Zobrazujú sa príspevky s označením poetické. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením poetické. Zobraziť všetky príspevky

2025/05/24

Opakovanie je...

Matka múdrosti mi radí, aby som odľahčil waboviny niečim jemnejším ako politika, tak som načrel do iných múdrostí z dávneho času, takmer poézia. Nie je to z internetu, je to z mojej knihy (hlavy), teda tie myšlienky sú moje, možno o nich pochybovať, polemizovať s nimi, prípadne ich vyvrátiť, nič sa nestane, život pôjde po svojich chodníčkoch...

* Osud je to, čo bolo a nie to, čo bude. To, čo bude je stále otvorené nášmu zásahu.

* Žena je ženou, až keď má muža. A naopak.

* Bol ako slovenská ekonomika, príliš otvorený svetu, teda závislý na vonkajších stykoch.

* Slová lásky môžu časom stratiť platnosť, ale slová nenávisti ostávajú navždy zapísané.

* Nebyť tela, boli by sme len kus duše v nohaviciach a saku.

* Ideál je to, čo nebolo, nie je a nebude.

* Čo človek nezažije na tomto svete, na druhom márne čaká.

* Minulosť je všade okolo nás a rastie. Je stále silnejšia ako budúcnosť.

* Človek nemusí nájsť všetko, ale mal by vedieť, čo našiel.

* Úsmev je priateľ, len keď je sám a adresne smeruje k nám.

* Ženy sú jemné stvorenia a niektoré sú ako vánok - ani lístok na strome sa bez nich nepohne.

* Strata každého priateľa bolí. Výnimkou sú priatelia na sociálnych sieťach.

* Geniálny paradox teórie relativity: Keby sme boli všetci géniovia, nebolo by géniov. 

* Nehľadajte múdrosti v knihách, váľajú sa v prachu vedľa nás. 

* Človek je čiastočne slobodný, až keď dosiahne na svoj starobný dôchodok. Absolútne slobodný je, až keď mu ho prestanú vyplácať.

* Každá múdrosť má svoju achilovu pätu. Aj táto...


 


 

 

 

2023/10/20

Antonova skrinka

Je podobná tej od Pandory, v ktorej sa ukrývalo dobro aj zlo. Trápenia, strasti a choroby zatvorené v skrinke, ktorú Pandora otvorila, boli uvoľnené medzi ľudí. Pandora skrinku rýchlo zatvorila, ale to už na dne skrinky ostala len nádej. Tento starý mýtus sa zachoval v rôznych verziách, podobne, ako sa píšu ľudské dejiny, vyberáme si, čo sa nám akurát hodí... Čo je pre niekoho utrpením, inému môže prinášať radosť aj nádej. Nádej je symbolicky aj na dne Pandorinej skrinky od Antona Pižurného.

Antonova zbierka (OZ Paradajz 2013) obsahuje 64 básní, ktoré sú lyrickou výpoveďou človeka postihnutého láskou, ale aj sklamaním a ktorému nakoniec ostáva to najdôležitejšie: nádej. Prvá časť knihy je o Bielej vdove, so záhadným podtitulom - Štrnásta komnata.

Oceán vzdúva sa, je na obzore loď,
ktorá však čakala na iných dvoch.
Rozbité srdce na dno hĺbky vhoď.
Hojdajúc klesne tam, kde sídli Boh. 
 (V strede zeme)

Priprav sa na cestu. Novú a rovnú.
(To ešte nevieš, že má tvar kruhu)
Choď stále za srdcom. Nemôžeš uhnúť.
Máš možnosť jedinú, nijakú druhú.
(Dúha je most)
 
Stále iba na začiatku.
Sadím v duši ľalie
Vychutnaj si chvíľu krátku.
Preži, čo ťa zabije.
(Kľúč ukuj)
 
Ťažko sa opisuje štýl básnickej reči, najlepšie je precítiť ju aspoň v krátkych ukážkach. To platí všeobecne o poézii, lebo poézia sa nečíta, ale prežíva. Na zbierku Pandorina skrinka sa musí čitateľ uvoľniť a precítiť to, čo sa skrýva v zvláštnych metaforách, spájať si to, čo sa zdá byť nespojiteľné a nakoniec prežívať budúcu nádej.
 
Druhé vydanie ilustrovala Mária Šefferová.
 

 

 

2023/03/15

Hodina H

Pevné miesto v realite určuje hodina H. Hodinu H sme si vymysleli ako začiatok niečoho. Mohol by to byť aj deň D, alebo mesiac M, či rok R... To je blbosť! Mesiace a roky, to je celá večnosť. Einsteina s jeho teóriou relativity aj tak nedobehneme. Čas nám beží a míňa sa každý deň, každou sekundou. Jedine básnici so svojou poéziou vedia zastaviť čas, alebo ho aj rozbehnúť. Narýchlo si neviem spomenúť na žiadneho básnika, ktorý by túto moju teóriu vedel potvrdiť (pomôž si sám, aj Pán Boh ti potom pomôže...).

