Iveta, jedine Iveta...

 Len stručne a jasne, Iveta zdvihla zo stoličiek niektorých Trebišovčanov. Ja som pri nej v nedeľu zaspal a keď som sa zobudil vypol som TV prijímač a vzal som si do rúk knihu. Dalo by sa povedať, že ten seriál má na mňa pozitívny vplyv. Niektorí sa vyjadrili, že to je "Horná-Dolná", ale ak by sme to mali až tak zhovadiť, išlo by do toho vreca viacej seriálov, nielen na televízii s citoslovcom (ako ju na Pravde premenovala blogerka "rmontmartre"). 

Už som raz zvolil "Hornú-Dolnú" ako etalón riadne prízemnej zábavy (zábava na úrovni detských hier pre hercov, nie pre diváka, podobne ako tzv. "Partička" inde). 

Nebudem tu zdôrazňovať, že je to len môj názor, veď to je na blogoch zväčša samozrejmé. Pri tejto príležitosti si neodpustím trochu kopnúť aj do seriálu "Hranica". Najprv som ho zaradil do kategórie "Horná...", potom som to odvolal a tiež som sa vyjadril, že 40. diel seriálu bol najlepší, lebo som sa pri ňom skutočne nasmial. Potom to už bola viac-menej zvedavosť. Včera bol pondelok, "hraničiari" dávajú už druhú sériu a latka kvality im značne poklesla. Asi bol včera zvláštny deň, následky piatku trinásteho. 

Populácia seniorov

Tento slovný paškvil zaznel z úst "vychytenej" moderátorky (rádio S...). Predovšetkým, populácia, to sme my všetci, aj keď sme rôzne starí. Označovať seniorov, teda starších ľudí za niečo extra ako vyčlenenú "populáciu seniorov" je nehoráznosť a nepochopenie významu slov. Alebo je to niečo oveľa horšie. Možno hovoriť o skupine s podobnými znakmi, ale nie je to iná odlišná populácia. Je naša, sme to my... 

Možno by bolo načase uvedomiť si, že všetci sme sa narodili, boli sme deti, prežili sme dospelosť a ak máme šťastie, dožijeme sa aj seniorského veku, ale preto sa z nás nestane nová "populácia seniorov", je to len prirodzený príznak života človeka. 

V rádiu, zvlášť ak je to verejnoprávne rádio, by sa malo "moderovať" trochu vážnejšie, nezrýchľovať reč až do absurdna, nemoderovať ako medzi susedkami na trhu, nehrať vo veľkom hudbu, ktorú kedysi hrávali na rádiu Luxemburg a O3 a tiež sa mierniť so "spievanou" samo-reklamou, ako to už kedysi dávno robil M. Markovič v jednej relácii a spomínané O3.. 

    

Evolúcia

Keď sme boli malí, teda až do vyvrcholenia puberty, nosili sme zásadne trenírky. Červené, modré, maximálne biele s lampasami. Na telocviku, alebo aj inde, bolo hneď jasné, kto je ľavičiar a kto pravičiar. Ja som bol vždy vľavo... Neskôr prišli slipy, takže delenie na pravičiarov a ľavičiarov skončilo. To by sme mohli považovať za prirodzený vývoj, teda evolúciu.

Evolúcii sa vymyká to, čo sa stalo s bielizňou a šatstvom v novodobej histórii v časoch moderného ľudového kapitalizmu. V šatstve a v bielizni vždy bola nášivka s logom výrobcu, prípadne s pracími odporúčaniami vzadu a hore, na golieri v strede. Všetko bolo jasné aj pri obliekaní. Až do revolučných zmien súčasnosti. Táto "revolučná" doba ma stále trochu mätie, najmä pri obliekaní, lebo sa nachádzame v prechodnom období. 

Niektoré nášivky sú ešte po starom v strede a vzadu, iné sú vľavo a dolu. Zdanlivá maličkosť, ale signalizuje príklon k ľavičiarstvu. Aj v politike je to tak, úspešné môžu byť už len ľavicové strany (otázka je len to, čo je to ľavicová politika). Trochu som na pomykove, ako je to s našou ľudovo-kapitalistickou armádou. Vlastne my už armádu nemáme, len profesionálne odzbrojené sily Slovenskej republiky.

