Nedávno som absolvoval krátky rozhovor so susedom na priedomí. Bol si zafajčiť (lebo je ešte mladý). Ja som dal definitívnu bodku za fajčením v deň svojich 40. narodenín a dobre som urobil. Mohlo to byť aj skôr, mal som dvakrát výpadok z fajčenia, že som nefajčil celý rok, ale vrátiť sa k tomu bolo (v tom čase) veľmi ľahké. Dnešné (parné) elektronické cigarety, to je niečo strašne škaredé. Mne to pripadá, ako by sa fajčiar vrátil do čias parných lokomotív.
Na úvod som zašiel príliš ďaleko do histórie. Náš sused našťastie nefajčí tie moderné chemické vyvíjače pary, ale klasické cigarety. Neviem, akú značku, ale to už ani nechcem vedieť. Na zábradlí má špeciálny popolník, ktorý je stále plný. Pozitívom je, že nefajčí doma (ako my, kedysi), ale na čerstvom vzduchu pred domom (a čo zelený údel?). Aj tak sa trochu čudujem, keďže je zdravotník a dokonca pracuje v RZP (112). Debatovali sme len krátko, lebo sa ponáhľal na nočnú. Aktuálne zdravotnícke problémy sme nerozoberali, aj tak to vždy skončí na zvýšení platov a všetko je jasné.
Moje skúsenosti s lekármi, aj so sestričkami a vôbec so zdravotníckymi zariadeniami sú na 99 % pozitívne. Dokonca si rád posedím aj v čakárňach u lekárov, tam sa dajú zbierať zaujímavé námety na krátke poviedky, alebo len tak na uvažovanie o živote. Pre môjho suseda zdravotníka som vybral z wabovín zopár starších článkov o doktorských čakárňach, o lekároch, sestričkách a podobne:
Kladivo na virózu (2008)
S príchodom voľných dní prišla na mňa viróza. Ohlasovala sa miernymi príznakmi už v práci, ale včera vrcholila. Povedal som si, že potrebujem pokoj a teplý čaj s energetickými prísadami, tak som si vzal voľno aj na piatok a kurírujem sa...
3 plus jeden (2007)
Čože je to päťdesiatka... Spievaval si kedysi F. K. Veselý. Niekedy si človek vypočuje aj to, čo nechce. Čakal som dnes u lekára, keď sa spoza rohu ozvalo hlasné zvítanie dvoch starých známych. Cestovali spolu v autobuse, ale spoznali sa až v čakárni, tak si vymieňali dojmy zo stretnutia...
Kontrola (2012)
Bol som u doktora, veď každý tam raz musí. Nebol to obyčajný lekár, ale špecialista. Keď prišla reč na poisťovňu, upozornil ma, že v prípade zmeny špecialistu sa najprv musím od neho odhlásiť. Nerátam so zmenou, veď ani nemám dôvod, má sympatickú mladú sestričku, tak prečo pokúšať osud. Pravdou je, že som sa zatiaľ nepreukázal žiadnou pozornosťou a napriek tomu ma majú radi. Teda aspoň tá sestra, dúfam...
Všedný deň (2009)
A je to tu, konečne začínajú všedné dni. Už ma nerozhádže ani voľba prezidenta, lebo mi je to všetko jedno, zapovedal som sa, že sa už s nikým nebudem hádať, ktorý kandidát je lepší, alebo krajší (vsjo jásno, načem bukvy?). Nebudem už robiť pozitívnu propagáciu žiadnemu z nich, taký pozitivista neexistuje...
Extrakcia (2009)
Práve som si prečítal článok istého zubára z Austrálie, ktorý tvrdí, že zuby si treba umývať hneď po každom jedle, aspoň 3 - 4 minúty a po umytí (čistení) nevyplachovať vodou. Skúsil som si predstaviť, život bez chuti z jedla počas siesty, bez tých odložených zbytkov mäsa na špici špáradla, ale zároveň som si predstavil aj toho človeka, povolaním čistič zubov a húfy zubných lekárov a dentistov, žijúcich na hranici chudoby...
Experimentálny dôkaz (2009)
Ráno som bol v nemocnici na preventívnej prehliadke, ale do 14-tej hodiny som sa k svojej lekárke nedostal. Nakoniec vyšla sestra, že doktorka je už unavená a končí, ale že príde jej syn, ktorý je tiež lekár a bude pokračovať on. Tak som čakal ďalej, až kým ma doktor nezavolal. Zvláštne bolo, že to bol urológ a všetci mu hovorili súdruh doktor...
