Nedávno prebehla dosť rozsiahla a búrlivá diskusia k článku D. Berana na Sieťovke. Našťastie sa autor príliš nerozpisoval o filmovom príbehu, tak moja zvedavosť rástla, podobne ako aj na podklade kontroverznej diskusie. To sú práve tie ťahy, pôsobiace ako reklama. Skrátka a dobre, musel som to vidieť, aby som nebalansoval medzi dvomi protichodnými názormi. Podarilo sa, ale nie som na tom oveľa lepšie.
Čierna labuť je film, v ktorom malo kontrastovať niečo naprosto normálne, ako je krása reprezentovaná hudbou a baletom s niečim narušeným, s psychickou poruchou osobnosti. Nemám rád také filmy a seriály, ktoré sa zaoberajú napríklad "myšlienkami zločinca", ale to je môj problém. Vlastne ani hororové filmy už veľmi nemusím. Nikdy by som nešiel na film o Kajínkovi, alebo Devínsky masaker, či Texaský masaker motorovou pílou. Je to porovnanie značne krívajúce, ale istá podobnosť tu predsa je.
Môj dojem, neovplyvnený recenziami a rozprávaním očitých svedkov, bol dosť rozpačitý. Musím priznať, že tam boli aj mierne nudné pasáže. Vcelku som sa však nenudil, ako na českom filme Rodinka (viď môj predchádzajúci postreh). Mám dojem, že hudby tam bolo trochu málo na môj vkus. To čo spomína autor hore uvedeného článku ako hlavný obsah filmu (čo to dalo jemu), som registroval len okrajovo a čiastočne. Rozhodne to nebol zámer autorov filmu, ani hlavný motív príbehu.
Nedokážem tento film posudzovať tak odborne, ani znalecky z hľadiska baletu, ako D. Beran, ani s rozhľadom Petra Breinera. Napriek tomu som sa pokúsil opísať môj divácky dojem. Žiadnu recenziu. Nemám však výhrady k filmárskym aspektom tohto filmu, skôr k príbehu, ako som už napísal, ktorý síce bol zvládnutý na patričnej úrovni, len môj vkus sa s ním trochu míňal... Vďaka za pozornosť, prispel som týmto svojou kvapkou do mora.
____________________
Čierna labuť (Black Swan)
USA 2010, Dráma/Thriller, Réžia: Darren Aronofsky
Hrajú: Natalie Portman, Mila Kunis, Vincent Cassel...
2011/02/26
2011/02/25
Rodinka
Nejakou náhodou som si nedávno pozrel český film Rodinka. To som nemal robiť, lebo teraz neviem, či je to naozaj film. Technicky je to iste film, vraj komédia, ale skôr iba rodinný sitcom. Teda "sitkom" u mňa nie je film. Prepadlo to u mňa na celej čiare. Skoro by som povedal, že sa to podobá na starý český film, teda nie vekom filmu, ale hercami, spôsobom "humoru" a tak. Podobá sa to tuctovej záľahe seriálov v televízii a ja seriály nemám rád (až na zopár výnimiek).
Z recenzií, ktoré som čítal dodatočne vyberám:
"Ne, není to dobrý film. Je to strašný film..." Píše Mr. Hlad
"Rodinka není film, nýbrž sestřih seriálu, ale hraje se v kinech." Píše i-dnes
Možno je to vytrhnuté z kontextu, ale vystihuje to podstatu. Poučenie do budúcnosti: najprv si prečítať recenzie a potom si prípadne pozrieť film.
________________________________
Rodinka
Komédia / rodinný
Réžia: Dušan Klein
Česko, 2010
Hrajú: Jana Štěpánková, Daniela Kolářová, Jaromír Hanzlík, Petr Forman, Lucie Vondráčková, Lenka Vlasáková, Josef Polášek, Naďa Konvalinková, Radek Zima, Tereza Kostková, Petr Kostka, Agáta Zimová, Veronika Svobodová, Markéta Frösslová, František Němec, Josef Alois Náhlovský
Z recenzií, ktoré som čítal dodatočne vyberám:
"Ne, není to dobrý film. Je to strašný film..." Píše Mr. Hlad
"Rodinka není film, nýbrž sestřih seriálu, ale hraje se v kinech." Píše i-dnes
Možno je to vytrhnuté z kontextu, ale vystihuje to podstatu. Poučenie do budúcnosti: najprv si prečítať recenzie a potom si prípadne pozrieť film.
________________________________
Rodinka
Komédia / rodinný
Réžia: Dušan Klein
Česko, 2010
Hrajú: Jana Štěpánková, Daniela Kolářová, Jaromír Hanzlík, Petr Forman, Lucie Vondráčková, Lenka Vlasáková, Josef Polášek, Naďa Konvalinková, Radek Zima, Tereza Kostková, Petr Kostka, Agáta Zimová, Veronika Svobodová, Markéta Frösslová, František Němec, Josef Alois Náhlovský
2011/02/23
Sme stále viac naklonení
To je pohladkanie, ku ktorému sa dnes priklonili v Rádiožurnále Slovenského rozhlasu (RTVS) a isto sa čoskoro naklonia aj ostatné spriatelené vládne médiá.
"Minister dopravy čoraz viac pripúšťa predĺženie širokorozchodnej železnice", úžasne milá formulácia. Čo už, keď musíš, tak musíš. Zvykáme si na obdobné postupy, ako keď minister financií vyhlásil, že dane zvyšovať nebudeme, ale to neznamená... A veru to vôbec neznamenalo nič iné, len to že sa dane zdvihnú. A už sú hore. Kto za to môže, je jasné. Za všetko zlé... Systémovo teraz rozdáme múku a cestoviny hladujúcim. Vyšší level je "lístkový prídelový systém", to sa mladá generácia bude čudovať.
