Sankcie a tichá domácnosť

Čo sú to sankcie? No, ako ktoré. V definíciách na internete sú sankcie opísané hlavne ako pojmy z oblasti práva a ekonomiky. Je to zložité, tak radšej sa na sankcie, nepoučený z internetu, pozriem laicky, jednoducho na príklade zo života. 

Sankcie, ktoré majú trestať za nedodržiavanie práva sa môžu uplatňovať v oblasti, v ktorej sa dotknuté subjekty nachádzajú spoločne, či už ekonomicky, alebo v oblasti všeobecného práva. Hlavne v ekonomike sa zdá, že sankcie môžu mať aj opačný ako zamýšľaný efekt. Môžu v konečnom dôsledku "postihnúť" obe strany. Sankcie zvyčajne spôsobujú úbytok vzájomnej komunikácie, diplomacia odchádza. 

Sankcie medzi partnermi tiež postihujú oboch, ale silnejší vydrží viac a s tým počíta. Dalo by sa to demonštrovať na príklade partnerského vzťahu osôb, napríklad manželstva. Sankciou je aj tzv. "tichá domácnosť". Jeden sa rozhodne, že už nič nepovie, samozrejme ako protest, či potrestanie toho druhého, lebo mlčanie je vo vzťahu to najhoršie. Na dôvodoch nezáleží, lebo cieľom je trest s nádejou, že vyvolávača tichej domácnosti postihne menej, lebo sa cíti silnejším. V tom je čertovo kopýtko sankcie. 

Ak silnejší použije fyzickú silu, je to "domáce násilie", útok v oblasti psychiky sa posudzuje, ktovie prečo, inak (asi preto, že sa ťažšie dokazuje a ľahšie sa dá hrať, záleží na hereckých kvalitách herca). Tichá domácnosť v skutočnosti postihuje obe strany a ničí vzťah, lebo kde niet komunikácie, tam sa rodí zlo a odcudzenie. Je to vlastne vojna realizovaná zvláštnym "mierovým" prostriedkom (podobne ako diplomacia, len je to oveľa škodlivejšie). V partnerstve potom prídu na rad otázky položené v blogu "bronislavy" na blog.pravda.sk:

Kedy sa to vlastne pokazilo? Prestali spolu raňajkovať, prestali sa pýtať „ako sa máš?“, prestali sa smiať.  Partnerstvá sa nerozpadajú naraz, ale postupne, po kúskoch, keď problémy neriešia, len ich prehliadajú. 

"Sankcie" sú teda akýmsi záverečným dôsledkom rozpadu vzťahu doma, alebo aj vo svete. Dôležité je pozrieť sa na začiatok. Iné je to, ak tá "tichá domácnosť" vznikne úmyselne, ako taktický, či strategický úskok, ak nie je záujem problém riešiť, ale cieľ je vojna. 

Alternatíva: 

Komunikácia, rozhovor, diskusia, počúvanie s porozumením (o tom sa veľa hovorí, lebo nikto nevie, čo je to). Čo je rozhovor a čo nie je, o tom nabudúce (možno). 

Pre tých, ktorí chcú vedieť niečo z ozajstnej psychológie je tu kniha: Super-jednoduchá psychológia, ktorá vyšla v tomto roku vo vydavateľstve IKAR.

Priatelia

Ešte raz o priateľoch, lebo dobrého nikdy nie je dosť. To by sa dalo povedať aj o dobrých priateľoch, ale ja som skeptik, neexistuje priateľstvo v absolútnom zmysle slova (výnimky potvrdzujú pravidlo). Existujú priatelia, ktorí prichádzajú a potom odchádzajú, aby prišli ďalší, lebo človek nikdy nie je sám, teda aspoň na sieti Facebook a podobných. Spomínam si na kolegov z práce, na vynikajúci pracovný kolektív (BSP), boli sme priatelia, ale keď to skončilo, každý šiel svojou cestou. Niektorí do iných fabrík, iní len za svojimi miestnymi, domácimi a rodinnými cieľmi. 

Možno sa náš okruh aktuálnych priateľov zmenil, ale všetci, ktorí už raz boli, ostali v pamäti a v spomienkach. Tam sú najdôležitejší! Pribudli aj noví. V inom čase, v inom prostredí sa vyskytujú iní ľudia. Dnes nám pribúdajú priatelia, najčastejšie na fejsbúku. Akoby sa tam, na "sociálne" siete presunul  aj život. Bohužiaľ, okrem priateľov je tam už aj (a hlavne) politika a reklama a tieto dve komodity (komodita = druh tovaru) naozaj nie sú priateľské. Spoločnosť je rozdeľovaná práve na základe politiky aj prostredníctvom sietí, ktoré si paradoxne zakladajú na priateľstve.

Pripomenulo mi to knihu od Ericha Maria Remarqua z roku 1956 o následkoch (1.) svetovej vojny a kontrastoch v povojnovej nemeckej spoločnosti, ktorú práve čítam. Prekvapilo ma, ako sa opis vtedajšej nemeckej spoločnosti podobá tej našej (a nielen našej) dnešnej, aj keď doba je celkom iná - nie sme práve po svetovej vojne a inflácia (rozumu) ešte nie je taká veľká:

"... na tribúne rečnil o lumpoch, údere dýkou do chrbta, neporazenej nemeckej armáde a sľube našim mŕtvym hrdinom, že si ich budeme ctiť, že ich pomstíme a že znovu vybudujeme nemeckú armádu."  (E. M. Remarque, Čierny obelisk)

... 

Slovo Facebook sa dostalo do poslednej kodifikačnej príručky - do Krátkeho slovníka slovenského jazyka z roku 2020 v tvare fejsbúk, fejsbuk. 

 

 

 

Politika v bubline

Strašné slovo "politika" a hneď v titulku, až ma striaslo, keď som to písal. Počuť aj také vyjadrenia: "Mňa politika nezaujíma!". To si politika nevšíma a ide si tak ako pred mnohými rokmi za svojimi (nie našimi, pochopiteľne) cieľmi. My sa prizeráme opodiaľ, opäť sa zatvárme do bublín, ale politika nás ovplyvňuje tak, či onak, útočí na nás z každej strany - vládna, opozičná, stranícka, nezisková (?), ale aj mediálna a tá útočí denne, každú hodinu a minútu sa nám doslova vtiera do domácností (do mobilov). Hádam len internet ostal pluralitný, na vyjadrenie aj iných názorov, ale aj tam je perspektíva katastrofická. 