Slová v hmlistom opare
digitálna mena
za sklom
hrmiace falše
mrznúca rosa
na konci nosa
amen a znova
láska večná
Tristan, Izolda
zrodenie dobra
len slová v daždi
zaniknú raz a navždy.

 

2022/02/09

Post scriptum

PS - po napísaní len krátky dodatok.

Postskriptum pôvodne označuje dodatok listu, obvykle za podpisom. V elektronických textoch a v e-mailoch je možné dodatočne vkladať čokoľvek. Postskriptum sa často používa pre informácie, ktoré nesúvisia s hlavnou správou, rušili by jeho súvislosť, alebo keď chce pisateľ nakoniec dodať niečo osobnejšie. Výraz sa často používa v metaforickom, prenesenom význame, pre rozsiahlejší dodatok knihy a článku. 

PS1 - Takže čo dodať, aby to nesúviselo s tým, čo už bolo "napísané", aby to nerušilo naše kruhy? Neviem, všetko je O.K., ako sa odo dneška na Slovensku konštatuje.  Postskriptum je aj vydavateľstvo, z ktorého vyšla kniha, ktorú som prečítal. Bolo to dávno (2013), poézia ma už tak často neoslovuje. Prečo nie? Lebo básnikov je stále viac a viac. To je v princípe dobré, ale na každý typ poézie sa musí čitateľ inak sústrediť, nájsť si čas aby pochopil obsah aj ducha básne. Aby zažil jej atmosféru.

PS2 - Básne sa nedajú rýchlo čítať, stratili by na prenesenej obsažnosti, cesta od autora k čitateľovi by bola dlhá. No a na básne sa treba ladiť a naladiť do rovnakej tóniny a rovnakého rytmu ako autor. Možno vy to vnímate inak, ja takto.


2013/02/27

Poézia priečneho rezu

Dobrá poézia sa nemusí držať zabehnutých pravidiel, mala by byť osobitá, svojská. K poetickému stavu ma po čase priviedla poézia Jána Maršálka, v rozmermi malej zbierke, Priečny rez. Poézie nikdy nie je treba veľa, jej pôsobenie nezáleží na kvantite, preto nie sú malé zbierky, len veľké svojou jedinečnosťou.

Priečny rez ma prekvapil kultivovanosťou slov, básnickými skrývačkami, ale aj priamou rečou myšlienok. Sú to cesty a návraty je to doba a iná doba a čas...
Len to, čo sa nám sníva _ nezdaní čas _ zvyšok draho zaplatíme.
Tak hovorí básnik v úvode o čase. Všímam si v básni pravdy a myšlienky podané s gráciou a úctou k životu.
Už dlho utekám _ pred uvravenou svorkou _ túlavých slov. 
Taká je naozaj doba, veľa slov a málo povedaného. Aký je dobrý deň podľa básnika?
...kto mal v sebe radosť _ zaspieval si. _ Kto nechcel žiť _ prežil.
Myšlienka pútnikov života:
...Idem _ lebo nevládzem _ stáť...
Slovo ako hlavný nástroj básnika (a s ním myšlienka):
...čosi sa stalo _ vravy je hojnosť _ ale slov málo.
Niečo, čo sa už musí povedať:
Nie - to už neutajím _ vec prerástla hranice _ môjho mlčania.
Čo je to žiť?
Pospať si zopár nocí _ v izbe pre hostí _ potom sa ticho vložiť _ do rúk večnosti.
Aj to, čo je mimo _  je tajne v nás.
A mnoho, mnoho iných príťažlivých myšlienok a poznaní nachádzam v poézii trenčianskeho rodáka Jána Maršálka, Priečny rez. Aj vďaka takýmto útlym knižkám sa nebojím o budúcnosť slovenskej poézie, lebo jej prítomnosť je silne badateľná. Vďaka za poetický večer.



CV knihy a autora nájdete na nete.

Ján Maršálek, Priečny rez, vydavateľstvo Post Scriptum, Bratislava 2012 


2010/11/10

SUA

Začalo to slovom SUA. Vraj je to slnečný boh Muiskov, ktorí mali zlatého kráľa, ktorého pri korunovácii vykúpali v jazere Guatavita, do ktorého pred tým nahádzali veľa zlatých predmetov. Dodnes ich tam zlotokopovia hľadajú márne.

Podľa krížovkárskeho slovníka to však má byť rímsky boh pohnojených polí. Kdesi na východe Slovenska nedávno viezli taký vyzretý kal Z ČOV a cisterna sa im vyhnojila priamo v dedine. Kým to vodári spláchli, držali si nosy a dedinčania si užívali čuchové dobrodenie pohnojených polí. Spomínam si na niečo podobné z Trnavy.