"Minister dopravy čoraz viac pripúšťa predĺženie širokorozchodnej železnice", úžasne milá formulácia. Čo už, keď musíš, tak musíš. Zvykáme si na obdobné postupy, ako keď minister financií vyhlásil, že dane zvyšovať nebudeme, ale to neznamená... A veru to vôbec neznamenalo nič iné, len to že sa dane zdvihnú. A už sú hore. Kto za to môže, je jasné. Za všetko zlé... Systémovo teraz rozdáme múku a cestoviny hladujúcim. Vyšší level je "lístkový prídelový systém", to sa mladá generácia bude čudovať.
2011/02/18
Všednosti dňa
Všetko už bolo povedané. Globálna medzinárodná, aj domáca politika je jasná, niet čo komentovať. Aspoň pre dnešok mi stačia jednoduché príbehy a namiesto kultúry malý nákup v obchodnom centre. Vo vstupnom priestore ma vítali tri víly, štíhle ako prútik. Vyhliadli si ma k ankete o parfumoch, to zdôraznili hneď na začiatku, aby som si nemyslel, že mi chcú nejakú dráždivú vôňu nanútiť. V tom smere som však absolútny laik a nežné vône hodnotím len ako zhluk nevšedných molekúl poletujúcich vzduchom.
Víla, ktorá si ma vyhliadla spustila naučený monológ a už som bol doma. Pripomenulo mi to niekdajšie návštevy svedkov Jehovových, aj Strážnu vežu. Dobrý deň, som tá a tá, zdržím vás len minútku... atď. Vstúpil som jej radšej do monológu skôr než vyčerpá svoj naučený text a moje uši. Rozišli sme sa aj tak v dobrom, len sme si na záver, ako barterový obchod, vymenili úsmevy a poďakovania.
Stretnutím s vílami moje dnešné dialógy neskončili. Opodiaľ stál mlčiaci pán, ktorý si ma všímal už pri príchode. Asi ma ohodnotil ako náchylného k dobrým skutkom, aj moja peňaženka sa mu asi pozdávala, ale oslovil ma až keď som odchádzal. Tichým hlasom sa spýtal, či mu nemôžem dať nejaké drobné, že ešte od rána nič nejedol a to už bolo dosť po poludní. Nevyzeral na žobrajúceho, ale to dnes hádam ani nie je podmienkou, aby bol v otrhanom oblečení. Neviem prečo, ale dal som mu dve eurá s tým, že nech ich minie tak ako uzná za vhodné. Nepoďakoval, ale nevadí. Aj tak si to zapisujem ako dobrý skutok.
Podvečer sme boli medzi ľuďmi, len tak sme kráčali pomerne rušnou ulicou, keď vedľa nás zastavila dodávka. Šofér vystúpil s ponukou, či nekúpime domáci chlieb. Vraj upečený kdesi vo Veľkom Mederi. Odkedy si pečieme doma vlastnoručný chlieb, kupujeme pekárenský len občas, na spestrenie chuti. Tento však vyzeral veľmi príťažlivo, aj predajca sa tváril nenútene, ako keď stojí doma za pekárenským pultom. Na zadných sedadlách mal niekoľko čerstvých chlebov a ešte aj voňajúce bábovky, neodolali sme. Priložil by som aj fotografiu, ale už je z chleba i z bábovky len polovica.
Víla, ktorá si ma vyhliadla spustila naučený monológ a už som bol doma. Pripomenulo mi to niekdajšie návštevy svedkov Jehovových, aj Strážnu vežu. Dobrý deň, som tá a tá, zdržím vás len minútku... atď. Vstúpil som jej radšej do monológu skôr než vyčerpá svoj naučený text a moje uši. Rozišli sme sa aj tak v dobrom, len sme si na záver, ako barterový obchod, vymenili úsmevy a poďakovania.
Stretnutím s vílami moje dnešné dialógy neskončili. Opodiaľ stál mlčiaci pán, ktorý si ma všímal už pri príchode. Asi ma ohodnotil ako náchylného k dobrým skutkom, aj moja peňaženka sa mu asi pozdávala, ale oslovil ma až keď som odchádzal. Tichým hlasom sa spýtal, či mu nemôžem dať nejaké drobné, že ešte od rána nič nejedol a to už bolo dosť po poludní. Nevyzeral na žobrajúceho, ale to dnes hádam ani nie je podmienkou, aby bol v otrhanom oblečení. Neviem prečo, ale dal som mu dve eurá s tým, že nech ich minie tak ako uzná za vhodné. Nepoďakoval, ale nevadí. Aj tak si to zapisujem ako dobrý skutok.
Podvečer sme boli medzi ľuďmi, len tak sme kráčali pomerne rušnou ulicou, keď vedľa nás zastavila dodávka. Šofér vystúpil s ponukou, či nekúpime domáci chlieb. Vraj upečený kdesi vo Veľkom Mederi. Odkedy si pečieme doma vlastnoručný chlieb, kupujeme pekárenský len občas, na spestrenie chuti. Tento však vyzeral veľmi príťažlivo, aj predajca sa tváril nenútene, ako keď stojí doma za pekárenským pultom. Na zadných sedadlách mal niekoľko čerstvých chlebov a ešte aj voňajúce bábovky, neodolali sme. Priložil by som aj fotografiu, ale už je z chleba i z bábovky len polovica.
2011/02/17
Medvědi nevědí
Aktuality píšu:
"Ministerstvo životného prostredia chce eliminovať strety ľudí s medveďmi. Rezort preto plánuje pripraviť záväzné predpisy..."
Medvede majú po chlebe, len sa musia naučiť čítať...
...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)