Diskusie k článkom o politike sú len o zlobe. Tam sa presťahovala aj tá zlá politika. Ako mlynské kamene tam melie zrno porozumenia. Zdá sa, že ľudia zabudli (alebo nikdy nevedeli), čo je to diskusia, čo sú argumenty. Čistý boj nečistými slovami. Hovoríte, že treba niečo urobiť, nemlčať. Ale odpovedzte najprv na otázku - nemlčať proti komu? Noviny sa dajú ignorovať, nekúpiť, ale skúste prekričať ukričané moderátorky. Aj televízory a rádiá sa dajú vypnúť. "Kam jsme došli kdo to ví?"

Ľudia sa inak už o politike nerozprávajú, je to skoro nemožné, lebo by hrozil nesúlad a možno aj tvrdé (...nečisté) vzájomné slová. Zdá sa, ako by tvrdosť a agresivita bola devízou dneška. Silnejší (ukričanejší) vyhráva... Hádam ani v krčmách sa už o politike nehovorí, ale to neviem isto, lebo už tam nechodím, pijem doma nealko.   

Moc na svete

Náš svet je planéta Zem, je to tretia planéta slnečnej sústavy, ktorá vznikla pred 4,54 miliardami rokov. Je domovom rôznych druhov rastlín a živočíchov. Ľudstvo sa tu objavilo relatívne nedávno, ale vďaka schopnosti prispôsobiť sa a využívať prírodné zdroje stále rastie.

Čítam knihu s názvom "MOC", ktorá sa zaoberá históriou a vývinom spoločenstiev na Zemi od šimpanzov (naozaj) až po dnešných ľudí. Zaoberá sa hlavne tým, či moc (vedúce postavenie, alfa samce) mocných korumpuje, alebo do pozícií mocných sa dostávajú najčastejšie tí s prívlastkom "alfa". Je tu aj tretia možnosť, že tých mocných (aj skorumpovaných) si v demokratickej spoločnosti volíme my sami a sme za to zodpovední. 

Možno ich korumpuje ten pocit moci, príležitosť, možnosti (systém?), ale asi len vtedy, ak na to majú charakterové osobné predpoklady. Zaoberajú sa tým psychológovia (a psychiatri), robia rôzne "pokusy", pri ktorých testujú charaktery ľudí, ktorí majú záujem o moc a hodnotia tých, ktorí ju už reálne vykonávajú (vykonávali). Zaujímavo spracovaná kniha.

Súčasná ľudská spoločnosť je hierarchicky usporiadaná. Aj v pracovných kolektívoch by to bez vedúcej osobnosti ťažko fungovalo. Hierarchické usporiadanie vzťahov je základ modernej spoločnosti, pokusy o sociálnu rovnosť (asi) historicky zlyhali. Opakom hierarchicky usporiadanej spoločnosti je zrejme chaos. Aj celý svet je usporiadaný podľa toho hierarchického vzoru, teda sme fakt dobrí, ale prečo sú potom medzi nami vojny? Možno tiež pre to isté...

To je aktuálna otázka pre psychológov a bohužiaľ, len námet pre mnoho ďalších štúdií a vedeckých kníh.

(Brian Klaas, MOC. Je pravda, že moc korumpuje? IKAR, a.s. 2025) 

Že by nebolo

 Že by nebolo o čom písať? Aj to sa stáva, ale keď sa chce, vždy sa niečo nájde. Niečo vo vlastnom mikrosvete, či v globálnej hlave, alebo vo vesmíre. A keď už naozaj nič neprichádza, stačí si prečítať čo píšu iní. Nemyslím tým tzv. "mainstream", teda médiá hlavného prúdu, lebo tie netreba čítať, tie sú aj tak všade vo vzduchu ako hmla v zlom počasí. Treba čítať názory ľudí, nie novinárov (a hercov)... 

Vyzerá to ako oxymoron, ale čosi na tom bude. Nie všetci novinári však opakujú to isté čo píše "Pravda" a "Rudé právo" (názvy denníkov sú z minulosti a nemajú nič spoločné s tými, ktoré existujú dnes). Sú aj také, ktorým sa nadáva do "konšpiračných", miernejšie "alternatívnych", alebo len tak jednoducho, že šíria hoaxy (klamstvá a polopravdy). 

Otázne je vždy len to, kto je arbiter pravdy? 

Tak to treba vidieť a aké ciele tým sleduje. Alebo ide o nekalú konkurenciu? Napríklad, keď herec ohovára herca. Možno ide len o súboj názorov na spoločenské záležitosti a právo na názor má každý. Každý však považuje tú svoju pravdu za pravdu s veľkým "P". Akoby diskusia neexistovala... Ťažným koňom sa dávali klapky na oči, aby sa neobzerali a ťahali stále len tam, kam ich vedie pohonič. 

Občas sa vraciam k vete Milana Lasicu, že najťažšie je napísať prvú vetu a potom to už ide. Takže po úvodnej otázke "Že by nebolo o čom písať?" to išlo samé od seba a teraz by som mal začať písať ja. Medzičasom som si vypočul rozhovor s Romanou Tabak o divadle. Tiež o tom ako bola v SND na predstavení s Annou Netrebko. a videla aj ten "zverinec" (ako sa vyjadrila) pred divadlom. Proste hanba, že škoda o tom písať (nebol som tam). Len toľko, že z vyjadreniami Romany som na rovnakej vlne a zdá sa mi, že Romana je perfektná. 

Tak toto nebolo z môjho mikrosveta, skôr v dotyku s glóbusom. Často sa zamýšľam nad psychológiou davu, zrejme sa človek v dave cíti dobre, je súčasťou niečoho veľkého, aj keď sám je maličký a z vlastnej vôle by sám nikdy s tým, čo dav vyjadruje možno ani nesúhlasil. Psychológia davu je špeciálny vedný odbor, do toho mi nič, len tak na prvý pohľad, keď vidím prejavy davu, vždy sa zamýšľam nad tým, čo (a kto) je za tým? Lebo za každou revolúciou je vždy vodca, podobne ako za každou vojnou. A o tom potom, nabudúce a možno aj o iných sférach.

oxymoron -u m. lit. vyjadrenie obsahu spojením dvoch navzájom sa vylučujúcich pomenovaní (napr. chudobný boháč)

arbiter -tra m. (arbitra -y ž.) ‹l› kniž. rozhodca sporu (vybratý stranami); autoritatívny posudzovateľ, sudca...