Možno sa v ozbrojených silách tiež niečo zmenilo (okrem výzbroje, zmenou svetových strán), kedysi za čias ČS ľudovej armády sa začínalo pochodovať vykročením ľavou nohou a poddôstojníci vykrikovali "levá, levá..." Nie je mi jasné, čo kričia dnes. Ako sa v tomto zjednotili s členmi paktu? Možno "pravá, pravá...", ale vlastne, keď sa v oblečení prechádza na ľavú stranu, mohlo by sa aj pochodovať ľavou nohou... 

U vojakov však nie je dôležité, ako pochodujú, ale kam smerujú a či majú nabité.

Utorkové zamyslenie

Ospravedlňujem sa tým šiestim čitateľom, ktorí si včera otvorili moju prázdnu stránku wabovín. Nie, nebola to cenzúra, tá sa dnes robí inak, bol to len "modrý" pondelok. Pamätníci vedia, že v dávnych časoch sa síce chodilo do roboty po víkende, ale s pracovnou morálkou a tobôž s pondelkovým výkonom to nebola žiadna sláva. Dnešná doba je iná, každý deň rovnaký, aj výkony sú rovnaké každý deň. Proste 50 odtieňov šedej...

Ja tiež pracujem "home office", ale na pondelkovom výkone sa to včera odrazilo ako kedysi. Nemiešam síce maltu, na wabovinách môžem pracovať aj systémom "copy-paste", môžem sa vrátiť do minulosti. Faktom je, že súčasnosť už nie je taká pestrá ako minulosť, keď sa každý deň odvíjal nový príbeh. O budúcnosti radšej nehovorím. Aká bude a či bude? Držte mi (si) palce a vlejte si do stránok na internete trochu optimizmu.  

Horná dolná

Požičal som si toto slovné spojenie, ale nechcem písať o seriáli Horná Dolná, lenže je to symbolom niečoho, čo už možno aj zľudovelo ako prípad nevšednej bláznivosti v televíznych kanáloch. Pomenovať to bláznivou komédiou (crazy) je slabé ako dvakrát varené vrecko čaju. Horná dolná je viac, lepšie povedať, je menej.

Všetka česť iným názorom, ale ja to beriem ako etalón čohosi, čo sa nedá nazvať hlúposťou, ale neviem to inak pomenovať. Ako v tej reklame na úroky v banke: vyššie, ešte vyššie... len tu to ide nižšie, ešte nižšie. Taká ľudová zábava do krčmy. Ale teraz vlastne krčmy neexistujú... 

Nedávno sme sa zapozerali do nového televízneho seriálu Hranica. Už je to minulosť, lebo sme prišli k názoru, že je to "Horná dolná", len v zelenom.

Deň B

Rozhodujúce dni sa obyčajne označujú ako deň "D". Môžu byť dobré, ale nemusia. Deň, ktorý je zlý sa označuje deň "B", to znamená deň blbec. Blbec je asi české slovo, ale veľmi dobre rozumieme blbcom aj na Slovensku. Deň blbec je taký deň, keď sa všetko kazí. 

Včera sme mali jeden taký vzorový deň blbec, najprv sa pokazil mlynček na kávu a hneď za ním sekáč a krájač zeleniny. Mali už dávno svoje dobré služobné roky za sebou, ale to neznamená, že by mali odísť do večných zberných surovín naraz.  

Za dňom blbec nasledoval deň D a to je deň, keď sa v našej domácnosti objavil nový lepší mlynček na kávu aj nový elektrický sekáč na zeleninu. Mlynček sme odskúšali, je výkonnejší, tichší a dobre melie. Zeleninový sekáč vyskúšame zajtra, ale o tom tu už nebude aktuálna reportáž.

Pečie celé...

 Namiesto troch bodiek si dosaďte rajón podľa vlastných skúseností. Len nepečte až do Veľkej noci.

