Všedný deň

A je to tu, konečne začínajú všedné dni. Už ma nerozhádže ani voľba prezidenta, lebo mi je to všetko jedno, zapovedal som sa, že sa už s nikým nebudem hádať, ktorý kandidát je lepší, alebo krajší (vsjo jásno, načem bukvy?). Nebudem už robiť pozitívnu propagáciu žiadnemu z nich, taký pozitivista neexistuje.

Všedné dni prinášajú občas aj posedenie v čakárni u lekára, tentokrát som bol u zubárky. Nepotešila ma, ale zubár už z princípu nemá čím potešiť, zdržala sa so mnou skoro pol hodiny pri revízii môjho zubného (a hádam aj zábavného) parku. Predložila mi niekoľko návrhov na riešenie krízových momentov, až sme nakoniec dospeli k dohode o budúcej spolupráci na pár sedení - ona bude pracovať a ja budem na ňu ceriť zuby.

Keď som už bol na stredisku, zašiel som aj k môjmu obvodnému lekárovi, nie že by mi niečo bolo, ale už som ho dávno nevidel. Otvorila mi známa sestra, ale za stolom sedel úplne neznámy, starší lekár, taká stará škola. Veľa som sa nedozvedel o príčinách, lebo na väčšinu mojich otázok a pod-otázok neodpovedal, lebo mu už zjavne neslúži sluch... Neviem čo sa stalo, rozhovor viazol, ani sestra sa nezapojila, tak som sa čo najrýchlejšie vytratil.

Tak taký to bol všedný deň, ešte som sa cestou domov zastavil v Tescu, nazbieral som tam do košíka zopár maličkostí, ktoré mi slečna pri pokladni spočítala na necelých 20 korún.. Čo to táram, bolo to necelých 20 Euro... Nuž čo, hádam si zvykneme aj na novú menu, len na tú starú je ťažké zabudnúť...