Normalizácia opäť (slová, slová)

"Vo vyváženej spoločnosti musí po každej ne-normálnosti prísť normalizácia."

Krátky prehľad správ z internetu hovorí, že sme niekde na rozhraní (už veľmi dlho).  Nadpis je tučným písmom, motto kurzívou, ale telo textu je normálnou  veľkosťou "normálne". To je vyvážený princíp, aby sa texty dobre čítali. Obsah a myšlienky sú však najdôležitejšie. Pozrime sa, čo dne a denne píšu iní...

 

"Kolíková: Návrh ústavnej zmeny KDH, že rodičmi sú len matka a otec, by spoločnosť polarizoval."

        Rodič je ten, ktorí rodí a vychováva, nikdy inak... Práve opak spoločnosť polarizuje.

 
 "Spýtaj sa svojej ženy, ona ti povie, kto si." (Laitman), alebo "Keď potlačíte smútok, potlačíte aj radosť"  (Bronislava)

         Mohli by sme to aj otočiť: "Spýtaj sa svojho muža, kto si (aká si)." Smútok a radosť sú vždy výsledok niečoho..."

 "Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus." (Csicsó)

        Tak to má byť, to je normálne.

 

A múdri sa vyjadrujú jasne: 

        "Všetko je v našich hlavách. Ide o naše obrazovky, naše myslenie a naše vnímanie pravdy..." (Michael Miklaucic)

Ako všetko, aj múdrosti sa dajú relativizovať: "„Tvrdenia bez dôkazov možno odmietnuť aj bez dôkazov.“ (Dawkins)  Na záver ešte dve múdrosti:

  

„Dezinformácia nie je samostatná lož. Je to lož s účelom – zmanipulovať myslenie.“ (Chomsky)

„Keď raz naučíš ľudí veriť nezmyslom, uveria už čomukoľvek.“ (Voltaire)

 

 Na skutočný záver, ako pointu už len jedna múdrosť " O sexe sa hovorí tak často, že nadobúdam dojem, že naozaj jestvuje." (Javorský)

         Kedysi sa tak často hovorilo o socializme, až sme uverili, že existuje. Dnes sa často hovorí o demokracii a už skoro veríme, že existuje.

 

Amen

Žiadna búrka a povodeň nie je večná, po každej sa rozbúrené vody utíšia, pena opadne a prietok vody v rieke sa normalizuje.

Anjeli v hlave

 Heslá sú výkriky, keď myšlienkam dôjdu argumenty. (V. Javorský)

 Vedci radi skúmajú všetko neznáme. Niektorí ľudia vraj majú v hlave akýsi "anjelský vzor" a tvrdia, že vidia rôzne nadprirodzené bytosti, vrátane anjelov. 

Že niekto vidí niečo, čo iní nevidia, ešte nemusí znamenať, že tí druhí mimo nich sú zaslepení. Najmä v politickom zmysle to môže znamenať aj presný opak. 

 

Diskusia?

 Diskusia k článku o politike na istom známom blogu (ale inde to nie je o nič lepšie, ani krajšie). Nie je to kópia diskusie, len malé zhodnotenie typických príspevkov...

- (dan) autorovi vyčíta, že obhajuje "nacionalistu, extrémistu a antivaxera” a zároveň ho zaraďuje do istej nenávidenej skupiny, teda osobný útok bez argumentov.
    - (dpu) pripája sa k (dan) a obvinenie autora rozširuje o to, že je narkoman.
        - (dan) rozvíja myšlienku z príspevku (dpu)
- (dfv)  pridáva sa konšpiračne k predchádzajúcim.
    - (dde) diskutuje k danej téme, rozvíja myšlienku, ale v závere sa ironicky usmieva.
        - (dšt) sa pýta (dde) ako to myslí?
- (dan) rozširuje zoznam nadávok a cíti sa urazený, že on v tej skupine nie je.
- (dmi) opäť zaškatuľkovaná invektíva voči autorovi článku.
    - (dpu) filozofujúca poznámka o dočasnosti ľudského bytia.
- (dza) rozširuje a ilustruje invektívu voči autorovi pomocou akéhosi obrázku a že sme v r...
    - (dpu) súhlasi so (dza).
        - (dza) si povzdychne OMG (Oh môj bože).
- (dmi) apeluje na slobodu prejavu, názoru, vyzýva na vyjadrenie.
    - (dpu) opakovanie invektív voči autorovi.
        - (dag) ironické zdôraznenie myšlienok diskutujúcich, ale so zakomponovaním istých politických strán do kontextu.
            - (dšp) „láme palicu” nad predchádzajúcim diskutérom.
- (dra) časť príspevku doslova: „+++++” a vyjadruje sa k téme s pozitívnym hodnotením myšlienky v článku.
    - (dag) sa nedá, ale k veci tvrdí, že je to zbytočné a samozrejme, pridá aj slovné útoky na určené osoby v istej skupine.
        - (dza) chváli (dag)
- (dšp) zapája do úvah istého speváka, ktorý kazí mládež. a nikto sa o to nestará.
    - (dto) toho speváka platí štát, alebo je to jeho biznis? Pýta sa ďalší. Ale (dšp) hneď radí k istej politickej strane.  
        - (dza) všetkých označil za narkomanov.
            - (dšp) ironizuje (dza)
- (dpa) vyčíta všetkým dvojaký meter (a v tom má asi pravdu)

Štatistika: celkom 24 diskusných príspevkov (otázne je, či je to naozaj diskusia). Z toho pozitívne hodnotenia, alebo čiastočne pozitívne a k veci celkom 4. Zvyšok sú nenávistné osočovania autora článku, alebo aj útoky navzájom medzi sebou (viac ako 80% nenávisti a osočovania) .  

    Toto hodnotenie sa netýka žiadneho skutočného diskusného fóra, ani žiadnych diskutujúcich. Zobrazuje len môj všeobecný dojem z diskusií pod článkami o politike. Označenie diskutujúcich v zátvorke je len pre orientáciu v texte.