Pri brázdení vedomosťami internetu som pod heslom "God" natrafil na pieseň známu z filmu Titanic"
"Nearer, my God, to Thee!" (Blíž k Tebe Bože môj...). Z neznámych dôvodov ma táto pieseň zaujala až tak, že som si ju na YouTube vypočul v niekoľkých interpretáciách. Mám rád veľké orchestre, sólové husle, klavír aj violu, ale nakoniec som skončil u nahrávky s Mahalia Jackson. Tak mi to vyšlo a nechcem bádať, čo to znamená... Stačí mi ten pocit súladu. Aspoň na dnes.

 --------
A predsa dopĺňam niečo na predznamenanie nálady: Toto nie je kríza...

2010/10/25

Ako som dostal Daniela Heviera

Na počiatku bolo dôverné odporúčanie na knihu o hudobnom vývoji skupiny Vandali, ktorú napísal Pišta Vandal pod názvom Pekelná muzika. Keď som náhodou zazrel predajňu Panta Rhei v Poluse, hneď mi napadlo, že tam bude aj Pekelná muzika. Je to veľká predajňa, tak som sa najprv nechal nasmerovať k regálom, kde kniha mala byť.

Prešiel som všetko niekoľkokrát, no Vandala som nenašiel. Nevedel som presvedčiť predavačku, aby mi tú knihu vyhľadala aj v reáli v regáli, nielen v počítačovom zozname. Nakoniec som sa rozhodol pre inú knihu na ukojenie nákupného odhodlania. Sedemnástisíc smiešnych sonetov od Daniela Heviera. Lebo smiešne veci sa mi celkom páčia. Tak som sa zahryzol do tej nie veľmi útlej knižky (tak mám vo zvyku nakladať s poéziou), ale táto sa nedá čítať jedným dychom. Bolo by to na škodu veci.

Smiešne veci sa majú dávkovať, nie síce podľa lekárskeho predpisu, ale podľa vhodnej nálady. Musím uznať, že sonety ma zaujali až tak, že som si zopakoval teóriu literatúry. Rád by som tu uviedol ako ukážku jednu sedemnásťtisícinu zo zbierky (1/17000), ale nemôžem. Lebo ...nijaký text z tejto knihy nesmie byť použitý v akejkoľvek forme na ďalšie šírenie bez predchádzajúceho písomného súhlasu... (túto vetu neuvádzam ako citáciu, len ako obsahové sprostredkovanie :).

Vraví sa, že núdza naučila Dalibora hrať na husliach, tak som sa pokúsil o vlastný sonet, namiesto úkážky z diela. Nebude síce taký dokonalý, ako keby som ho odpísal od Daniela Heviera, ale smiešny rozhodne je (si myslím):

Panta Rhei
    len tak čistou náhodou,
    bol som hosťom v Panta Rhei
    zaplavil ma kopec kníh
    ťažko bolo ostať nad vodou

    nad vodou byť je pohoda
    Pekelnú muziku nepočuť
    tá snaha sa rúca na padrť
    keď hľadám knihu Vandala

    neznámu náhradu zrazu mám
    z regálu si ju vyberám
    nie Vandal ale Hevier sám

    knihu o hudbe už nehľadám
    do nákupného košíka
    dávam si Sonety od Heviera




Áno, asi tak. Samé malé písmená, žiadna interpunkcia, len mená som si dovolil nechať veľké...
__________________________
Sonet je lyrická básnická forma, má 14 veršov rozdelených do dvoch 3 veršových a dvoch 4 veršových strof. Na konci básne je pointa.
    - prvé štvorveršie obsahuje tézu (nastoleniu problému)
    - druhé štvorveršie antitézu (negáciu problému)
    - posledné 2 trojveršia tvoria syntézu
    - na konci básne je výrazná pointa, ktorá môže meniť zmysel predchádzajúcich častí textu

... (wikipedia)
 

2010/10/22

V trende pokusov...

Ako predpremiéra derniéry:



Ešte som tu...

Ešte sa ozývam
a celkom jasne,
ešte som váš
a ešte som tu.

Nechcem byť vašou
vzdialenou dúhou,
nechcem byť pre vás
len púhy vzduch.

Neskrývam svoje
nezvyklé vášne
a netajím svoje
prežité dni.

Ešte sa ozývam
slovami, jasne.
ešte nie som
so slovom na dne.

Ešte som stále
tu medzi vami,
ešte som svojimi
slovami tu.

...

2010/07/09

Záblesky nostalgie

polnočná nálada
v rannom svite
nechápe lunu
a vlnám bráni umierať

útesy voda nerozleptá
leda by často a dlho dunela
skala čo nemá srdce
a nikdy ho ani nebude mať

je čas žiť zo dňa na deň
len medzi dvomi métami
je jeden zrod a jedna smrť
a potom už nič na zemi

nič nie je vopred lacno dané
a preto nikdy nie je
dielo v básni
dokonané