené. Uplatnilo sa staré príslovie o Kataríne na ľade a Vianociach na blate. Pravdou však je aj to, že dnes už málokto vie, čo je to blato. Všetko okolo nás je vybetónované alebo vyasfaltované. Počasie sa však s príchodom Nového roku veľmi rýchlo znormalizovalo. Prišla ozajstná zima a napravila svoju pošramotenú povesť a zisky zimných stredísk.

Vianoce majú svoju povesť aj tradičnú formu v rodinách na štedrý večer. Potom prídu všednejšie dni s čakaním na Silvestra. V tých povianočných dňoch to môže nadobudnúť aj takú modernú podobu, keď veľká časť rodiny trávi večer spolu a zároveň každý po svojom. Jeden sleduje TV vysielanie, druhý má na kolenách laptop, ďalší surfuje na smartfóne.

Iní dvaja si dokonca tajne posielajú úsmevné vetičky prostredníctvom SMS správ. Zo stoličky na stoličku. Zjednocuje ich wifi router.

Telefóny už nie sú tým čím bývali. Stali sa vreckovými internetovými terminálmi. Pozoruhodné je, že funkcia "telefón" je už na druhej koľaji, mnoho viet sa posiela esemeskami, komunikuje sa cez  "čety", e-maily a na stránkach "sociálnych" sietí. Zdá sa to celé pritiahnuté za vlasy, ale ktovie, možno raz aj táto vlna opadne a stane sa všednou záležitosťou ako mnoho iných "vylepšení" života spoločnosti.  

Keby boli problémy len okolo elektroniky, bolo by to fajn a nádejné...