Na margo DPH

 Mnohí tí, čo píšu na internete a takmer všetci notorickí diskutéri sa už vyjadrili k zvýšeniu DPH na knihy, tak to skúsim aj ja, ale tak nejako inak, porovnávaním. Kritici DPH na knihy zrejme veľa čítajú, a možno ani nie. Knihy môžu byť aj výstavné exponáty v obývačke, ako domnelý doklad o vzdelanosti. Podľa ohlasov sa zdá, akoby naše vydavateľstvá  nestačili knihy vydávať. Chodiť do knižníc kvôli knihám je dosť nepohodlné.

Pozrel som sa radšej našu knižnicu v obývačke, ktorá reprezentuje knižné vydavateľstvá minulosti a je tak trochu reprezentačným výberom tej doby. Máme plno kníh ešte z čias, keď boli knihy naozaj drahé (alebo, ako sa to vezme). Tak som skúsil na ilustráciu vybrať 11 "štatistických" kníh do tabuľky. Vtedy ešte boli v tiráži kníh všetky údaje, vrátane  nákladu a ceny:

Ťažko posúdiť, či boli vtedy knihy drahé, alebo nie. To musí každý sám podľa seba posúdiť. Vždy je to relatívne, alebo "ako pre koho". Ako mladá rodina sme kupovali asi tak 5 - 6 kníh za rok (cca 100 Kčs). Väčšinou to bolo z edície SPKK, kde sme si vybrali knihy z edičného plánu na celý rok a v priebehu roka postupne prichádzali po jednej, ako vyšli. Knihy, ktoré sme si objednali, sme v priebehu roka aj prečítali... Zvláštnou edíciou bola kvalitná poézia v českom "Klub přátel poezie" Naše portfólio čítania dopĺňal "Mladý svět"a Svätovojtešský kalendár.

Tak sa mi zdá, že vláda zabudla na časopisy. Tam by neškodilo zvýšiť DPH, možno by to malo vplyv na kvalitu obsahu. Tiež dodnes kupujeme časopisy (odborné, krížovky, humoristické, spoločenské a TV program) za približne 40 € mesačne. Bohužiaľ, hlavne tie spoločenské sa nápadne podobajú na niektoré TV seriály, časté reprízy omieľaných informácií a "vedomostí". 

Ešte tu mám doplnok k "štatistickej" tabuľke o knihách minulosti: 

Po zohľadnení hrubého mesačného príjmu v príslušných rokoch, v pomere k cenám kníh, mi vyšlo, že ceny kníh boli vo výške cca 1% z tohto priemerného príjmu. Nedokážem to porovnať s dneškom, lebo dnes je fantastický rozdiel v príjmoch. Pre bohatých DPH reálne nič neznamená a dôchodcovia? Tí už majú väčšinu svojich kníh prečítaných.   

Od roku 1991 do 2023  sa pohybovala priemerná mzda na Slovensku od 125 € po 1430 €. Ceny bežných kníh sa dnes pohybujú od 15 do 20 €. Ak zoberieme tú hornú hranicu a rok 2023, tak cena knihy je priemerne 1,3 % z priemernej mzdy. Priemerný starobný dôchodok je 576 €, tak pre dôchodcu stojí priemerná kniha skoro 3,4 % z dôchodku. 

Ak berieme do úvahy to, čo som napísal vyššie, že dôchodca už má väčšinu kníh prečítaných, tak sa to dá vydržať. Ak berieme do úvahy aj to, čo sa dnes v knihách píše (a vydáva), tak dôchodca to všetko už má zažité a možno aj vo vyššej kvalite.   

80 rokov

Nie, nejde tu o moje okrúhle výročie, ale o nedávne 80. výročie začatia SNP. Už dávno som v (S)TV nepozeral oficiálne prejavy tak dlho ako teraz. Napriek tomu, že boli oficiálne, boli ľudsky zrozumiteľné a to sa dalo počuť naposledy v 68. roku a odvtedy dlho nič podobné. Dúfam, že to neskončí ako vtedy zásahom "spriatelených" armád. Zdá sa, že tie najviac "spriatelené" by boli v prvom slede, tak ako vtedy, ale stačilo spomienok na minulosť, dôležitá je budúcnosť. 

Vydržal som pri týchto oslavách sledovať dokonca aj 2,5 hodinovú vojenskú prehliadku. Moskva nám ju iste závidela... Keď si to tak spočítam, naša armáda (cca 3000 vojakov) plus zastúpené malé jednotky NATO, tak potom to netrvalo až tak dlho. Trochu mi vadilo, že sa tá kolóna pestrej zmesi vojenských útvarov a armádneho vybavenia vlečie tak pomaly. Keby boli trochu zrýchlili, mohli tú prehliadku skrátiť na polovicu. 

V každom prípade, nová STVR si zaslúži odo mňa prvú veľkú pochvalu za zvládnutie tohto dňa. Všetko bolo vyrovnané, vyvážené a pekné. Bola tam aj hra na city, aj informačná náplň. Konečne vieme, kde sú dislokované naše vojenské útvary... Nebudem ich menovať, všetko bolo v komentároch. Chýbalo mi trochu viac informácií o cudzích vojakoch u nás, napríklad počty, umiestnenie a tiež druh vojska, v čom nás chránia a s akou technikou (vojenské tajomstvo?). 

Tak už teda opäť máme dve stíhačky a dokonca vraj aj s našimi pilotmi, ktorí sa predviedli nad hlavami divákov po paráde s vlajkovými výsadkármi. Zdalo sa mi, že helikoptér bolo málo, ale asi som z daného uhla obrazovky nevidel všetko. Gala večer som už nepozeral, ale videl som "práskanie" bičmi. Súhrnne môžem povedať, že to bol nezvyčajne pekný deň, ktorý mal perfektne premyslený scenár a jeho realizácia bola do najmenších detailov účinná.    

P.S. 

Toto nepíšem preto, aby som sa zaradil do húfu tých, ktorí o oslavách 80. výročia SNP píšu tak, či naopak, ale píšem to len preto, aby som si zaznamenal môj (a nielen môj) dobrý dojem, že náš život sa normalizuje (to nemyslím ako frázu) a nadobúda postupne vyváženú formu. Dúfam.

8 smrteľných hriechov civilizácie

Ďakujem svojej dcére Ivete,
že mi odporúčala prečítať si túto knihu.