Slivkový lekvár

Ani neviem ako a už varím slivkový lekvár. Pozbieral som opadané slivky. Bolo ich presne 4 kg. Na slivovicu málo, ale aj lekvár sa v zime hodí. Napríklad na palacinky, ale tie radšej nespomínať, lebo práve dnes sme ich mali na obed ako hlavný chod. Palacinky mi vždy pripomenú ten chutný Anderov vtip o tom, ako varil palacinky a Piťo mu ich stačil jesť. Až po tú poslednú, keď zahlásil, že na prvej už sedí.

Viem, že sa to nehodí do vážneho textu taký odvážny vtip, ale ja som to nevymyslel, to Ander. Mal by som radšej písať o uhorkovom šaláte, do ktorého aktuálne pridávame 9 percentný ocot značky KISKO, ale ten bol včera ku francúzskym zemiakom. Nechcem tým naznačiť, že je tu letná uhorková sezóna, lebo sa dejú veci ktoré by sa nemali diať. Médiá sa naozaj nemôžu sťažovať, že by nemali o čom plácať.

Je mi smutno z toho, čo sa udialo v posledných dňoch. Analytici zo všetkých strán to už rozobrali na drobné aj strategické dosahy. Prekvapilo ma, ako bol hodnotený turecký prevrat. Najprv, takmer jednoznačne, že to si zorganizoval sám prezident, len mi bolo podozrivé, že "analytici" známych kvalít z hlavného prúdu to tvrdili takmer s istotou. Spozornel som, lebo to naoko nebolo v súlade s oficiálnymi postojmi.

Kedysi jeden môj kolega hovorieval, že čo napíše Pravda nie je pravda a ani opak nie je pravdou. Podobné je to dnes s niektorými "analytikmi", u ktorých je niekedy opak pravdou, ale neraz ani ten. 

[123247] 
       

Ďakujem

Ďakujem vám za všetky predvianočné komerčné ponuky v elektronickej pošte na nákup vecí, ktoré práve v tomto období vôbec nepotrebujem a ani po ňom iste potrebovať nebudem. Ak budem niečo potrebovať, dám vám vedieť, alebo prídem osobne. Tým nechcem naznačiť, aby ste mi tie, podľa vás  nevyhnutné potreby, chodili ponúkať osobne. Božechráň!

Občas naozaj niečo potrebujem. Hoci aj pre šťastie, či pre akútnu potrebu. Keď sa niečo pokazí alebo zaúčinkuje škriatok zabudovaný do každého moderného výrobku, treba to dať draho opraviť, alebo kúpiť nový, lepší výrobok. Lepší znamená plánovaný kúsok pravidelnej inovácie, hlavne z dôvodu lákania spotrebiteľov na novú kvalitu. Škriatok sa teda stará o kolobeh materiálu a práce v prírode.

Napríklad, taká žehlička. Nedávno sa porúčala naša najnovšia, vo veku necelých dvoch rokov. Ešte by bola vhodná na uplatnenie reklamácie. Len keby existoval od nej bloček z predajne. Pre akútnu potrebu manželka otvorila skriňu v komore a vypadlo z nej 5 podobných žehličiek vo výslužbe. Funkčná bola len jedna, tá najstaršia chudera. V nej ešte nebolo zabudované to "kurvítko", škriatok, ktorý sa stará o to, aby sa výrobok pokazil tesne po uplynutí záruky.  

Pravda a kaleráby

Pravda víťazí a aby bolo jasné s kým, teda s láskou. Problém je v tom, že každý má svoju pravdu a svoju lásku. Ak sa dvaja zhodnú, je to veľký úspech. Niektoré pravdy vyzerajú ako kaleráby tlačené do hlavy baranom. Napríklad taká cynická obluda tiež tlačí kaleráby. Tie svoje. Humor a satira sú soľou zeme. A kde je spravodlivosť v humore? Asi v tom, že kto nemá rád kaleráby, dá si radšej kapustu, alebo sviečkovú na smotane.