Karma plus a mínus

Veľkým nedostatkom mne známych blogovacích systémov je fakt, že článku, alebo autorovi nemožno prideliť mínusové body. Výsledok je taký, že všetci sú dobrí, len jeden je lepší ako druhý, ale tí zlí, nudní a nebezpeční autori nemajú žiaden bilag... Na blogu "sme.sk" síce je možnosť zakázať si autora, ale problém je v tom "si"...

Darmo "si" ho ja zakážem, keď sa o tom on nedozvie, nemá to žiaden dopad na autora, nie je to pre neho spätná väzba. Karma by mala mať stupnicu plus aj mínus. Zablokovaním autora som síce pred ním chránený, ale aká je to ochrana, keď zakázané ovocie automaticky chutí viac a netrvá dlho, opäť som zvedavý na to, čo píše a tak si ho pekne odblokujem...

Karma plus je nanič, tá svedčí len o tom, aký má autor veľký okruh rodinných príslušníkov, známych a pochlebovačov. Mínusová karma je na blogu "sme" (a zrejme aj inde) vytrvalo odmietaná. Istým krokom správnym smerom je fotka.sme.sk, kde je možné aj mínusové hodnotenie (slabšia fotka). Hodnotenie má však len tri stupne, čo je pri fotografii dosť málo, ale aj tak je to lepšie ako nevyvážený systém plusovej karmy.

Jedinou skutočnou spätnou väzbou preto ostáva diskusia, ale tá si už vyžaduje aktívnejší prístup, prísť s opozičným názorom, alebo (vecnou) kritikou (pochvalou). Nadávky, hrubosti a osobné útoky v diskusii sú mimo konkurencie, tie obvykle nesúvisia s predmetom článku a sú absolútne od veci a vzdialené slušnej diskusii.

A je to!

Tak som dorazil na Čomolungu netu, spadol som do sociálnej siete, inak zvanej aj facebook. Ako opísať prvé dojmy?

Impulzom, prečo byť na facebooku, bol článok a zdôvodnenie v diskusii, ako to napísal Piki, vraj je to najlepší spôsob outsorcingu komentárov. Doteraz sa mi z toho vyjadrenia točí hlava, ale skúsil som a teda nech iní robia za mňa to, čo sa mne nechce. Stačí zaplatiť cenu.

Aby som si sám pred sebou neplietol dojmy a pojmy, musím povedať, že nástup do FB je impozantný, v prvých chvíľach som sa cítil ako návštevník, ktorý vstúpi do veľkej sály, kde už sedia stovky hostí v družnej zábave a všetci sa zabávajú o všetkom, ale v momente môjho príchodu sa všetci obrátia k dverám a čakajú ako vojdem.

Trochu mi to pripomenulo naskočenie do rozbehnutého vlaku, o ktorom ani neviem, či ide správnym smerom. Hlavne sa nechať chvíľu viezť... Trochu som mal pocit, ako by som prišiel do spoločnosti, ktorá už je v nálade, iba ja som triezvy... :)

Mám dojem, že FB je synonymum moderného davu. Taký pražský Václavák, kde niektorí idú hore niektorí dolu a kopa ľudí iba postáva a nevie kam ísť. Prvý dojem je dôležitý, ale určite ho po čase vystrieda iný. Tak to v živote chodí a na FB určite tiež. Len ešte neviem, ako sa vystupuje z toho vlaku, či má záchrannú brzdu...

Nová metóda pestovania

V záhradke mám jednu novinku, vyvinul som novátorský prístup k pestovaniu rajčín. Nazval som to pestovaním rajčín vo vegetačnom kryte. Je to významná inovácia, ktorá šetrí námahu a znižuje náklady na pestovanie. Rajčiny sa jednoducho nechajú zarásť burinou, ktorá potom tvorí vegetačný kryt a ten nahrádza mulčovanie.