Konrad Lorenz, OSM smrtelných hříchů civilizace.
Vyšlo v nemeckom origináli v roku 1973, 2005 vo vydavateľstve Piper Verlag GmbH, Mníchov
Do češtiny preložil Petr Příhoda 2014, vydavateľstvo LEDA, s. r. o. 2014

Netvrdím, že je to ľahké čítanie, ani to nie je príliš optimistický pohľad na našu civilizáciu, lebo všetko vidí jasne a v súvislostiach vývoja. Je písaná v odbornom štýle, preto netvrdím, že som všetkému rozumel, ale podstata myšlienok tejto knihy je tak jasná, že ich nie je možné nepochopiť. Niektoré pozoruhodné myšlienky by som rád uviedol, tak sa pokúsim vybraté citácie voľne preložiť do jazyka "wabovín".

Napríklad o konzervativizme a mládeži:

... krajne konzervatívne uchovávanie toho, čo už bolo raz úspešne vyskúšané je životne dôležitou vlastnosťou mechanizmu, ktorý v kultúrnej evolúcii plní úlohu analogickú úlohe "genómu" vo vývoji druhov. Zachovanie doterajších skúseností je totiž dôležitejšie, ako získavanie nových...

... K veľmi škodlivým dôsledkom vedie chybné presvedčenie, že len rozumovo pochopiteľné, alebo len vedecky dokázateľné patrí k trvalým vedomostiam ľudstva. Tento názor povzbudzuje "vedecky osvietenú" mládež, aby hodila cez palubu ohromnú zásobu vedomostí a múdrostí obsiahnutých v tradíciách každej civilizácie...  

... Každý, kto je presvedčený, že to všetko (čo bolo) už neplatí, si pestuje nebezpečnú ilúziu, že veda môže vytvoriť celú kultúru so všetkým a prakticky z ničoho, len pomocou púheho rozumu. Táto predstava je len o málo menej slabomyseľná ako názor, že naše znalosti už stačia k tomu, aby sme dokázali zlepšiť ľudstvo zásahmi do jeho genetickej výbavy. 

... V postoji mnohých príslušníkov mladšej generácie k rodičom nájdeme značnú dávku  prezieravého pohŕdania, ale ani štipku zhovievavosti. Revolta modernej mládeže je nesená nenávisťou veľmi podobnou tej najnebezpečnejšej a ťažko prekonateľnej - nenávisti nacionálnej. Inak povedané, dnešná mládež reaguje na staršiu generáciu rovnako, ako kultúrna, či etnická skupina reaguje na skupinu cudziu, nepriateľskú...

Toto je len malá ukážka, náhodne vybratá z knihy, ale podobných hlbokých myšlienkových úvah je v knihe veľa a sú až podozrivo aktuálne. Je tam dosť aj o ľudských vojnách, o ekonomickej situácii a veľa iného vhodného na pozorné čítanie a zamyslenie sa nad osudom našej (západnej) civilizácie, ergo ľudstva... 

Dozvedieť sa pravdu o sebe, pri pohľade do zrkadla je užitočné. Táto múdra kniha je vhodná aj ako základ ďalšieho štúdia. Niektoré pasáže, vlastne celá kniha, sú odlišné od politiky, ktorá dnes ide akosi mimo realitu do štádia voľného pádu samo-dôležitosti jedinej civilizácie. Možno existuje alternatíva... Skúmanie príčin a následkov môže čo-to napraviť. Čítajme múdre knihy a verme budúcnosti.    

Konrad Zacharias Lorenz (1903 - 1989) bol rakúsky zoológ a ornitológ. Zakladateľ modernej etológie, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu z roku 1973 za štúdium správania zvierat.

Aktualizácia - k záverom (10.7.2024):

Zdá sa mi, že je dôležité uvedomiť si v súvislosti s touto knihou, že Konrad Lorenz písal svoju knihu v roku 1973, keď ešte existoval Sovietsky zväz a tzv. Východný blok, čo je trochu iná situácia sveta ako dnes. Ako na tom teda sú aktuálne jednotlivé (Lorenzove) hriechy ľudstva dnes? 

1- Z hľadiska "preľudnenia" sa nič nezmenilo...
2- Devastácia prostredia v zásade pokračuje, ale existujú snahy čo-to spomaliť, napraviť, ale to je Sisyfovská práca.
3- Beh o závod so sebou samým - sa stále zhoršuje, v tomto sme asi nepoučiteľní.
4- Vyhasnutie citov presne ako predchádzajúci bod.
5- Genetický úpadok - to neviem posúdiť, to je asi beh na dlhšie trate.
6- Rozchod s tradíciou pôsobí stále, ale myslím, že je to zámer. Nedostatočne dospelá mládež je ľahšie ovládateľná a "použiteľná" na akékoľvek ciele.
7- Nekritická poddajnosť - to asi súvisí s obrovskou propagandou vedenou cez médiá a reklamu. Stále zle.
8- Jaderné zbrane - Lorenz toto riziko považuje za ľahko odstrániteľné, ľahšie ako všetky ostatné riziká. Bodaj by mal pravdu, ale dnešný svet aj v tomto smere zhoršil svoje postavenie, aj keď istý princíp odstrašenia účinkuje stále.  

Ktovie, čo by napísal dnes?

Úvaha po...

Nemám vo zvyku počúvať úvodné prejavy politikov, ale teraz som, z neznámych príčin urobil výnimku pri našom novom prezidentovi. Konečne to bola reč k veci, celkom jasná a pozitívna. Žiadne obvyklé, očakávané frázy, ako to doteraz bývalo zvykom. Naznačenie smerovania jeho politiky na obhajobu štátnych záujmov Slovenska. Tak to má byť.  Nech mu to v zdraví dlho vydrží.

 

Úplne od veci

Namiesto motta - rád si prečítam aforizmy z blogu Vlada Javorského. Napríklad tento má vtip a prekvapivú pointu: "Ak padá hviezda, vždy si niečo milé zaželám. Manželka je zásadne proti". Alebo tento: "Ak sa krátia dni, automaticky to neznamená, že sa predlžuje čas nočných radovánok.".  Keď sme u radovánok, nedávno bol v BA koncert Jeana Michela Jarreho, ktorého istý týždenník označil ako “rozhodne progresívneho umelca“. Ani som netušil, že už v minulom storočí som počúval rozhodného "progresivistu". Tak to dopadne, keď sa namieša politika do umenia...

Druhý odsek začnem tiež progresívnou myšlienkou Od V.J.: "Zásnuby sú ako špička ľadovca. 9 desatín následkov je skrytých pod hladinou". Ako inak, od toho istého autora je aj toto: "Láska je, ak ti manželka podá presolenú polievku a ty mlčíš". O láske sa toho napísalo strašne veľa, ale načo nosiť drevo do lesa, je všade okolo nás (drevo). Dosť bolo V.J., alebo ešte jeden: "Náš mozog ukrýva tajomstvá, ktoré treba pred jazykom utajiť", a nedá mi, ešte jednu, poslednú múdrosť: "Ticho vraj lieči, ibaže to nesmie byť ticho po hádke".

 Na záver niečo racionálne z vyspelej politiky:

30.05.2011 - Nemecko končí s jadrom, zatvorí všetky jadrové elektrárne...
21.04.2022 - Odstavovanie jadra má podľa nemeckej vlády svoje racio...
09.04.2023 - Všetky jadrové elektrárne mali byť odstavené do konca roka 2022...
03.12.2023 - Musíme prejaviť pevné odhodlanie zbaviť sa fosílnych palív...
Máj 2024 - Postavíme nový jadrový blok... (u nás)

A ešte jednou (prelomovou) vetou: Národná zdravotná služba Spojeného kráľovstva (NHS) vyhlásila, že pohlavie je biologický fakt... (objavenie Ameriky)

Úplný záver je z blogu "janzdoba": "Poriadna žena má dve funkcie: – upokojiť muža, keď je naštvaný a naštvať ho, keď je spokojný".

Ospravedlňujem sa prípadným čitateľom, že tu dnes nebolo skoro nič z mojej hlavy, lebo náš mozog ukrýva tajomstvá, ktoré treba pred klávesnicou utajiť. Tak možno nabudúce.

Vice versa

Môj svet, aj ja sme 18 naopak. Áno, môžem to tu napísať, veď aj tak to skoro nikto nebude čítať... 5 až 20 čitateľov za týždeň, to nie je žiadna sláva (ale možno, z historického pohľadu o 1000 rokov...). Kde sú tie staré dobré časy, keď tu existovala úžasná komunita blogerov-čitateľov? Na ilustráciu, waboviny majú cca 1750 článkov a 3310 komentárov. Začalo to v auguste 2006 a s väčšími, či menšími prestávkami trvá dodnes. 

Už Konfucius veril, že úsudok a múdrosť sú dôležitejšie ako bezmyšlienkovité rešpektovanie pravidiel... Tiež povedal, že človek by mal milovať všetkých, ale držať sa v blízkosti dobrotivých a morálnych a ak mu zvýši energia, mal by veľa čítať... A ešte jedna myšlienka z knihy (lebo čítam). Múdrosť sa dá naučiť tromi spôsobmi: uvažovaním (najvznešenejšie), napodobňovaním (najľahšie) a skúsenosťou, ktorá je najtrpkejšia (platí to dodnes aj v politike, možno dvojnásobne).    

Sokrates sa vraj prirovnal k pôrodnej babici, ktorej úlohou je rodiť myšlienky. Táto myšlienka sa dosť podobá mojej, o ktorej som písal v roku 2007. Platón si myslel aj to, čo sme už prakticky zažili: Ideálna spoločnosť by si mala osvojiť spoločné vlastníctvo (odstrániť pokušenie získavať súkromný majetok). Vláda by mala udržiavať sociálnu harmóniu, spravodlivosť a odstraňovať akýkoľvek potenciálny zdroj korupcie. (cca 375 pred N. L.) Niektoré myšlienky sú večné, tak sa možno aj k tejto ešte raz vrátime.

V roku 1002 spísala Sei Šónagon zápisky s názvom "Dôverné zošity". Ide o zmes denníkových záznamov, osobných úvah, postrehov a početných zoznamov, ktoré nám poskytujú pohľad na vtedajší japonský život...  Je to žáner, v ktorom sa náhodne spájajú neformálne a často nesúvisiace literárne fragmenty, zvyčajne inšpirované osobnými skúsenosťami autora a jeho okolím... 

Prečítajte si ešte raz tú definíciu žánru a máte stručnú charakteristiku žánru Wabovíny. 

Všetky citácie a grafický motív, sú voľne prevzaté z úžasnej knihy Daniela Smitha "50 kníh, ktoré písali históriu sveta", zo slovenského vydania vo vydavateľstve Ultimo Press, Bratislava 2023.

 

História

Od roku 1990 sa u nás často hovorí o minulosti ako o uzatvorenej historickej etape. Je to vcelku pochopiteľné z hľadiska spoločnosti, ktorá urobila hrubú čiaru, z ktorej znova štartuje.

Nie je to však také jednoduché z hľadiska ľudského, lebo život je kontinuálny dej a nedá sa povedať, že od zajtra budú platnými členmi spoločnosti len tí, čo sa narodili v novej dobe a tí, čo nemajú nič spoločné s minulosťou.

S minulosťou nikto svoje vzťahy nepreruší, lebo v minulosti má svoje korene, svoju životnú kontinuitu. Tak nejako sa musíme každý za seba pozrieť na svoju vlastnú minulosť. Zásadne iné sú teoretické hamletovské otázky - byť, či nebyť? Ak máme posudzovať vinu iných, najprv sa musíme zamyslieť nad vlastným svedomím, nad vlastným životom.

Patrím k tým, čo sa narodili a takmer celý svoj život prežili v režime, ktorý zákonodarcovia pred časom označili ako obdobie neslobody. Mám sa preto cítiť vinný, že som sa narodil počas druhej svetovej vojny? Že náš dom bol dočasným príbytkom najprv nemeckých, potom ruských vojakov? Nie! 

Mám sa cítiť vinný za to, že moja rodina bola postihnutá (ako všetky) menovou reformou? Za to, že sme po nej opäť začali žiť a rodičia zarábať v potu tváre na živobytie? Nie! Že som mal štúdium zadarmo, ale okrem toho skoro nič? Nie, také boli vtedy pravidlá a v spoločnosti sa musí žiť podľa pravidiel, lebo inak sa ani nedá.

Keď som už bol sám za seba zodpovedný a na svoju prácu odkázaný, mám si dnes vyčítať, že vo voľnom čase som staval letecké modely? Že som sa neskôr aktívne zaoberal fotografovaním, že som sa v hifiklube venoval modernej i klasickej hudbe? Že som sa takto okľukou dostal aj k tajomstvám elektroniky? Nie! Bolo to celoživotné vzdelávanie, získavanie nových zručností...To si nemôžem vyčítať.