Jediným problémom je hľadanie dozretých plodov, ale tu je veľmi nápomocná ich červená farba. Metóda by sa dala aplikovať aj u iných plodín, podmienkou však je podobne nápadné sfarbenie plodov.

Možno túto metódu rozšírim na celú záhradu (už som začal...)

Príbehy obyčajného šialenstva

Starý (...?) český film z roku 2005, celkom pozerateľný aspoň na prvýkrát, ale dnes som ho videl už opakovane. Zaujala ma tam jedna z postáv, bývalý komentátor filmových týždenníkov, ktorý si pamätá všetky svoje texty z roku 1973. Jedna správa je z 15. júla toho roku a je zvláštne, že má súvislosť s mojim osudom.

V ten deň navštívil súdruh Gustáv Husák závod Technoplast Chropyne. Bolo to tak, že Technoplast bol aj jednou z dvoch rokovacích zastávok na mojej pracovnej ceste v ten istý deň. V Technoplaste mal prednosť onen súdruh, preto sme museli čakať, kým sa odbaví.

Nemali sme ani kde zaparkovať, lebo okolie fabriky bolo zahltené šestotrinástkami vládnej delegácie. Bolo ich najmenej 20. Našťastie sa dlho nezdržali, čakali sme na naše rokovanie len pol hodiny. Nič dôležité, len taká malá sfilmovaná pripomienka na jeden obyčajný dátum z môjho života, ktorú som si tu musel zaznamenať...

Nedeľná kázeň

Peter Rusnák vo svojej dnešnej kázni v Klokočove hovoril aj o tom, že ľudia neradi počúvajú kázne. Niečo na tom bude, lebo sme raz takí, že neradi sa podriaďujeme múdrostiam iných, radšej šírime tie svoje. Napriek tomu, ja sa rád poučím aj inde, uznávam cudzie dobré nápady a poučenia, ktoré síce najprv skúmam a keď sa ukážu dobré, vezmem si ich za svoje.

Napríklad Piki vo svojom poslednom článku uvažuje o pridanej hodnote istých činnosti, u ktorých to nie je zrejmé na prvý pohľad. Zaujímavé na tom je hlavne to zamyslenie sa nad skúmaním podstaty pridanej hodnoty. Lebo niekedy to nemusí byť každému rovnako zrejmé a jednoznačné.

Na pridanú hodnotu sa zvyčajne pozeráme ako na hodnotu, ktorú pridávajú iní do vecí a činností, ktoré my, prijímame, ale na druhej strane je pre mňa oveľa dôležitejšie sledovať, akú pridanú hodnotu vkladám ja do svojich činností, do práce pre dobro iných. Ono sa to ľahko pozná, tam kdesi vnútri, ako pocit dobre vykonanej práce, pocit užitočnosti, to je tiež pridaná hodnota.

Ten pravý pocit a hodnota pridanej hodnoty je práve v tom vnútornom pocite a je to náš najčistejší zisk z podnikania zvaného život. Za pridanú hodnotu obvykle dostávame odmenu nielen vo vnútornom uspokojení, ale aj v materiálnom ocenení, čo je zvyčajne odmena za hodnotu vytvorenú prácou, ale aj nápadmi a tvorbou iných hodnôt... Výšku materiálnej odmeny však pre nás stanovuje tá druhá strana a nie vždy je plne v súlade s našou vnútornou...

Po nedeľnej omši nastáva čas odmeny vo forme sviatočného obeda. Neviem čo sa stalo, dnes som nepočul u susedov vyklepávanie rezňov, možno sú kdesi pri mori na dovolenke. Je taký čas... Už sa teším na naše obaľované vykostené vyprážané kuracie stehná, videl som ich zatiaľ nastúpené na pracovnej doske a vyzerali sľubne, aj s pripraveným uhorkovým šalátom, aj keď k tomu bude "iba" tarhoňa.

Takže, keďže je nedeľa v polčase, želám všetkým dobrú chuť a najmä hojnosť pridanej vlastnej hodnoty a trochu aj tej, pridanej od niekoho blízkeho...