Nie, nie a nie! Keby som si čokoľvek z toho vyčítal, musel by som sa znova narodiť, lebo tento úsek, skoro celý život by sa mi stratil a bol by som bez minulosti. Je to moja minulosť (inú nemám) a sám pre seba ju nevidím ako obdobie neslobody, aj keď niekedy bolo ťažko. Pre to všetko nie sú mi sympatické snahy o vyhrabávanie starých a domnelých krívd, lebo žili sme tak ako nám to okolnosti a "spoločnosť" dovoľovali. 

Človek je tvor spoločenský, inak neprežije. História je nemenná, niekedy sa mení bohužiaľ len aktuálny výklad dejín... Niekto žije aktívnejšie, niekto pasívne, ale každý človek je súčasťou spoločnosti, v ktorej žije. Všetci narodení majú právo žiť. To je tuším jedno zo základných ľudských práv.

Tí, ktorí sa v aktívnom veku preniesli cez hrubú čiaru roku 1990 museli nové spoločenské pravidlá akceptovať ako vždy predtým. Avšak viny spáchané proti zákonu a pravidlám spoločnosti by však mali byť postihované bez ohľadu na zmeny spoločenského poriadku. To je doména práva a spravodlivosti.

 

Spracované podľa článku na blog.sme.sk z roku 2005

 

Normalizácia a hoaxy

Normalizácia je (aj) upravovať, upraviť do normálneho stavu: n. pomery, medzinárodné vzťahy. nenormálny príd. odlišný od normy, normálnosti, neprirodzený, abnormálny: n. vývin, stav; n. človek úchylný

Toto ma inšpirovalo na príjemnej prechádzke mestom.

Kedysi dávno, keď sa voda sypala a piesok sa lial… Pracovné kolektívy sa občas stretávali za účelom „teambuildingu“. Vtedy sa to volalo inak, ale v podstate išlo o športovo zamerané stretnutia, či spoločenskú zábavu v kolektíve, alebo aj spoločné zájazdy za spoznávaním krás našej vlasti – Česko-slovenska. Niekoľkokrát do týždňa sme sa na začiatku pracovnej doby stretávali, aby sme sa utvrdili v tom, čo sú „hoaxy“ a čo je pravda.  

Poverený člen kolektívu si prečítal noviny (napríklad Pravdu) a vybral z článkov to, čo sa mu zdalo byť zaujímavé a to nám ostatným prečítal ako pravdu (my ostatní sme ušetrili a nemuseli sme kupovať noviny). Všetko ostatné, o čom sa nahlas nehovorilo, bola lož. Volalo sa to „päťminútovka“. Potom sme sa rozišli a začali sme uvedomelo pracovať na svojich úlohách.

Dnes už kolektívne nečítame noviny, každý má svoj mobil, či počítač a každý číta to čo ho napadne. Vystavujeme sa tak riziku, že to čo čítame nemusí byť naozaj pravda. Napríklad, môj dnešný výber na súkromnú päťminútovku dopadol takto (výber zo spravodajských webov a z niektorých blogov):

Generácia „Z“:
Podľa denníka Daily Mail si príslušníci generácie Z (narodení v rokoch 1997 až 2012) čoraz viac osvojujú životný štýl “dôchodcov”. Chodia skoro spať a málo pijú alkohol. Ľudia vo veku od 18 do 35 rokov tvrdia, že si všimli priamu súvislosť medzi spánkom a celkovým zdravím, preto si dávajú záležať na tom, aby spali čo najviac. Niektorí chodia spať už o deviatej večer. A začali aj menej piť ako predchádzajúce generácie. (Som lepší, ja chodím spať až o desiatej večer.)

Čo je „newspeak“?
Cenzor sa po novom volá "moderátor obsahu". George Orwell by bol z toho nadšený, ale v zásade to nie je nič nové. Od zavedenia slobody tlače v roku 1848 sa jej odstránenie už nikdy nenazvalo zdiskreditovaným pojmom "cenzúra", ale práve podobným „newspeakom“.

Črepinky z OSN:
Náš svet vstupuje do doby chaosu, nebezpečnej a nepredvídateľnej slobody a úplnej beztrestnosti, vyhlásil Guterres s tým, že Bezpečnostná rada sa ocitla na mŕtvom bode pre geopolitické spory.
Globálna komunita je viac roztrieštená a rozdelená ako kedykoľvek počas posledných 75 rokov. Dokonca aj obdobie studenej vojny bolo v niektorých ohľadoch menej nebezpečné.

Trochu davovej psychológie:
V dave máš šancu bojovať za myšlienku, ktorú nie si schopný sám vymyslieť a aplikovať v praxi. (blog Vlado Javorský)

Poučenie o podvodníkoch:
Slušnosť je hlavná „pracovná metóda“ podvodníkov – bez nej by predsa nikdy nezískali dôveru svojich budúcich obetí!

Záverečná novinka:
Profesorka neuropsychologie z londýnské univerzity Sallie Baxendale napsala studii o dopadech blokátorů puberty na vývoj mozku. Blokátory puberty, to jsou chemikálie, které se podávají dětem, aby byl zastaven pohlavní vývoj a mohl být později předělány na napodobeninu jiného pohlaví. (brrr)

Je to ťažké, teraz sa musí každý sám rozhodnúť (ak sa dočítal až sem), čo zoberie ako pravdu a čo moderne označí za „hoax“ (a nielen dnes a nielen tu).

Z dennej tlače (na internete)

 

Slovenská skrinka

Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť nakoniec to isté. Asi to platí aj v umení. Všimol som si to v nemenovanej televízii. Mám rád humor a vtipy. Niekedy zaberú aj tie "staré", lebo aj u vtipu je to skoro ako u vína, že staršie býva lepšie. Ako sa však zasmiať, keď si po vtipe poviete, veď to je staré a už som  to počul aj lepšie povedané. Kedysi bývala v našej televízii relácia Vtipnejší vyhráva. Bolo to také jednoduché domácke predstavenie, úspech závisel od výberu vtipov, ostatná omáčka nič-moc. V Česku začali pred pár rokmi s reláciou Vtip za stovku (českú stovku). Včera začala istá slovenská televízia novú reláciu vraj Vtip za stovku (sto eur). 

Nejde ani o ten kurzový rozdiel, rovnaký názov zvádza k porovnávaniu. Rovnaká scéna asi nie je to pravé, náladu to neurobí. Naviac, tá česká stovka, to je humor v akejsi prirodzenejšej podobe, im to nejako lepšie plynie z úst. Slovenská verzia je taká iná, slovenská... Začali rýdzo slovensky, teda tzv. bačovskými vtipmi náležite pikantnými (v Česku "pane báčo"...). Aj systém súťaže je u nás trochu iný, euro je viac, ale komu ho dajú? Ondro Kandráč ako moderátor a hlavne s husličkami a svojou kapelou nemá chybu, na druhej strane moderoval herec Filip Tůma (alias Holubec zo seriálu Dunaj) a ja mám smolu, že  sledujem ten seriál, takže sa mi nepodarilo v duchu prekonfigurovať "Holubca" na rozprávača vtipov (ak to sledujete, viete o čom je reč). 

Skrátka a dobre, keby som si mal vybrať medzi českou vtipnou "stokorunáčkou" a slovenskou "stoeurovkou", vybral by som si českú korunu. Z iného súdka je iná naša "Pandorina skrinka" a je už nejaký ten rok pootvorená a my ju asi otvoríme naplno. Potom si budeme hovoriť, že "dobre už bolo". Zvedavosť viedla Pandoru k tomu, že z darovanej skrinky vypustila všetko zlo. Neskoršie podoby príbehu o Pandore sa menili, aj dnes sa menia osoby a obsadenie, len zlo ostáva. Pandora už mala všelijaké mená, bohužiaľ ostala tu stále jej skrinka a mnoho zvedavých ľudí, ktorí by ju radi otvorili naplno. Ako „ten, kto sa učí na vlastných chybách". 

Už len na dne ostala nádej...

Titulky

Niekedy (skoro vždy) stačí čítať titulky novín, alebo článkov na blogu. Platí to však len pre zorientovaných čitateľov... 

Dnes boli v titulkoch aj tieto myšlienky a informácie bez komentára:

To, že Matovič pomenoval svoju stranu Slovensko, je prejav chorej mysle a cynizmu - Matovičovo vystúpenie v parlamente šokovalo, v inom štáte by ho vypli -  Čaputová použila pri vymenovaní Matovičovej a Ficovej vlády dvojaký meter - Oslavujme, čo sa oslavovať patrí: 30. a nie 28. október - Ukrajinský Naftogaz stopne dodávky plynu do Európy - Rusi chcú skonfiškovať majetok EÚ, ak siahne na ich zmrazené aktíva - Nemusíme slepo prijímať, čo nám EÚ diktuje - Neberte si svoje orgány do neba, potrebujú ich tu na Zemi -  Zabitých bolo už vyše osemtisíc Palestínčanov - Na zbrojárskom priemysle nie je nič neetické, tvrdí šéf NATO - Prečo je príroda taká krásna a ľudia nie?

Drobnosti

Mám taký aktuálny projekt, napísať každý deň jednu krátku myšlienku (alebo aspoň jednu bezmyšlienkovú vetu) od dnešného dňa každý deň. Chcem sa dostať do knihy rekordov (ha, ha, ha). Neviem síce, či taká kniha rekordov v tejto sfére existuje, ak nie budem si ju musieť vymyslieť. 

- Ahoj, máme vládu.  

Čo práve píšu iní (bez komentára):

Čaputová vymenovala štvrtú vládu Róberta Fica - Konečne máme novú vládu - Noví ministri sa zišli na prvej schôdzi - Naď bude poradcom českej ministerky obrany (...) - Oľano sa premenovalo na Slovensko (?) - Stoltenberg: Musíme vyrábať viac zbraní, aby sme vyhoveli potrebám Ukrajiny

TRT+I

Je po politike, tej predvolebnej, teraz by mal začať ťažký (ale radostný) život, ale nie je to tak. Zdá sa, že sme sa zamotali v mediálnej vojne, ktorá kraľovala na našom mediálnom území dlho pred voľbami. TRT nie je spisovné slovo zo slovníka slovenského jazyka, ale stará skratka pre "siedmu veľmoc", teda Tlač-Rozhlas-Televízia. Čo je to siedma veľmoc v starom ponímaní? Nuž, to sú noviny a časopisy, rozhlas je stále rozhlas a televízia je ešte stále televízia. 

Už je to dávno, čo sa zmenila štruktúra vlastníkov médií. Okrem tzv. verejnoprávnej "rozhlasotelevízie" máme tu presilu súkromných médií. Siedma veľmoc teda už nie je v réžii štátu a informuje nás podľa želania jej vlastníkov. Ako ukazuje posledné obdobie (každé predvolebné), stal sa z teoretickej veľmoci aj silný nástroj politiky. Keby išlo len o náš komplex TRT, tieto voľby by dopadli inak. Je tu však v 21. storočí aj INTERNET. Internet je (zatiaľ) voľná, slobodná platforma nahradzujúca komplex TRT a preto tieto voľby dopadli inak, ako plánovala siedma veľmoc.

Po voľbách sa mi žiada trocha humoru a veselosti, tak som si chcel kúpiť nejakú veselú "tlač" (od papierových novín som si našťastie odvykol, ako mnoho iných ľudí), tak som sa rozhodol pre špecializovaný časopis Kocúrkovo. Mám rád humor, aj satiru a iróniu, tak padla moja voľba na tento "Nezávislý humoristicko-satirický mesačník" číslo 10/23. Je to síce slabý odvar grafickej úrovne Roháča, tentokrát je dokonca mierne kontaminovaný povolebnou satirou, ale zopár úsmevov sa našlo.

Pri tejto príležitosti som skúsil nájsť na internete "Dikobraz", čo bol kedysi ako vlastný brat Roháča a vychádzal v Česku. Našiel som. O časopise Roháč je len zmienka v minulom čase.  A čo sa týka úrovne humoru v týchto moderných variantoch humoru? Asi by som to povedal metaforou "Horná-Dolná".

Je čas prezradiť pointu tejto "politickej" úvahy. Podľa výsledkovej povolebnej mapy je jasná jedna vec: Slováci sú digitálne zruční (okrem BA), čítajú a nechávajú sa inšpirovať skôr názormi na internetových "alternatívach" než správami a komentármi na médiách "hlavného prúdu", ktoré robili všetko čo mohli. Dávna skratka siedmej veľmoci bude asi obohatená o ôsmu a skratka bude TRT+I, len dúfam, že z alternatívy sa nestane hlavný prúd.